Zubačkou a lanovkou na Trenčiansky hrad?

Trenčiansky samosprávny kraj už má projekt na obnovu a komerčné využitie Trenčianskeho hradu. Podľa návrhu, ktorý vypracovali na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, by sa mala časť hradu zmeniť na hotel, svadobnú sieň a miestnosť na bankety.

"Nebojím sa takejto zmeny národnej kultúrnej pamiatky. Viac možností na jej zachovanie budeme mať vtedy, keď získame zdroj finančných prostriedkov na obnovu toho, čo je už narušené. Komercionalizáciou zároveň vrátime život za hradné múry," hovorí trenčiansky župan Štefan Štefanec.

Ani podľa architektky Jarmily Lalkovej, spoluautorky projektu, sa nebije predstava komercionalizácie a zachovania kultúrneho dedičstva. Pamiatka má byť podľa jej slov živou, nie iba muzeálnou záležitosťou, aby mala šancu na prežitie. Pri vypracovaní projektu jeho autori hľadali funkcie, ktoré mali jednotlivé časti hradu a tie sa snažili obnoviť. Napríklad tam, kde sa robili svadby kedysi, by bola svadobná sieň aj teraz, v hodovej hradnej sieni by boli zase rôzne hostiny či bankety. Objekty bývalých kasární, ktoré plnili funkciu dočasného ubytovania, by nahradil troj- či štvorhviezdičkový hotel.

Pamiatkari s navrhovanými zmenami nesúhlasia. Podľa riaditeľky Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne Evy Gazdíkovej by sa taký projekt a v takom rozsahu na hrade rozhodne nemal realizovať. Podobný názor vyjadrila aj riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová. "Tadiaľ cesta nevedie. Objekty by sa mali obnoviť len na základe pamiatkového výskumu, vo viedenskom archíve sú k tomu dokumenty. Škody, ktoré by sa teraz narobili, by boli možno už nezvratné," zdôraznila Babičová.

Podľa projektu by mala k hradu viesť lanovka. "Dnešná Matúšova ulička ako jediný prístup na hrad je dosť namáhavá. Našli sme koridor pre lanovku, ktorá by bola ľahko prístupná od železničnej aj autobusovej stanice. Okrem toho počítame aj so zámerom mesta, ktoré chce postaviť zubačku z historického centra," dodala Lalková. Projekt rieši aj problém hradného opevnenia, ktoré sa zrútilo pred dvoma rokmi. Počíta s tým, že by sa odstránila poškodená časť hradieb, zvyšok by sa upevnil a chýbajúca časť hradieb nanovo postavila. "Realizácia projektu si vyžiada 800 miliónov korún. Zo štátneho rozpočtu prostriedky nie sú, samosprávny kraj si našiel partnera z Nórska, z regiónu Trondelag, ktorý je ochotný obnovu hradu financovať. Z týchto prostriedkov však nie je možné platiť údržbu, musia to byť projekty na obnovu kultúrneho dedičstva s využitím pre cestovný ruch. Do konca tohto roku by sme hrad chceli pripraviť na realizáciu stavby," spresnil architekt Ignác Trška z oddelenia územného plánovania Trenčianskeho samosprávneho kraja.

"Je najvyšší čas začať riešiť situáciu so spadnutým múrom. Najhorším riešením by bolo nerobiť nič. Sme pripravení na spoluprácu so samosprávnym krajom, aby Trenčiansky hrad začal žiť tak ako iné hrady v Európe," vyhlásil trenčiansky primátor Branislav Celler.

Autor: Milan Kráľ www.pravda.sk denník zo dňa 01.apríla 2005 strana 4