Kým si pripnete lyže (1988)

Tento článok vyšiel pôvodne v Technických novinách v roku 1988, zverejňujeme ho so súhlasom autora v pôvodnom znení a bez úprav.

Kým si pripnete lyže (1988)

Lanová doprava je osobitným druhom dopravy. Špecifický znak, ktorý ju odlišuje od iných druhov, je využitie lana. Pri lyžiarskych vlekoch ťahá lano lyžiara po zemi. Pri lanovkách pozemných ťahá lano vozeň, ktorý sa pohybuje po koľajniciach. Pri visutých lanovkách vykonávajú dopravu kabíny, kabínky alebo sedačky, ktoré sú zavesené na lano vo vzduchu.

Z histórie lanovej dopravy

Prvú pozemnú lanovku uviedli do prevádzky roku 1892 v susednom Rakúsku. Na prelome storočí budovali sa stále ešte iba pozemné lanovky. Až od roku 1926 začala sa výstavba kabínových lanoviek a v tridsiatych rokoch výstavba lanoviek sedačkových.

Prvý lyžiarsky vlek skonštruoval R. WINTHERHOLD zo Schollachu v oblasti Schwarzwaldu v NSR. O pár rokov neskôr postavili prvý lyžiarsky vlek v USA. Bol to vlek, kde sa lyžiari držali konopného lana rukami. Prvý lyžiarsky vlek s teleskopickými žrďami skonštruoval J. POMAGALSKI vo Francúzsku roku 1935.

Na území ČSSR postavili prvé lanovky v období rokov 1930 až 1938, a to na Černú Horu a Ještěd v Čechách a z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít na Slovensku. Všetky vyrobila firma F. Wiesner, strojáreň v Chrudime (predchodca dnešnej Transporty).

Prvú sedačkovú lanovku na území ČSSR postavili na Radhošť pri Pustevnách už roku 1939. Skonštruovala a vyrobila ju opäť firma Wiesner v Chrudime. Bola to prvá jednomiestna sedačková lanovka s pevným závesom skonštruovaná v Európe. V období rokov 1949 až 1955 vybudovala sa v ČSSR séria sedačkových lanoviek s odpojiteľným závesom. Vyrobila ich Transporta, n. p. Chrudim, v spolupráci so švajčiarskou firmou von Roll. Na vtedajší čas osobitým dielom bolo vybudovanie 4 úsekov sedačkovej lanovky, ktorými sa prepojila Demänovská dolina cez hrebeň Nízkych Tatier s Bystrianskou dolinou v celkovej dĺžke 4,7 km.

V začiatočnej etape lanovej dopravy ČSSR úspešne držala krok s alpskými štátmi, ktoré s ohľadom na svoje prírodné podmienky i skorší rozvoj cestovného ruchu trvale vedú vo svetovom rebríčku štátov z hľadiska lanovej dopravy. Dôkazom je nielen prvenstvo Ing. NEVRLÉHO v skonštruovaní prvej sedačkovej lanovky v Európe, ale aj výstavba diel na vtedajší čas veľmi náročných a aj dnes oceňovaných, ako bolo prepojenie dvoch dolín cez hlavný hrebeň Nízkych Tatier podľa návrhu ALOIZA LUTONSKÉHO alebo sprístupnenie Lomnického štítu.

Ako prvý lyžiarsky vlek u nás sa uvádza vlek Štrbské Pleso – Solisko, ktorého pohon a niektoré komponenty boli zo Švajčiarska. Vlek mal ešte drevené portálové stožiare. Prvé lyžiarske vleky na Slovensku skonštruoval LICHARDUS v Ružomberku. Vyrábali sa pod názvom TURDUS a niektoré z nich sa udržali v prevádzke až donedávna. Predchodcom lyžiarskych vlekov bol ručný navijak (rumpál) s konopným lanom, ktorým sa dal Mikulášan STODOLA vyťahovať na lyžiach dovezených zo Švédska na úbočí Nicova nad Liptovským Mikulášom.

Prelom v rozvoji cestovného ruchu i lanovej dopravy u nás nastal po vytvorení bývalého Výboru SNR pre cestovný ruch v roku 1964. V nadväznosti na prírodné podmienky Slovenska, kde vyše 60 % územia patrí do zón vysočín, musela sa orientovať pozornosť na výstavbu zaradení cestovného ruchu v horských oblastiach, medzi ktorými zaujíma práve lanová doprava významné postavenie. Jednou z prvých úloh bola analýza vtedajšej situácie. A bilancia veru nebola radostná. Na celom území Slovenska sme mali koncom roka 1964 v prevádzke 11 lanoviek a 38 lyžiarskych vlekov. Neskôr spracované porovnanie situácie so zahraničím, najmä susedným Rakúskom ukázalo, že zaostávame nielen zo stránky kvantitatívnej, ale aj zo stránky kvalitatívnej. Naše lanovky a vleky boli nevýkonné, s nízkym stupňom automatizácie, málo efektívne. Vtedy bol v ČSSR monopolným výrobcom lanoviek a vlekov n. p. Transporta v Chrudime. A tak sa začala séria rokovaní s výrobcom o možnostiach zvýšenia výroby a súčasne modernizovania lanoviek a vlekov.

Niekdajší Výbor SNR pre cestovný ruch vykonával síce koordinačnú činnosť pri plánovaní a výstavbe zariadení lanovej dopravy, ale nemal fyzické možnosti (celkove 13 pracovníkov pre širokú problematiku cestovného ruchu) riešiť množstvo problémov okolo výroby, výstavby a prevádzky lanovej dopravy. Podrobnejšie analýzy ukázali celý rad nedostatkov. Stačí spomenúť živelnosť vo výstavbe, rozdrobenosť investorov. Takisto skutočnosť, že investormi sú malé organizácie, ktoré nie sú a ani nemôžu byť vybavené potrebným kvalifikovaným personálom. Chýbala systematická údržba, náhradné dielce, školenia málo kvalifikovaného personálu... Okrem toho bola lanová doprava u všetkých prevádzkovateľov iba okrajovou, doplnkovou činnosťou. Riešiť množstvo problémov dalo sa iba vytvorením organizačných predpokladov. Pretože prevádzkovatelia patrili do radu rôznych rezortov a lanová doprava bola všade iba okrajová, rozhodlo sa vytvoriť účelovú záujmovú dobrovoľnú organizáciu. Po mnohých zložitých rokovaniach, presviedčaniach a dokazovaniach podarilo sa hŕstke nadšencov, zoskupených okolo pracovníkov Výboru SNR pre cestovný ruch, zámer realizovať. Dňa 28. 9. 1967 uskutočnila sa v Liptovskom Mikuláši ustanovujúca schôdza a zástupcovia 35 organizácií podpísali zmluvu o založení záujmového združenia Lanovky a vleky. V počiatkoch svojej činnosti zameriavalo sa združenie najmä na zabezpečenie výroby a dodávok, technický rozvoj zariadení lanovej dopravy, zvyšovanie úrovne prevádzky, rozvoj členskej základne a školenie pracovníkov obsluhy. Postupne sa činnosť združenia rozširovala aj na nadväzujúce zariadenia. Pre objektívnu možnosť posúdenia celkového vývoja lanovej dopravy v SSR, na ktorom má združenie rozhodujúci podiel, poslúži aspoň stručný prehľad vybratých činností a ukazovateľov.

Sieť zariadení lanovej dopravy

Vývoj počtu lanoviek a lyžiarskych vlekov bol dynamický, čo dokumentuje tento prehľad:

Sieť zariadení lanovej dopravy je v SSR rozložená takmer po celom Slovensku; iba južné okresy, ktoré nemajú vhodné prírodné podmienky, sú bez vleku. Celkove je v SSR 89 stredísk lyžovania (lokality s minimálne 3 vlekmi) a 292 základní lyžovania (lokality s 1 až 2 vlekmi).

Strediská a základne lyžovania na Slovensku sú vybavené osobnými horskými dopravnými zariadeniami, ďalej len OHDZ (podľa stavu začiatkom roka 1987), takto:

Podľa okresov má najviac OHDZ Banská Bystrica (100 ks), nasledujú Liptovský Mikuláš (88 ks), Poprad (76 ks), Žilina (58 ks) a Dolný Kubín (56 ks).

Celková prepravná kapacita OHDZ v SSR rástla takto:

Pri prepravnej kapacite sa prejavuje od roku 1975 vplyv licenčnej výroby s výkonnými OHDZ. Celková dĺžka trás OHDZ merala roku 1986 370 km a celkové prevýšenie trás predstavovalo 93 km.

Štruktúra OHDZ

Koncom roka 1976 bolo na Slovensku spolu 29 lanoviek a 799 lyžiarskych vlekov. Pritom sme mali 22 sedačkových, 4 kabínkové, 2 kabínové a 1 pozemnú lanovku.

Najviac vlekov je typu VL 200 (325), nasleduje typ H + F (159) a EVP (149).

Podľa výrobcov prevláda Transporta (422 ks) a Tatrapoma (221 ks). Slovšport vyrobil 149 vlekov a Metašport 7.

Licencia na výrobu OHDZ

Jednou z prvých a najzávažnejších úloh združenia bolo zabezpečiť v spolupráci s Výborom SNR pre cestovný ruch výrobu a dodávku lanoviek a vlekov. Veľa rokovaní s jediným výrobcom – Transportou, jej generálnym riaditeľstvom aj ministerstvom priniesol iba malé výsledky. Výroba sa zvýšila, ale iba pri malých vlekoch VL 200. Porovnania výrobkov Transporty so zahraničnými ukázali, že v prepravnej kapacite dosahujú zahraničné výrobky 2- až 3-násobok a napriek tomu v počte obsluhy sú podstatne menej náročné. Keďže v Transporte bola výroba OHDZ iba okrajová, nebol tu záujem o technický rozvoj ani inováciu OHDZ. A tak sa začala etapa sondovania, prieskumov a analýz možností zahraničnej licencie.

Pre riešenie niektorých naliehavých potrieb i preverenie výhodnosti zahraničnej technológie, presadil sa dovoz 2 sedačkových lanoviek do Jasnej a 2 vlekov na Štrbské Pleso, resp. Martinské hole. Odborná komisia ohodnotila zo zahraničných ponúk zo stránky technickej i ekonomickej ako najlepšie ponuky francúzskej firmy POMA. A jej výrobky sa úplne osvedčili a navyše aj spolupráca s firmou bola veľmi pružná. Následne – keďže veľký počet OHDZ, ktorý bol potrebný, nebolo reálne riešiť dovozom – padlo rozhodnutie o kúpe zahraničnej licencie. Už v priebehu rokovaní sa vynoril ďalší problém, keď Transporta oznámila, že neráta ani s licenčnou výrobou a pripravuje zastavenie výroby OHDZ celkom. A tak bolo treba hľadať nového výrobcu. Nakoniec sa na túto úlohu podujal Tatranský podnik v Kežmarku. Jeho zástupcovia sa však na rokovaniach o licencii zúčastnili až v závere, a tak celú akciu licencie pripravil kolektív, zložený z pracovníkov Sekretariátu Vládneho výboru pre cestovný ruch SSR, záujmového združenia Lanovky a vleky a Výskumného ústavu dopravy.

Licenčná zmluva bola podpísaná v novembri 1975 na 7 rokov, neskôr bola predĺžená o ďalších 7 rokov. Výhodnosť licencie, ktorej cena reprezentovala cenu jednej sedačkovej lanovky, dokumentujú nasledujúce fakty za obdobie 10 rokov licenčnej výroby: Tatranský podnik vyrobil 331 lyžiarskych vlekov a 4 lanovky, čo predstavuje prepravnú kapacitu 214 000 osôb za hodinu a dĺžku trás 163 km. Celkove vyprojektoval Tatranský podnik 385 lyžiarskych vlekov a lanoviek. Od roku 1978 vyrábajú sa už vleky všetkých druhov kompletne z komponentov domácej výroby a od roku 1983 aj sedačkové lanovky s pevným závesom. Zvládla sa aj príprava a výroba 10 rôznych typov lyžiarskych vlekov, vlekov so zalomenou trasou, lyžiarskych dvojvlekov, sedačkových lanoviek s pevným závesom 2- a 3-miestnych, kabínkovej lanovky 4-miestnej, záchranných zariadení pre lanovky.

Porovnania priemerných technických ukazovateľov licenčných výrobkov s výrobkami Transporty ukazujú, že prepravná kapacita je vyššia o 227,3 % a prepravný výkon 1 kg hmotnosti technologickej časti je vyšší o 200 %.

Celkové hodnotenie výsledkov licenčnej výroby, ktorá sa presadila nielen u nás, ale už aj exportom do ZSSR, Bulharska a NDR, potvrdzuje z hľadiska technických parametrov, ekonomickej efektívnosti a zvýšenia bezpečnosti dopravy správnosť rozhodnutia o kúpe zahraničnej licencie.

Neskôr sa zaviedla výroba lyžiarskych vlekov aj v Slovšporte Žilina a Metasporte Ostrava, ktorý prevzal výrobu od Transporty, ale neskôr výrobu sám inovoval.

Zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov

Je to jedna z hlavných úloh záujmového združenia. Postupne sa sortiment školení rozšíril podľa aktuálnych potrieb členských organizácií. V roku 1986 zorganizovalo združenie celkove 10 druhov školení obslúh rôznych vlekov, testservisov, lyžiarskej služby, revíznych technikov a cvičiteľov lyžiarskych škôl. Význam tejto zložky činnosti dokumentuje celkovo 3224 frekventantov.

Technická, odborná a poradenská činnosť

Vyhlášky predpisujú už roky povinnosť pravidelných technických revízií lanoviek dvakrát ročne a od roku 1986 aj každoročnej revízie lyžiarskych vlekov. Keďže prevažne malé organizácie nemajú, ani nemôžu mať vlastných revíznych technikov, vykonávajú túto činnosť revízni technici združenia, ktorí majú predpísanú kvalifikáciu a skúšky.

Počet revízií sústavne vzrastá a od roku 1971 revízni technici združenia vykonali celkove 218 revízií strojových a elektrických zariadení. Pri riešení špecifických problémov lanovej dopravy spolupracuje združenie s viacerými výskumnými ústavmi. V oblasti oceľových lán je to Výskumný ústav uhoľného priemyslu. Pri riešení zvyšovania bezpečnosti lanoviek, možnosti využitia nákladnej lanovej dopravy, koncepčných otázok lanovej dopravy je to zasa Výskumný ústav dopravný. Výskumný ústav cestovného ruchu zaoberá sa otázkami materiálno-technickej základne cestovného ruchu a Fakulta cestovného ruchu a služieb – Vysokej školy ekonomickej vypomáha pri uplatňovaní výpočtovej techniky.

Zariadenia nadväzujúce na OHDZ a doplnkové služby

Rozvoj lanovej dopravy vyvolal nevyhnutnosť riešiť aj problémy nadväzujúcich zariadení a doplnkové služby. Patria sem najmä výroba pásových snehových mechanizmov, snehových kanónov, umelých povrchov na lyžiarske trate, výroba a prevádzka testservisov, jednotný systém značenia lyžiarskych tratí, preventívna a záchranná činnosť, verejné lyžiarske a iné športové školy, snehové spravodajstvo, vybavenosť pre doplnkové služby a pod. V záujme znižovania úrazovosti vybudovala sa v spolupráci so Slovenskou štátnou poisťovňou sieť TESTSERVISOV, zriadila sa Lyžiarska služba, vydali sa Zásady starostlivosti o lyžiarske trate, vypracoval sa návrh československej normy o značení na lyžiarskych tratiach.

Združenie riešilo komplexne problematiku lyžiarskych škôl, a to od štatútu, vybavenia, cien až po ich zriadenie a prevádzku. V krátkom období ich činnosti dosiahol sa priaznivý vývoj, keď v sezóne 1986/1987 ich počet dosiahol 42 VLŠ, počet hodín vyučovania vyše 94 000 hodín, počet frekventantov 27 300 osôb, počet cvičiteľov 248 a celkové tržby 922 000 Kčs. Významné je, že v globáli za celú SSR bola činnosť VLŠ už zisková. Pre informáciu verejnosti o možnostiach a podmienkach lyžovania zriadilo sa „snehové spravodajstvo“, ktoré informuje v okresoch i celoštátne pomocou masovej komunikácie o možnostiach lyžovania.

V posledných rokoch združenie – podľa požiadaviek členských organizácii – rozšírilo svoju činnosť i na problematiku doplnkových služieb v lete.

Členská základňa

Členstvo v združení je dobrovoľné. Z hľadiska súčasných opatrení týkajúcich sa prestavby hospodárskeho mechanizmu žiada sa uviesť, že združenie je už roky ekonomicky sebestačné a potrebné zdroje na svoju činnosť získava z členských príspevkov a tržieb za vlastné výkony. Dvadsať rokov činnosti a výsledky v rozvoji lanovej dopravy sú dostatočným dôkazom účelnosti a vhodnosti takejto záujmovej a dobrovoľnej organizácie.

Ing. Ivan Sutóris
26.12.2015 - článok pôvodne vyšiel v Technických novinách v roku 1988

Z archívu Ivana Sutórisa
Ivan Sutóris 2015

Ivan Sutóris je bývalý riadiaci zamestnanec Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch. V roku 1967 založil Záujmové združenie prevádzkovateľov lanoviek a vlekov, ktorému predsedal 24 rokov.

• Ekonomické aspekty novej techniky v cestovnom ruchu (1975), 28.11.2015
• Ekonomické aspekty licencie prostriedkov horskej vertikálnej dopravy (1980), 05.12.2015
• Licenčná výroba lanoviek a lyžiarskych vlekov (1986), 12.12.2015
• Rozvoj lanovej dopravy na Slovensku (1986), 19.12.2015
• Kým si pripnete lyže (1988) - práve čítate, 26.12.2015