Pozemná lanovka spájajúca Biely Potok, Vlkolínec a Malinô Brdo

Pri Ružomberku sa plánuje výstavba pozemnej lanovky, spájajúcej Biely Potok a Vlkolínec. Koncepcia prepojenia Bieleho Potoka na Malinô Brdo sa rodila postupne a prvotným impulzom zapodievať sa touto otázkou bol problém dopravnej dostupnosti osady Vlkolínec. "V súčasnosti sa dá do tejto osady dostať po strmej a úzkej komunikácií, ktorá je častokrát v zime nezjazdná. Filozofia záchrany tohoto kultúrneho dedičstva je pritom postavená na tom, že by to mala byť živá osada s dominanciou trvalo bývajúcich obyvateľov s cieľom prilákať sem mladých ľudí, ktorí chcú žiť v tesnom kontakte s prírodou", vysvetľuje Ing. arch. J. Petrek, vedúci oddelenia stavebného práva a životného prostredia Mestského úradu v Ružomberku a pokračuje: "Avšak, aby tu mohli trvalo žiť rodiny a pritom mať k dispozícií aj štandardný kontakt s civilizáciou, bolo nevyhnutné uvažovať s dopravným systémom, ktorý by zabezpečoval každodennú dopravu osôb do zamestnania a detí do škôl bez toho, aby bola atakovaná príroda. Inými slovami, do osady by bolo potrebné zaviesť štandardnú linku MHD, čo však po existujúcej komunikácii nie je možné. Tento problém bolo treba riešiť aj v súvzťažnosti s narastajúcim počtom turistov, ktorým je zatiaľ umožňovaný prístup autami až priamo pod osadu. Tento stav je ale dlhodobo neudržateľný a riešiť problém tým, že dáme zákaz vjazdu a turistov donútime ísť peši, zapríčiní ich rapídny úbytok, čo by nebolo v súlade s koncepciou rozvoja cestovného ruchu mesta."

Toto všetko boli dôvody, prečo sa začalo uvažovať o možnosti riešiť túto situáciu neštandardným dopravným zariadením. Do úvahy prichádzala lanová dráha a to taký druh, ktorý by čo najmenej narušil krajinnú scenériu. "Ako najvhodnejší systém sa preto ukázala byť pozemná lanová dráha, ktorá ak sa osadí citlivo do terénu, je v krajine takmer neviditeľná. Otázkou sa podrobnejšie začala zaoberať projekčná kancelária ASO Ružomberok pod vedením Ing. Jána Zuskina, ktorá má v oblasti projektovania horských dopravnách zariadení veľké skúsenosti aj inde na Slovensku", pokračuje J. Petrek. "Medzičasom sa však začal rozpracovávať územný plán rekreačnej zóny Skipark, ktorý nám takisto spracováva agentúra ASO. Pri rozširovaní lyžiarkeho areálu vznikla nutnosť nájsť ďalšie primárne nástupné miesto, nakoľko riešiť tak veľký areál z jedného bodu – z Hrabova a to aj za cenu viacerých horských dopravných zariadení by hrozilo dopravným kolapsom, pretože úzka dolina Hrabova by jednoducho tieto návaly lyžiarov kapacitne neuniesla. A tu sa objavila myšlienka vyriešiť spoločne obidve problematiky, to znamená dopravne sprístupniť Vlkolínec a vzápätí založiť druhý nástupný bod do lyžiarskeho areálu Malinô Brdo."

Krajinná konfigurácia bola tejto myšlienke naklonená s tým, že stačilo jednoducho len pozemnú lanovku predĺžiť popod úpätie vrchu Sidorovo až do sedla Suché Hrabovo, odkiaľ sa už lyžiar dostane lanovkami ďalej v rámci samotného areálu Skipark. Tento myšlienkový koncept prináša radu ďalších veľkých výhod. Obrovským prínosom je to, že vznikne integrovaný nástupný areál priamo pri hlavnej európskej ceste E77, ktorá k nám priváža lyžiarov z Poľska a Maďarska. Druhou výhodou je možnosť expanzie lyžiarskeho strediska východným smerom na bočný hrebeň Nízkych Tatier do lokality zvanej Ostrô. V tejto lokalite (kde sú už v súčasnosti dva vleky) je miesto na umiestnenie ďalšej 1500 m dlhej lanovky s kvalitnými svahmi priamo nad údolím Revúcej.

Táto myšlienka sa dostala aj do záväznej časti územného plánu a je dokumentovaná na stránkach www.ruzomberok.sk . Realizácia pozemnej lanovky prebehne v dvoch etapách. Na prvú etapu po Vlkolínec sa uchádza mesto Ružomberok o zdroje EÚ a druhú etapu by realizovala spoločnosť Skipark v dobe, kedy budú na to vhodné motivačné podmienky (budú vybudované sedačky zo Suchého Hrabova, počet návštevníkov prekročí prah priestupnosti nástupného bodu Hrabovo).

Pôvodne autori projektu uvažovali nad možnosťou vybudovania cesty pre elektrobusy od Vlkolínca na Malinô Brdo. Tento koncept bol ale nakoniec zamietnutý s tým, že podstatne šetrnejšia ku krajine bude koncepcia založená na pokračovaní pozemnej lanovky a to aj napriek tomu, že by sa jednalo o prevádzkovo samostatne oddelenú trať. Objavila sa aj myšlienka výstavby jednej trate z Bieleho Potoka až na Malinô Brdo a Vlkolínec by sa riešil ako medzistanica lanovky. "Problém je v tom, že spoločnosť Skipark zatiaľ nemá motiváciu, aby v súčasnej dobe investovala do tejto lanovky, pretože ich priorita je v súčasnosti rozširovať horské dopravné zariadenia a zjazdovky v samotnom lyžiarskom stredisku, čo je logické, preto sa javí etapizovanie lanoviek ako najreálnejšia stratégia.", pokračuje J. Petrek a dodáva: "Zatiaľ nie je zadefinovaný dodávateľ, ten bude vybratý na základe výberového konania. Technické parametre lanovky druhého úseku zatiaľ nie sú stanovené. V územnom pláne sa uvažuje s pozemnou lanovou dráhou, ale nevylučujeme ani to, že by sa prepojenie Vlkolínec - Malinô Brdo realizovalo prostredníctvom nadzemnej lanovej dráhy. Vývoj technológií horských dopravných zariadení ide dopredu míľovými krokmi a v čase, keď spoločnosť Skipark usúdi, že nastal čas vybudovať toto prepojenie, môžu byť k dispozícií úplne nové technológie."

Technické parametre úseku Biely Potok - Vlkolínec:
- údolná stanica: 514 m n.m.
- vrcholová stanica: 750 m n.m.
- prevýšenie: 236 m
- dĺžka: 801 m

Technické parametre úseku Vlkolínec - Malinô Brdo (Suché Hrabovo):
- vrcholová stanica: 870 m n.m.
- dĺžka: 1358 m

Tu nájdete aj fotky projektov!