Stanislav Urban: investujeme do budúcnosti

Stanislav Urban je spolumajiteľom a konateľom spoločnosti Tatrawest, ktorá vlastní lyžiarske stredisko Roháče – Spálená a hotel Tatrawest v Zuberci. Zhovárali sme sa o aktuálnej výstavbe v stredisku, problematike ochrany prírody a ďalšom rozvoji.

^^^Stanislav Urban je spolumajiteľom a konateľom spoločnosti Tatrawest.

Z akých dôvodov ste sa rozhodli postaviť novú odpojiteľnú šesťsedačkovú lanovku?

V prvom rade sme si boli vedomí toho, že je potrebné v stredisku inovovať technológie. Tie, ktoré tam sú, nie sú staré, ale pomaly morálne zastarávajú. V neposlednom rade to bol aj tlak lyžiarskej verejnosti na skvalitnenie prepravy, sťažnosti na to, že pevná lanovka ide pomaly, že je tam zima, hlavne keď vietor fúka. Cítili sme potrebu posunúť služby ďalej, v primárnej aj sekundárnej oblasti. Rozhodli sme sa pre tú primárnu, teda realizovať novú lanovku tak, aby bol zákazník, ktorý príde, spokojnejší.

Sedačkové lanovky s týmito opciami (bubliny, vyhrievanie a iné) majú na Slovensku len strediská spoločnosti Tatry mountain resorts. Prečo ste sa nerozhodli pre nižšiu a tým aj lacnejšiu výbavu alebo alternatívu?

Doba je taká, že je ťažko podnikať, keď investujete prostriedky do druhoradých technológií. Keď už investovať, tak investovať do budúcnosti. Bežne to na západe takto funguje. Chceli sme poskytnúť niečo, čo by bolo aj v rámci našich finančných možností čo najkvalitnejšie. Volili sme odpojiteľnú technológiu, bubliny, vyhrievanie, nástupný pás, garážovanie, priamy pohon bez prevodovky, aby bola tichšia prevádzka. Nech je to perspektívne. Zamietli sme napríklad lacnejší návrh zakúpiť dopravný pás ku pevnej 4-sedačke, čím by sa mierne zvýšila traťová rýchlosť. Myslím, že sme sa rozhodli správne.

Aká budúcnosť čaká starú 4-sedačku a lyžiarske vleky H130 a H60?

Čakáme na to, čo ukáže nasledujúca sezóna, nechceme sa unáhliť s prekladaním vlekov. Pre ďalšie obdobie sa rozhodneme tieto vleky inštalovať v priestore tak, aby to bolo čo najvýhodnejšie. Nová zjazdovka (pri pohľade zdola je vľavo od 4-sedačky, pozn. red.) je veľmi málo využívaná, radi by sme aj tam umiestnili nejaké dopravné zariadenie. Tam lyžuje teraz možno 15 až 20% klientely. Je to pekná zjazdovka, len ľudia sú naučení jazdiť po starej.

Čo sa týka starej sedačky, sú rôzne úvahy, skrátiť ju, vybudovať medzistanicu alebo predať ju. Nepredpokladáme, že jej využitie bude ďalej také ako doteraz, nebude tam už chodiť toľko ľudí. Je to v štádiu rozhodovania a posudzovania skutkového stavu.

V prípade skrátenia necháte len hornú časť?

Asi. Máme takú predstavu, že lyžovanie by sa malo sústrediť v hornej časti strediska. Tam je to dostatočne široké. Niektorí klienti majú strach zo žľabu, aby ho nemuseli prekonávať vyvezú sa šesťsedačkou hore a potom naspäť dole.

Čiže pri šesťsedačke sa lyžiari budú môcť viezť aj smerom dole?

S technikmi sme sa radili o tom, že to nie je úplne jednoduché kvôli senzorom na výjazde z hornej stanice, ale dá sa to riešiť.

Už v najbližšej zimnej sezóne bude šesťsedačka otvorená aj pre peších turistov?

Áno.

Lavíny nie sú pre šesťsedačku hrozbou

Ako hodnotíte s odstupom času výstavbu fixnej sedačky od Tatrapomy pred dvanástimi rokmi, nebolo by vhodnejšie už vtedy zvoliť odpojiteľnú technológiu?

Keď sa na to pozeráme dnes, asi by to bolo rozumné. Avšak 4-sedačka nám poslúžila dobre, zvýšila kvalitu celého strediska, zvýšila sa návštevnosť. V tom období, keď sme to zrealizovali, to bolo dobré. Už vtedy sme mali ponuky na odpojiteľné lanovky od spoločností Doppelmayr a Poma, ale bol tam veľký cenový rozdiel a nakoniec sme sa priklonili k pevnej technológii. Nebolo to zlé riešenie, ale doba už pokročila.

Už vtedy ste rozmýšľali nad medzistanicou na fixnej sedačke?

Vtedy ešte nie.

Pri fixných lanovkách sa to neosvedčilo na Veľkej Rači ani v Malej Lučivnej.

Keby sme urobili medzistanicu na pevnej 4-sedačke, môžeme znížiť počet vozňov, keďže už nebude toľko využívaná. Môže ísť napríklad každý druhý vozeň, čiže ten priestor a čas v medzistanici bude väčší a nastupovanie pohodlnejšie. Na druhej strane, keby sme len presunuli samotnú technológiu dolnej stanice vyššie, lano by bolo zbytočne hrubé na novú, kratšiu vzdialenosť, súčasná stanica by bola tiež predimenzovaná. Stačila by potom údolná stanica s podstatne nižším výkonom, možno s inou prevodovkou.

Technické riešenie šesťsedačky je netradičné vzhľadom na manipulačnú koľaj medzi dolnou stanicou a garážou. Prečo bola garáž umiestnená v určitej vzdialenosti od stanice?

Naša požiadavka zohľadňovala možnosti prístupu lyžiarov z oboch strán. V Alpách je takéto riešenie bežné.

Lanová dráha prechádza ponad lavinózny terén Spálený žľab. Ako je technicky zabezpečená bezpečnosť prevádzky počas lavinóznych dní?

Úzko spolupracujeme so strediskom lavínovej prevencie v Jasnej a s našou horskou službou. Veľakrát sa počas sezóny schádzame ohľadom toho, aké kroky prijať, kedy robiť preventívne odstrely. Na prevenciu kladieme veľký dôraz.

Keby predsa len spadla lavína, aký by to malo dopad na lanovú dráhu?

V žľabe nie je inštalovaná žiadna podpera, trať prechádza ponad žľab. Nespraví to absolútne nič lanovke, je tam rezerva približne 20 výškových metrov. O tento aspekt sa zaujímal aj dodávateľ zariadenia. Ale snažíme sa zabezpečiť hlavne prevenciu.

Okrem šesťsedačky dostal od ministerstva životného prostredia zelenú aj polyfunkčný objekt v blízkosti parkoviska. V akom stave je tento projekt?

Tento projekt sme pripravovali ešte pred tým, ako sme začali pracovať na šesťsedačkovej lanovke, nakoniec sme uprednostnili lanovku. Je to v štádiu projektovej dokumentácie, ktorá sa podľa môjho názoru bude meniť. Polyfunčkný objekt asi nebude umiestnený v pôvodne navrhovanej polohe, práve kvôli výstavbe novej lanovky. Ide nám o to, aby súčasťou objektu boli všetky základné služby a stravovacie zariadenie.

Návštevnosť stúpne o 20 percent

Investičné aktivity v stredisku financujete okrem vlastných zdrojov tiež prostredníctvom bankového úveru. Do akej miery sú dnes banky ochotné financovať projekty v lyžiarskych strediskách?

Pri tomto projekte, čo sme zrealizovali (šesťsedačková lanovka, pozn. red.), nemali bankové inštitúcie veľký záujem o financovanie. Nakoniec sa, chvalabohu, našla jedna banka, ktorá nám poskytla úver, a myslím si, že to neoľutuje. Projekt je zrealizovaný a my budeme vedieť peniaze v zmysle úverovej zmluvy bez problémov vrátiť.

Ktorá banka Vám úver nakoniec poskytla?

Sberbank.

S akou dobou návratnosti počítate pri výstavbe novej lanovej dráhy?

Ťažko sa ráta návratnosť, pokiaľ je človek odkázaný na prírodu. Rátam ale, že návratnosť bude 8 rokov. Dá sa to len odhadnúť na základe čísiel, ktoré dosahujeme, a na základe predpokladaného navýšenia výkonov a nákladov.

Počítate s navýšením návštevnosti o koľko percent?

Skromne odhadujeme 20 % nárast oproti priemeru minulých sezón, s čím budeme spokojní.

Dosiaľ ste sa ani raz neuchádzali o podporu z eurofondov. Beriete to tak, že niekedy je lepšie nebyť „odkázaný“ na takúto pomoc?

Ani nie, radi by sme nejakú finančnú pomoc získali. Tie výzvy však nespadali do nášho portfólia predpokladaných aktivít. Druhá vec je, že my sme v Tatranskom národnom parku, tu trvá pripraviť projekt o niečo dlhšie ako tam, kde nie je ochrana prírody. Keď príde výzva, vy by ste mali byť už vlastne pripravení. My nedokážeme za pol roka od počiatku výzvy pripraviť solídny projekt, nedá sa to urobiť. Musíte byť pripravený z vlastnej strany, mať zabezpečené financovanie, a tie peripetie okolo toho, aké boli, to každý veľmi dobre vie.

Teraz je vypísaná výzva na podporu podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu, pričom maximálna výška pomoci je 200-tisíc eur.

Áno, teraz sa o to zaujímame, zapojíme sa tam. Na celú výzvu je alokovaných osem miliónov eur, podľa môjho skromného názoru je to strašne málo pre slovenské lyžiarske strediská, každý by chcel niečo dostať. Oslovili sme agentúru, ktorá nám spracuváva projekt, prihlášku chceme do uzávierky v polovici decembra podať. My sme za posledných 15 rokov žiadnu pomoc nedostali.

Má na návštevnosť lyžiarskeho strediska Roháče – Spálená dopad rozsiahla modernizácia a výstavba nových lyžiarskych stredísk v Poľsku?

Má to vplyv, mnohí lyžiari zostanú v Poľsku. Cítiť zníženie počtu prichádzajúcich Poliakov do nášho strediska.

Ako tento pokles kompenzujete? Zvýšila sa návštevnosť návštevníkov zo Slovenska?

Cítim to vo výkonoch a cítia to všetky lyžiarske strediská. Boom, ktorý bol do roku 2009, do počiatku krízy a do zavedenia eura, skončil. Lyžiarske strediská išli s výkonami o 40 až 45 % dolu. My tiež a dodnes ideme v tejto relácii. Kde je ten pes zakopaný? V kríze, v eure alebo v budovaní zariadení v Poľsku? Neviem. To nikto nedokáže povedať.

Ako vidíte vývoj v ďalších rokoch?

Myslím si, že čo sa týka nášho strediska, pôjde to k lepšiemu. Aj vybudovanie tejto lanovky bude určité plus. Boom bol do času krízy, vtedy výkony v každom jednom existujúcom stredisku rástli, neúmerne tiež rástol počet nových stredísk. Bolo to obrovské množstvo faktorov v rokoch 2009 a 2010.

Kríza zreálnila naše možnosti

Neplánujete letné aktivity v stredisku? V prípade niektorých stredísk už nie je letná sezóna nerentabilná, síce ani zisková, ale vedia aspoň zaplatiť zamestnancov.

Chceme, aby šesťsedačka premávala aj v lete. Máme ale dilemu, či to bude rentabilné. My v lete turistu vyvezieme a on zostane v doline, nedostane sa na kopec.

Dnes k hornej stanici nevedie žiadna turistická značená trasa.

Mali sme už rokovania so Štátnymi lesmi TANAPu a Štátnou ochranou prírody. Chceme odtiaľ vybudovať chodník, ktorý by sa napojil na existujúci chodník na Brestovú. Nemajú voči tomu výhrady. Treba s nimi nájsť spoločnú reč a trasu, ktorou by to mohlo viesť.

Letnú prevádzku plánujete už budúci rok?

Áno, boli by sme radi. Keby sa vyznačil ten chodník, znamenalo by to do určitej miery aj zmenu turistického zaťaženia Roháčov. Hlavný hrebeň Roháčov by bol sčasti odbremenený a zaťaženie by sa presunulo do územia Salatínov, Brestovej a Sivého vrchu.

^^^Medializovaný plán rozšírenia strediska Roháče – Spálená z roku 2007.

V roku 2007 bol medializovaný plán rozšírenia strediska Roháče – Spálená o päť sedačiek, tri vleky a nové zjazdovky. Tieto by boli umiestnené hlavne nad pásmom lesa. Aký je aktuálny stav týchto plánov?

V dôsledku krízy a znížených výkonov ostali tieto plány zatiaľ iba na papieri. Došlo k zreálneniu našich možností. Postupnosť realizácie nateraz nie je celkom jasná.

Do územného plánu obce Zuberec boli z vašich plánov zapracované nové zjazdovky Tmavá Spálená II a Slalomová v dolnej časti strediska. Ako to vidíte s ich realizáciou?

Došlo ku korekcii našich plánov. Najbližšie a najpravdepodobnejšie je získanie priestoru na zjazdovku v spodnej časti strediska. Potom je naším snom realizácia zjazdovky v závere Salatínskej doliny.

V apríli poslanec NR SR Mikuláš Huba (OĽaNO) protestoval proti výstavbe šesťsedačkovej lanovky. Argumentoval tým, že ochrana prírody je v národnom parku zo zákona nadradená nad ostatné aktivity, a preto by nemali byť povolené investičné aktivity ako je napríklad výstavba spomínanej šesťsedačky.

Chápem záujmy ochrany prírody. My sme v týchto horách vyrástli, nemáme v žiadnom prípade záujem ju devastovať. Máme ju minimálne tak radi, ako pán Huba, a tak si ju budeme chrániť ešte tuhšie ako on, aby zostala pekná a nedotknutá. Ale ona prináša aj pre región veľa príležitostí pre život; veľa pracovných príležitostí. Z toho strediska „žije“ a „získava“ veľa ľudí v tomto chudobnom hornooravskom regióne.

Ďalším argumentom je, že tatranské strediská by sa nemali rozširovať do tzv. zelených zón, čo je pojem, ktorý sa používa hlavne v súvislosti s pripravovanou zonáciou TANAPu. Rozšírenie strediska podľa projektu z roku 2007 by spadalo do tejto kategórie?

Ja si myslím, že ten projekt, na ktorý sa pozeráme, spadá do kategórie existujúcich lyžiarskych stredísk. Je to rozvoj v už existujúcom teritóriu, nie v zelenej zóne. Zelená zóna, to je kdesi úplne inde, napríklad, keby chcel niekto vybudovať lyžiarske stredisko v Belianskych Tatrách. Čo sa týka dvoch veľkých hráčov v lyžiarskom biznise na Slovensku, tak tí už svoje zóny majú, keď budú chcieť zelené zóny, je to už ich záležitosť.

Beriete to ako rozšírenie strediska, ktoré už funguje, len sa rozširuje v rámci svojej doliny?

Áno.

Existuje názor, že lyžiari dnes vyžadujú určitú pestrosť zjazdoviek, a keď strediská chcú prežiť, potrebujú ponúknuť viac ako len jednu lanovku s jednou zjazdovkou.

Áno, potrebujú.

Keďže zjazdové trate sa pred najbližšou zimnou sezónou nerozširovali, neobávate sa toho, že sa po sprevádzkovaní šesťsedačky trate preplnia?

Ako som už spomínal, rátame s nárastom návštevnosti o 20 %. Nerátame s plnou prevádzkou starej lanovky, tá nebude tak využívaná. Myslíme si, že predpokladaný nárast turistov o 20 % trate nepreťaží. Prvoradá je bezpečnosť. Na margo toho, nová zjazdovka (pri pohľade zdola je vľavo od 4-sedačky, pozn. red.) je veľmi málo kapacitne zaťažená.

Plánujete túto sezónu prevádzkovať horný vlek H130?

Áno.

Počas dní, keď je v stredisku nižšia návštevnosť, budete prevádzkovať šesťsedačku a vlek H130?

Ukáže nám to situácia, ale asi to tak bude. Všetky zjazdovky sú sprístupnené zo šesťsedačky.

Technické zasnežovanie ste vybudovali už v deväťdesiatych rokoch. Aké sú rozdiely v počasí vtedy a dnes a ako sa odrážajú vo vašej možnosti zasnežovať?

Zasnežovať sme začali už v roku 1992, boli sme jedno z prvých stredísk na Slovensku. Každý rok je špecifický, ostatné roky mávame pred sviatkami často inverzie. Januárové oteplenia boli vtedy aj dnes. Myslím si, že to je zhruba tak, ako to bolo na začiatku, len vtedy sme mali dve delá, neskôr ich bolo päť. Dnes ich je podstatne viac. Medzičasom už došlo k výmene takmer všetkých komponentov, aj keď tie prvé dve delá stále fungujú.

Na poli marketingu existuje trend regionálnych skipasov, napríklad slovenský Horehronie skipas alebo poľský TatrySki. Prečo sa do tohto trendu nezapojili oravské strediská?

Toto je ťažká otázka. Zatiaľ nedošlo k dohode.

Rozhovor bol autorizovaný.

Medzititulky: redakcia

Peter Brňák, Matej Petőcz – lanovky.sk
08.12.2014