Boris Kollár: na Donovaloch sa otriasame z krízy

Boris Kollár je majiteľom lyžiarskych stredísk Donovaly a Liptovské Revúce, akcionárom a členom dozornej rady spoločnosti Tatry mountain resorts. Pôsobil aj v strediskách Štrbské Pleso, Starý Smokovec – Jakubkova lúka, Tatranská Lomnica – Jamy, Ždiar – Strednica, Bachledova dolina, Veľká Rača a Ružomberok. Zhovárali sme sa o štátnej podpore turizmu a stratégii rozvoja jeho zariadení.

Kedy ste začali podnikať v cestovnom ruchu?

Podnikať som začal na Donovaloch roku 1991, kedy sme v rámci malej privatizácie kúpili hotel Šport. Rozmýšľali sme, čo ešte pre klienta urobiť, a vtedy sme sa dozvedeli, že vleky na Záhradišti idú do dražby. Nakoniec sa z vlekov stal v mojom prípade „core business“, hotelov som sa zbavil. Neskôr, v roku 1994 som mal záujem o ružomberské vleky, no neúspešne. O rok na to som založil spoločnosť 1. Tatranská, vstúpil som do nej spolu so Slovenským združením telesnej kultúry a tak sme sa dostali do Vysokých Tatier. V roku 1996 sa mi nakoniec podarilo kúpiť stredisko v Ružomberku, vybudovali sme tam zasnežovanie, zaviedli novú značku, logo, spropagovali sme ho a potom predali. Nakoniec to boli ešte Liptovské Revúce.

Vaše meno sa spomína aj v súvislosti s Veľkou Račou.

To bolo len chvíľu. Veľkú Raču som riešil skôr investične než strategicky. Mal som možnosť kúpiť na tú spoločnosť pohľadávku z banky a bola to dobrá kúpa. Nemalo to nič spoločné s biznisom ako takým, ale skôr s diskontovanou hodnotou tej pohľadávky a majetkom tej spoločnosti.

Aký ste mali dôvod odísť zo stredísk v Ždiari?

Na Strednici patrili všetky pozemky pozemkovému spoločenstvu, to boli pasienkari, nie urbárnici. Niekto im nahovoril, že tam zarábame strašné peniaze, zo tridsať miliónov, a oni od nás majú len okolo štyroch na nájomnom. Ja im vravím – nech sa páči, pozrite si účty, sadnite si do kasy na celý rok a uvidíte to. Nemám prečo vás klamať. Vypýtali si takú sumu peňazí, že to pre mňa už nemalo zmysel. Navyše sme sa v tom čase dostávali do krízy a strediská začali padať. Povedal som im: „Viete čo, ja vám toľko nedám. Keď chcete, tak si to kúpte.“ Skočili na to, ocenil som to a predal. Neoplatilo by sa mi robiť len na nich. Účelom podnikania je vytvorenie zisku.

V Bachledovej doline bol podobný problém?

Pokiaľ som operoval v Tatrách, tak to malo význam riešiť celkove. Tým, že som sa z Tatier stiahol, nemalo pre mňa význam vlastniť jedno stredisko na východe Slovenska.

Ste akcionárom TMR. Akým podielom akcií disponujete?

Nechcel by som to zverejňovať. Je to dosť veľký balík akcií.

Aká je vaša úloha v rámci TMR?

Som v dozornej rade, kde odovzdávam moje názory a skúsenosti z biznisu. Vyjadrujem sa k veciam, ktoré môžu TMR pomôcť. Dnes je to najdynamickejšia spoločnosť v oblasti cestovného ruchu. To, čo vybudovali páni z J&T, nemá obdoby. Keby to nebola tak silná spoločnosť, ktorá si môže dovoliť presunúť prostriedky z iných zdrojov a biznisov a posunúť ich do vlekov, tak by to nikdy nevzniklo. Slúži im to ku cti, lebo to nikto zo Slovenska neodnesie. Dávame tu výrobcom áut úľavy, stimuly a oni hneď ako skončia daňové prázdniny, v ten deň sa zoberú a povedia dovi-dopo, ak nám zase niečo nedáte. J&T vytvára vec, čo tu ostane. Ide o obrovskú masu ľudí, ktorú nepriamo zamestnávajú. Štát si to musí uvedomiť. Sú úžasní, skláňam sa pred nimi.

Nižšia DPH a stimuly by turizmu pomohli

Vláda počas leta schválila novú stratégiu rozvoja cestovného ruchu. Do roku 2020 by sa podľa nej mal cestovný ruch podieľať na tvorbe HDP vo výške 3,2%. Dnes je to 2,45%. Sú to dostatočne ambiciózne ciele?

To sú hlúposti, ja mám tiež miliardu stratégií. To sú sprosté čísla. Autor tam mohol kľudne namiesto 3,2 napísať 3,8 a podobne. Pokiaľ sa vláda nebude vážne zaoberať cestovným ruchom a neurobí preň stimuly ako vo Francúzsku alebo Rakúsku, tak sa budeme len plácať vo vlastnom piesku. Nemáme zákon o cestovnom ruchu, nemáme Tourismusverbandy ako v Rakúsku, nemáme financovanie cestovného ruchu.

Čiže od vlády nevidíte žiadnu pomoc.

Nie, prečo, vy ju vidíte?

V rámci tej stratégie bol napríklad návrh na 30 a 60 eurové poukážky.

Viem, ale mňa zaujíma to, čo bude dnes a zajtra. Nie to, čo sa navrhuje urobiť potom. Potom tu už nemusí byť ani táto vláda.

Ako sa staviate k zníženej sadzbe DPH pre podnikateľov v cestovnom ruchu?

Napríklad v Česku majú lanovky a vleky nižšiu DPH ako my. Je to pre nás ťažká konkurečná nevýhoda. Keď to bolo možné urobiť tam, tak prečo nie u nás?

Takto by ste si predstavovali podporu štátu?

Máme tu veľa skrivodlivostí. Nenasneží nám a celý priemysel má finančné a existenčné problémy. Viete si predstaviť, že by sme všetci vlekári a zamestnanci pýtali od štátu odškodnenie kvôli prírode? Neviete, všetci by si ťukali na čelo. A keď podnikateľom poľnohospodárom nenaprší alebo naprší príliš, okamžite žiadajú od štátu kompenzácie a ten im ich dá. Nie je to zvrátené a choré? Ten poľnohospodár je v chápaní bežných ľudí rovnaký hajzel podnikateľ ako podnikateľ v cestovnom ruchu.

Navrhujete kompenzácie tohto typu?

Buď nikomu alebo všetkým. Nebavme sa tu ale o znížení DPH, buďme reálni. Štát je v takej pozícii, v akej je. Ak by som ale abstrahoval od krízy, tak v tom prípade určite hovorím – treba znížiť DPH na cestovný ruch a dávať stimuly. Keď investujem istú sumu peňazí, prečo nedostanem rovnaký stimul, ako keď príde niekto zo zahraničia postaviť fabriku. Od nejakej sumy s ním vláda vyjednáva. Čo ja som iný? Prečo nemôžem dostať stimuly, zamestnám iného Slováka, miniem iné peniaze? Prečo nemôže J&T dostať podporu na zamestanca, daňové prázdniny? Lebo je to Slovák, tomu nedáme? Čo sme úplne sprostí? Dávame také stimuly, za ktoré niekto niečo zoskrutkuje, a hneď ako stimuly skončia, tak sa začne vydierať. Ja to neurobím, ani J&T, kam oni pôjdu s Chopkom? My sme domáci, my tu žijeme, máme tu deti, neodídeme a na nás sa kašle. Chýba nám tu zákon o cestovnom ruchu, chýba ministerstvo cestovného ruchu.

Máme zákon o podpore cestovného ruchu, ktorý definuje organizácie typu OOCR, KOCR. Platnosť nadobudol v roku 2011.

Však tu nič nefunguje, čo tu rozprávate. Mám na to svoj názor – je tu nejaká kolonka cestovný ruch, rýchlo niekto niekomu v rámci ministerstva povie „niečo tam napíš a vypusti von“.

Aký máte názor na eurofondy v cestovnom ruchu?

Čerpal som eurofondy dvakrát, v Tatrách a na Donovaloch, a veľmi nám to pomohlo. Tie investície by sme bez nich nevedeli urobiť. Ekonomicky by sme to neustáli – zobrať si taký úver a splatiť ho z tej činnosti je nemysliteľné. Beriem to ako pomoc cestovnému ruchu od Európskej únie a nášho štátu, táto kapitola je v poriadku.

Je možné požiadať o eurofondy na cestovný ruch aj v súčasnosti? Nedávno sa menili pravidlá pri ich prideľovaní.

Je s tým teraz trocha problém, ale väčší problém je v tom, že sme pápežskejší ako pápež a transparentnejší ako transparentný debil. Vysvetlím. Bola to Sulíkova vláda (pozn. red.: Richard Sulík bol v tom čase predseda parlamentu), keď sme sa bavili o transparentnosti a prijali sme také hlúpe zákony, ktoré nám dnes bránia robiť normálne veci. Možno som mohol na cestovný ruch získať eurofondy na rekonštrukciu kaštieľa v Hubiciach. Odmietol som, lebo keď som si uvedomil, čo by ma čakalo a čo by som musel splniť, tak sa mi to ani neoplatilo.

Teraz hovoríte o nastavení verejného obstarávania?

Presne tak, predstavte si, chcem postaviť nejakú nehnuteľnosť. Oni ma nútia urobiť verejnú súťaž. Tá nehnuteľnosť sa dá reálne postaviť za päť miliónov eur. Hocikto, čo nikdy nerobil v stavebníctve, sa prihlási s tým, že to urobí za tri. A vy mu to musíte dať. On to za tri nedokončí, povie: „Šéfe, nevyšlo to, doplaťte“. Môžem sa súdiť, bude to trvať päť rokov. Lenže do dvoch rokov musím projekt uzavrieť. Ak ho neuzavriem, okamžite musím doplatiť peniaze alebo vrátiť. Je to úplne choré, za to sa môžeme poďakovať tomu pravicovému zlepencu.

Na Donovaloch sme vôbec radi, že dýchame

Dostali sa už vaše tržby na Donovaloch na predkrízovú úroveň?

Nie. Počas krízy padli na päťdesiat percent, teraz sú na sedemdesiatich.

V Liptovských Revúcach ste skončili kvôli pozemkom?

Áno, dohodli sme sa s bývalým starostom, že vykúpi pozemky. Revúce boli zaspatou dierou s jedným dedinským vlekom. Začali sme tam budovať a dohodli sme sa, že nám bude starosta vykupovať pozemky za 50 až 100 korún. My prinesieme investíciu a celá obec z toho bude profitovať.

Keď sme tam dali prvých 50 miliónov korún, zrazu im už tá cena za pozemky dobrá nebola. Tesne pred začiatkom krízy sme tam dali ďalších 50 miliónov a to už pýtali 1000 až 2000 korún za meter, skoro toľko, ako na Donovaloch. To už bolo neúnosné. Povedali sme si – stačilo, veď my tam nemusíme byť. Pozemky tých ľudí budú mať hodnotu len vtedy, keď tam budeme mať investíciu za 150 miliónov korún. Inak majú hodnotu jednu korunu.

V rámci strediska v Revúcach vlastníte všetky zariadenia okrem starého vleku H210, ktorý patrí obci. Tá ho minulý rok prenajala spoločnosti GS - Servis.

Na ďalšiu sezónu sme dali aj naše zariadenia do prenájmu pre GS - Servis. Máme tam veľa nakúpených pozemkov, prechody k pozemkom, tri vleky, zasnežovanie, bufety, parkoviská, ratrak, turnikety.

Budú počas sezóny 2013/14 Revúce riadne fungovať?

Áno. Nový nájomca si zobral na vlastné tričko to, či vytvorí stratu alebo zisk.

V krátkodobom horizonte tam neplánujete investovať?

Určite nie. Nemienime do toho investovať, kým nebudeme mať poriadok v pozemkoch.

Bola tu myšlienka prepojiť Donovaly s Revúcami.

Spravili sme EIA (pozn. red.: posudzovanie vplyvov na životné prostredie), celý projekt je pripravený. Keby neprišla kríza, tak to tam už podľa mňa stojí. Sme otvorení týmto veciam, ak by sa našiel nejaký investor. Dnes to nevidím reálne. Nevychádza to z čisto ekonomického pohľadu a nepredpokladám, že by sa to malo zmeniť.

Ako vidíte ďalšie investície priamo na Donovaloch?

My sme radi, že dnes vôbec dýchame. Keď si niekto myslí, že tam investujem ďalších 200 miliónov, zaťažím sa nimi, a to preto, aby som postavil ďalší vlek točiaci sa naprázdno, tak to nie.

Čiže tvrdíte, že s návštevnosťou Donovál je to tak akurát?

Je to tak akurát, dnešné kapacity stačia návštevnosti. Sme na 70 percent spred kedysi.

Nemyslíme len investície do lanoviek, ale aj na úpravy zjazdoviek, ako napríklad modrá zjazdovka z Novej hole.

Áno, rozmýšľame nad tým. Čo sa týka lanoviek, určite v budúcnosti máme záujem urobiť novú sedačku na Záhradišti, lebo tam je najviac lyžiarov. Druhou prioritou je sedačka na Patočinách. Najprv ale musíme mať pocit, že vôbec stojí rada na lanovku na Novú hoľu. Lanovková kapacita je taká, že je to celé schopná poriešiť.

Ale zjazdovky sú problém.

Máte pravdu, je to nahustené. Budem musieť rozmýšľať nad nejakou modrou zjazdovkou z Novej hole, aby sme tam nasmerovali slabších lyžiarov. My sme sa potrebovali otriasť z krízy. Tri roky sme mali 50 percent a nepokrývali sme ani náklady na to, čo spotrebujeme.

Ak sa vám bude finančne dariť, v akej postupnosti dnes prichádzajú do úvahy jednotlivé projekty?

Vybavujeme stavebné povolenia. Do dvoch rokov chceme dole na Záhradišti vybudovať vodnú nádrž. Vykupujeme tam pozemky, ešte nám časť chýba. Vyrieši sa tak problém s vodou, zasnežíme Novú hoľu aj Záhradište zároveň. V lete to tiež využijeme na podporu cestovného ruchu, dáme tam lodičky a podobne. Druhou prioritou je ďalšia sedačka na Záhradišti. Vzhľadom na jej dĺžku okolo 400 metrov pôjde o pevný systém, odpojiteľný má význam od jedného kilometra hore. Gastronómia už nespĺňa moje predstavy o kvalite a štandarde. Chcem postaviť veľkú samoobslužnú reštauráciu na mieste chaty Magura a pri hornej stanici Telemixu a tiež prerobiť a zväčšiť reštauráciu na Záhradišti.

V gastronómii sa nebudete spoliehať na iných podnikateľov, ale chcete ísť vlastnou cestou?

Je to môj biznis, mám to vybudované. Je to hlúposť pustiť z rúk. Dovediem si tam lyžiarov, nastriekam sneh, robím reklamu a potom mi tam na mojom niekto otvorí bufet a bačuje.

Žarnovka alebo Starý Zvolen zatiaľ v krátkodobých plánoch nie sú?

Akonáhle spravíme zasnežovaciu nádrž, potom môžeme vybudovať Žarnovku a Starý Zvolen. Bez vody to nemá význam.

Akú klientelu chcete dostať na Starý Zvolen?

Tam pôjde len dobrý lyžiar. A povedzme si pravdu, dobrí lyžiari biznis nerobia, tí robia tak 3 až 9 percent. Ešte nemám ujasnené, či tam urobíme vlek alebo lanovku, vhodnejší bude asi vlek.

Aký je váš názor na prípadné odklonenie tranzitu zo sedla do tunela pod Kozím chrbátom na rýchlostnej ceste R1?

Bola by to úžasná vec. Donovalom by to pomohlo a poškodilo zároveň. Umiestnenie strediska blízko cesty je vynikajúcou reklamou. Na druhej strane, bol by hore kľud a nižšia ekologická záťaž.

To je práve ten problém, že medzi Novou hoľou a Záhradišťom sa časť klientov presúva automobilmi, pretože to prepojenie je také, aké je.

Áno, je to problém. Branislav Veľký (pozn. red.: riaditeľ strediska) to chcel riešiť lanovkou, ale je to tak drahé, že sa mi to nechce robiť.

Neuvažujete ani nad nadjazdom, resp. dreveným premostením, podobným ako je pri hornom parkovisku?

Nič tým nezískam, akurát urobím väčší komfort. Toto by sme asi mohli urobiť, aby sa aj dole ľudia bezpečne dostali na druhú stranu cesty. Asi bude lepšie a ekonomickejšie ísť cestou „prepojovákov“ a vysnežiť to.

V územnom pláne je zakreslený tunel pre autá pod sedlom Donovaly, jeden portál by ústil pri kostole, druhý pri dolnej stanici lanovky na Novú hoľu. Bola by to investícia samosprávneho kraja a štátu.

K tomu sa nebudem vyjadrovať, nemám na to dosah.

Pripravujeme zábavný park

Zachytili sme informácie o tom, že sa chystáte do komunálnej politiky na Donovaloch.

Zatiaľ máme dobré vzťahy s poslancami aj so starostom, takže nie.

Na Donovaloch je letná sezóna slabšia. Údajne ste uvažovali nad výstavbou aquaparku.

Nemám informáciu o tom, či je na Donovaloch na 100% teplá voda, bol by to vabank začať s vrtmi. V Liptovskej Osade voda je, ale to už klient môže rovno ísť do Bešeňovej.

Nezvažovali ste vstup do kúpeľov Korytnica, ktoré sú na predaj?

Nepotrebujeme pitnú a liečivú vodu, to by neprilákalo ďalších ľudí. Kúpeľníctvo je úplne iným segmentom.

Neďaleko Donovál je stredisko Turecká – Krížna, čo si myslíte o tom kopci?

Chýba tam parkovanie, prístup, ubytovanie. Nemá to význam, je to samovražda. Ale keď nejaký hlupák do toho dá peniaze, tak si tam veľmi rád pôjdem zalyžovať.

Ako Donovalom pomohlo zvýšenie ubytovacej kapacity? Je to cítiť alebo prevládajú klienti na jednodňovej lyžovačke?

Samozrejme, že to pomohlo, my sme možno vďaka tomu prežili. Pozrite sa, ako na Slovensku dopadli tie strediská, ktoré ubytovaciu kapacitu nemali.

Mestská časť Bratislava – Nové Mesto ponúkala na dlhodobý prenájom lokalitu Kamzík. Má to životaschopnosť?

Toto celé je nezmysel. Je to pekná atrakcia a to je fajn.

Nie je to len o lanovke, ale existujú už aj plány na zasnežovací systém, obnovu vleku so zjazdovkou a výstavbu novej modrej zjazdovky.

Privítal by som to. Ale určite by som do toho nešiel, nevráti sa to. Mestské stredisko je odkázané len na soboty, nedele a večerné lyžovanie. To nevychádza.

Ani vzhľadom na veľký potenciál mesta Bratislava?

Mám presné štatistiky, pretože môj brat mal na Kolibe bobovú dráhu. Cez víkendy by nestačilo ani päť dráh, ale za dva dni nestihnete zarobiť toľko, koľko potrebujete na celý tyždeň. Ľudia prídu, keď je pekné počasie. Ďalšia vec, keď je v lete pekné počasie, tak idú radšej na kúpalisko. Z tohto som vyliečený.

Pred dvomi rokmi ste ohlásili investíciu vo výške 22 miliónov eur do zábavného parku na ploche 70 hektárov vo Vysokých Tatrách. Ako je na tom dnes tento projekt?

Áno, na tom sa pracuje. Bude to niečo veľmi podobné rakúskemu Märchenlandu (pozn. red.: zábavný park pri obci Neusiedl am See), zábavný park upravený pre Tatry, pod Tatranskou Lomnicou pod kempom.

Rozhovor bol autorizovaný.

Medzititulky: redakcia

Peter Brňák, Matej Petőcz – lanovky.sk
28.10.2013