Jedným zo slovenských stredísk, ktoré začali zimnú sezónu v posledný predvianočný víkend 2007, je aj Relax Center Plejsy. Spadá pod mesto Krompachy, od ktorého centra je vzdialené len 1.5 km. V tomto kraji ide zatiaľ bez pochýb o najznámejší lyžiarsky areál, dôkazom čoho istý čas bolo aj členstvo v projekte Slovakia Ski region. V praxi to znamenalo, že lyžiari dostávali ku každému 4- a viacdňovému skipassu kupón, ktorý 1 deň počas doby platnosti lístka sa dalo využiť v inom zo 6 ďalších stredísk a tak si zalyžovať napríklad na Martinských holiach, ale aj na Veľkej Rači, Vrátnej alebo na svahoch 1. Tatranskej. V prvý piatok roku 2008 sme boli preskúmať, aká je situácia na Plejsoch, ktoré sú už teda nielen Východniarom dobre známe.
Vzhľadom na poveternostné podmienky sme si v spomínaný deň určite vybrali vhodné stredisko. Kým veľký počet strojov popierajúcich gravitáciu vtedy nemohlo odolávať silnému nárazovému vetru, jedinej lanovke na Plejsoch sa taký stav musel zďaleka vyhnúť. Okrem vrcholovej stanice iba najvyššie končiacich vlekov ani náznak nejakej fujavice nebolo cítiť.
Na celej ceste nás sprevádzalo premenlivé polooblačné počasie, sneženie (mimo dosahu zasnežovacích zariadení) trvalo iba zopár minút pred obedom a bolo veľmi slabé. Keďže pre kopcovitý terén naokolo slnko dlho nemohlo vyjsť, niekto by sa pri lyžovačke ľahko mohol sťažovať na nedostatok svetla. Teploty pod nulou boli počas prevádzky neustále využívané 7 snežnými delami na zasnežovanie, ďalšie asi 2 boli vypnuté.
Umelý sneh sa striekal predovšetkým na krajné zjazdovky 3, 6 a 7 (výnimka z tohto bola zrejme iba jedna, čo popisujem nižšie), na ktorých sa pre vysoký stupeň neupravenosti nemohlo lyžovať. Hlboký sneh sa tam striedal s drsným ľadom a niekde aj vytŕčala tráva. Okrem tých miest boli všetky časti svahu kvalitne vyratrakované a vďaka mrazivému rázu počasia sneh musel poháňať lyže dosť rýchlo, pričom sa netvorili bubny ani kašovitý sneh.
Povrch bol v strede lyžiarskych dráh väčšinou značne zľadovatený, prašanu bolo malé množstvo iba pri okrajoch. Medzi miestom stretu viacerých zjazdoviek do jednej a začiatkom najdlhšieho vleku bol aj tento rok na pravej strane svahu technicky vytvorený kopec snehu na budúce zásobovanie, delo umiestnené nad ním však fúkalo sneh najmä do lesa. Ohľadom Plejsov sa totiž obzvlásť zvykne hovoriť, že výšku snehu (momentálne 60 cm) merajú práve tam.
Počas našej návštevy pod Chatou Hutník ratrak intenzívne pracoval na úprave svahu pri 200-metrovom detskom vleku Tatrapoma S1, ale napriek našim predpokladom o jeho skorom spustení do prevádzky sa podľa strediskovej webovej stránky tak nestalo.
Okrem lanovky jazdili 2 veľké a 2 detské vleky. Na 2-sedačke prekonávajúcej 452-metrové prevýšenie na šikmej dľžke 1868 m sa za celý čas nikdy neviezlo veľa ľudí, čakacie doby na ostatné vleky boli zrána minimálne, okolo obeda odhadom necelých 5 minút na H-60 a vyše 10 minút na H-210. Nezáujem využívať najdlhšie dopravné zariadenie v stredisku môže byť spôsobený aj pomalou rýchlosťou neodpojiteľného systému sedačiek vyrobených firmou GIRAK, čoho výsledkom je vyvezenie sa hore trvajúce 12.5 min za predpokladu neustálej jazdy na plný výkon.
Naviac je od údolnej stanice najdlhšieho vleku H-210 pomerne mierny dojazd, v dolnej časti ktorého je nedávno sprevádzkovaný vlek pre deti. Ten mimochodom ako jediný v stredisku nevyrobila Tatrapoma, ale Doppelmayr.
Zahustenie celého strediska som popisoval podľa stavu v pracovný deň a v hlavnej sezóne. To druhé sa myslí predovšetkým z cenového hľadiska, keďže do 14.1. deň lyžovačky stojí 700 Sk. Táto cena potom klesá na 500 Sk a od 25.3. až do konca sezóny je “iba“ 440 Sk. Toto pravdepodobne spôsobuje, že z okolitých okresov bola 3 dni po Novom roku silná menšina parkujúcich áut pred údolnou stanicou sedačky, Košice a Bratislava mali v návštevnosti približne rovnaké a zároveň väčšinové zastúpenie.
Zo zahraničných turistov s prehľadom prevládali Maďari, s približným podielom nasledovali Poliaci s Rumunmi, zopár bolo aj Nemcov a Ukrajincov a za zvláštnosť by som považoval výskyt aj litovskej a gréckej značky auta.
Plejsy ako lyžiarske stredisko poznám už takmer 10 rokov, v detstve som tam chodil dosť často už po zvládnutí základov lyžovania. Stredisko za ten čas zmenilo značku a vybudovalo si slušnú reputáciu, o čom svedčia aj 4 hviezdičky získané v kategorizácii lyžiarskych stredísk od spoločnosti Sitour. Ceny za permanentky sa zvyšovali v štýle najšpičkovejších skicentier na Slovensku a podľa mňa je toto jediné, čo prešlo zásadným vývojom a ten sa zrejme stále nezastavil. Osobne som v posledných rokoch nepocítil žiadnu pozitívnu zmenu, a preto Plejsy u mňa stratili svoju atraktivitu, ktorú si vďaka ich marketingu pravdepodobne úspešne udržiavajú.
Tomu určite pomáha aj hotel Plejsy v bezprostrednej blízkosti nástupného miesta do strediska. Naopak prevádzková doba sa ráno skrátila o pol hodiny a plánovaná nová 4-sedačková lanovka dnes nielenže na už poriadne dávno vytvorenom rúbanisku nestojí, ale kým ešte pekných pár rokov bola na mapke zjazdoviek značená ako vo výstavbe, teraz ju tam jednoducho nenachádzam.
Na rozdiel od určitého obdobia v predchádzajúcich rokoch túto sezónu neponúkajú cenovo zvýhodnené celodenné skipassy v on-line predpredaji a do strediska nejazdí ani žiadny skibus. Cesta zo železničnej stanice sa iba zrýchleným tempom dá zvládnuť za pol hodiny, pričom neuvažujem o ťažkom batohu na chrbte a lyžiach alebo snowboarde v ruke. Výhodou Plejsov oproti minulosti sa však stalo to, že parkovisko je bezplatné a poldenná lyžovačka nemusí začínať o ôsmej ráno alebo presne napoludnie, ale 4-hodinové lístky platia od akéhokoľvek času.
Peter Kudla - lanovky.sk
