Diskusia

Aj keď trochu neskôr, no vždy lepšie ako nikdy. Uvedená "finta" s návrhom profilu trate - krátkodobý veľký sklon medzi nosnou a tlačnou podperou je pekne viditeľná napr. na LD Šerák II. Osobne si myslím, že je to niečo ako "náhrada" nosnotlačných batérií, z dôvodu stabilného uloženia lana v drážkach nosných kladiek, ktoré by bez tej tlačnej podpery nemuselo pri každej situácii zostať v drážkach (snáď by mohlo vyskočiť hore). Skutočný dôvod môže byť ale úplne iný. Jedná sa iba o moju domnienku.

Ešte dotaz pre Stavbyvedúceho:
Keď som mal asi 12 rokov (1964) a možno aj neskôr, tak si dobre pamatám, že na pravej strane Skalnatej doliny, vlastne na úbočí Huncovského štítu, boli akési koľajnice, asi 20 metrov dlhé, na ktorých sa kolmo na vrstevnice mohol pohybovať železničný nákladný vagón. Podľa mojej mienky slúžil ako protiváha na napínanie niektorých lán, alebo vn vedenia, ktoré ide na Štít. Ak sa nemýlim, tak od miesta toho vagóna bolo napnuté tenšie lano, priamo ponad Skalnaté Pleso. Dnes tam niet ani stopy po tých monštrách. Vie niekto načo táto technológia slúžila?

Vaz. Pan Nydr. Bohuzial, v zivote to uz byva tak. Nic netrva vecne. Urcite spominana lanovka ma svoju casom overenu hodnotu, avsak ak by vsetky technicke unikaty sveta mali byt stale v prevadzke, potom by nebol potrebny ani technicky pokrok a ani inovacie z toho vyplyvajuce. Mimochodom, udrziavat technicke zazraky pri zivote je niekedy nielen velmi narocne ale hlavne aj neuveritelne drahe. Ta firma, ktoru spominate sa mozno snazi priniest nove inovacie do nasich velhor, avsak verte mi, ze samotni tatranci by tuto lanovku nedrzali pri zivote, len preto, ze to je technicky skvost, ale skor preto, ze by na ziadnu novu, mimochodom "spolahlivu a bezpecnu!!!" lanovku nemali jednoducho peniaze. Avsak! aj mna by velmi potesilo, keby aspon jedna povodna kabinka dostala vedla svojej novej nastupkyne svoje cestne miesto - trebars ako je to zvykom v Alpskych krajinach - hned vedla stanice novej lanovky.
Dakujem a prajem pekny den. GabiM

K technológii LD na Skalnatom plese ešte toľko, že kto chce vidieť viac odporúčam film od realitných magnátov J&T Príbeh jednej lanovky. Málokto z laickej verejnosti napríklad vie, že tá veža, to nieje nejaký vysielač, ani hydrometeostanica, ale je to napínacia veža. Keďže sa tu nedalo z dôvodu skalného podložia kopať do hĺbky - napínanie vyriešili dômyselným systémom kladiek a závaží ukrytých v tejto veži. Kto chce totovšetko vidieť na vlastné oči nech sa poponáhľa, čas je neúprosný, veď to že sa už nikdy nikto nepovezie spodným úsekom tejto lanovky vďačíme práve tej firme, čo dala nakrútiť ten film. To tiež málokto vie z laickej verejnosti.

To je 100% isté, že na Skalnatom Plese je pohon pre Štít. Hore je akurát vratný lanáč, ktorý vidno cez jedno okno keď vystupuješ od lanovky do kaviarne.

Už som sa raz pýtal ale ešte taký detail: Nová lanovka na Lomnický štít má pohon na Skalnatom. Minule som tam obzeral, kde asi sedí strojník ak je pohon dole. Našiel som tam jedno okno, ktoré by mohlo byť to, cez ktoré strojník pozerá. Ale na Lomnickom si pamätám tiež nejaké okno a chlapíka za ním. Kto to viete presne vysvetliť? Vďaka.

Na stránce http://www.seilbahn-nostalgie.ch/ se dá najít mimo jiné zajímací věci kompletní popis staré vonrollky ;-)

A jinak vznáším technický dotaz - všiml jsem si, že starší lanovky v určitých místech tvoří jakési "schody", mezi nosnou a tlačnou podpěrou kousek od sebe je krátkodobě poměrně velký sklon. Lze pozorovat na Javorovém, Komáří vížce, Šeráku a určitě i jinde. Není to nějaká finta ohledně navrhování podpěr?

Juran, vďaka za tipy, prosím ak môžeš ozvi sa nám na mail alebo ho ďo hlavičky uveď, dík.

Dik za velmi rychlu odpoved. Ked uz sme pri tych linkoch, pridam vam zopar dalsich:
- Doppelmayr CTEC (www.doppelmayrctec.com), stranka doppelmayru a garaventy v amerike (garaventa v amerike vystupuje pod menom CTEC neviem preco)
- Gimar Montaz Mautino (www.gmm-france.com), vo francuzsku znamy vyrobca vlekov a fixnych sedaciek - zalozil ju Pierre Montaz, zlepsovatel vleku s odpojitelnymi zavesmi
- CWA (www.cwa.ch), svajciarsky vyrobca kabin, spadajuci pod skupinu doppelmayr ale tieto kabiny sa nachadzaju aj na niekt. lanovkach Leitner
no a hlavne jednu z doposial najlepsich stranok na ktore som narazil a ktoru pravidelne navstevujem - www.remontees-mecaniques.net. Tato stranka je sice komplet pisana po francuzsky ale je to naozajstna "zlata bana" pre tych co sa zaujimaju o techniku horskych zariadeni (ako co funguje atd.), nachadza sa tu viac ako 500 reportazi o lanovkach a vlekoch vo francuzsku a v inych krajinach no a k tomu tisice fotiek. No nejak som sa tu rozpisal uz koncim a prajem vela chuti a uspechov pre administratorov a tvorcov tejto stranky majte sa pekne

Uvedené delenie "podľa opláštenia" je síce možné, no z technického hľadiska nie je nijako dôležité, ide iba o estetický prvok. Z technického hľadiska sa usporiadanie staníc (fixných) sedačiek delí práve na mostové a hríbové. Čo sa týka linku na f. Leitner, na úvodnej stránke nie je na ňu link presne z Tebou uvedeného dôvodu, kde sú uvedené iba logá výrobcov slovenských lanoviek, no myslím, že nie je žiadny problém doplniť ho aspoň do sekcie Linky.