Zosuvy pôdy v lyžiarskych strediskách

Nie je to tak dávno, čo periodiká priniesli šokujúce správy o zosuvoch pôdy v Kapušanoch či Nižnej Myšli, kde došlo k veľkým škodám na majetku a nejedna rodina prišla o svoj príbytok. Príroda opäť demonštrovala svoju silu. O čosi menej medializované boli však svahové deformácie v rekreačných zariadeniach a lyžiarskych strediskách. Oslovili sme RNDr. Alenu Klukanovú, CSc. a RNDr. Pavla Liščáka, CSc., odborníkov zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave, aby sme sa dozvedeli o zosuvoch a o tom, ako im zabrániť, čo najviac.

Zosuv

Zosuv je výsledná forma pohybu horninových hmôt po jednej alebo viacerých šmykových plochách na svahu. V hornej časti má výrazný odlučný priestor s odlučnou hranou a odlučnou stenou, pod ňou nasleduje transportná zóna, pozdĺž ktorej sa zosuvné hmoty zosunuli, a v dolnej časti tvorí zosunuté horniny (tzv. akumulačný priestor, resp. čelo zosuvu).
ŠGÚDŠ je prvým geologickým ústavom na svete využívajúcim systematické „bezmierkové“ zaznamenávanie svahových deformácií. Aj vďaka GPS odborníci dokážu so submetrovou presnosťou zaznamenávať geometrické prvky zosuvov, ktoré je možné preniesť do topografických podkladov veľkých a veľmi veľkých mierok (1 : 10 000, 1 : 5 000 a viac).
Prvá :zosuvárska“ škola vznikla v Handlovej. Geologický ústav Dionýza Štúra tu v roku 1961 otvoril protizosuvnú stanicu po tom, čo tu od decembra ´60 do mája ´61 došlo k 1800 metrov dlhému prúdovému zosuvu (rozhodujúcim faktorom boli enormné zrážky v júli 1960), ktorý v meste spôsobil obrovské škody vo výške desiatok miliónov Kčs. O strechu nad hlavou vtedy prišlo 250 rodín.
Svahové deformácie vznikajú predovšetkým vo flyšových pohoriach. Na našom území to sú:
Biele Karpaty, Busov, Čergov, Jablunkovské medzihorie, Javorníky, Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy, Laborecká vrchovina, Levočské vrchy, Ľubovnianska vrchovina, Moravsko-Sliezske Beskydy, Ondavská vrchovina, Oravská Magura, Oravské Beskydy, Podbeskydská vrchovina, Šarišská vrchovina, Spišská Magura a Turzovská vrchovina.
Dôležitú rolu na svahoch týchto horstiev hrá práve saturácia. Skrátka, ak voda zo svahu neodteká, svah sa ňou priťaží, hladina podzemnej vody pätu svahu nadľahčuje a svahová deformácia je na svete. Najdôležitejšie je odviesť vodu zo šmykovej plochy, prípadne priťažiť úpätie svahu. Osvedčila sa výstavba rigolov či budovanie vejárov subhorizontálnych vrtov, vďaka ktorým voda steká samospádom. Pri menších zosuvoch možno svah stabilizovať gabiónmi, masívnymi zárubnými múrmi z betónu, ktoré svojou hmotnosťou zadržiavajú zemný tlak. Nezabudnime na kotvené masívne múry tiahlom prepojené s masívom alebo pilótové steny – veľkopriemerové pilóty o priemere niekedy aj 0,9 m, ktoré zasahujú do intaktného podložia.

Inžinierskogeologický prieskum je nevyhnutný

Na posúdenie geologických pomerov staveniska je nevyhnutné vykonať inžiniersko-geologický prieskum. Ten nám môže dať odpoveď na zloženie základovej pôdy, jej únosnosť a stlačiteľnosť, vplyv podzemnej vody na zakladanie stavebných objektov, určenie spôsobu výkopových prác, stanovenie tried ťažiteľnosti zemín a hornín základovej pôdy a taktiež na identifikáciu šmykových plôch. Majme na pamäti, že komplexný inžinieskogeologický prieskum stojí 0,5-1,5% z ceny stavby.

Zosuny pôdy sa nevyhýbajú ani lyžiarskym strediskám

V katastri obce Holcija nachádzajúcej sa 25 km od Prešova boli toho roku lokalizované štyri dielčie zosuvy. V lyžiarskom stredisku Dubovica – Žliabky tu došlo k nakloneniu podpery lyžiarskeho vleku Tatrapoma H-180, ktorej základy sa nachádzajú priamo na šmykovej ploche. Škody boli aj na večernom osvetlení svahu, kde došlo k pádu jedného zo stĺpov a výkyvu ďalšieho. Taktiež bolo prerušené elektrické vedenie osvetlenia zjazdovky. Priamo na zjazdovke vznikol prúdový zosuv. „Ak v dohľadnej dobe nedôjde k sanácii svahu, infiltráciou vody cez tieto trhliny do masívu môžu vzniknúť ďalšie a ďalšie zosuvy,“ objasňuje Pavel Liščák situáciu.
Ohrozený zosuvom je aj vodojem pri hoteli Opál, elektrické vedenie vysokého napätia v blízkosti hotela a tiež probugasové tlakové nádoby, od ktorých bol zosuv lokalizovaný vo vzdialenosti len jeden meter.
V blízkosti lyžiarskeho strediska Drienica došlo toho roku k dvom zosuvom. Jeden z nich vznikol podmytím, došlo k strhnutiu cesty vedúcej k hotelu Šomka v úseku asi 20 metrov. Dôvodom bola teda vodná erózia za vysokého stavu hladiny potoka. Navezením kameniva bola vyriešená bezprostredná sanácia. Takisto tu boli do prísypu osadené odvodňovacie rúry.
Ďalší veľký zosun bol zaregistrovaný v lyžiarskom stredisku Malý Lipník. Podobne ako v Dubovici ide o zosuvné teleso pozostávajúce z viacerých celkov odlišujúcich sa rýchlosťou zosúvania, V ľavej časti je vyvinutý mohutný prúdový zosun, V celej šírke svahu možno pozorovať viaceré odlučné hrany, ktoré priamo ohrozujú infraštruktúru (vlek, vedenia). V prípade extrémnych zrážok alebo masívneho topenia snehu bude do svahu infiltrovať voda a je predpoklad reaktivizácie pohybov.

ŠGÚDŠ na svojom internetovom portáli www.geology.sk sprístupňuje zaregistrované svahové deformácie - 21 190 svahových deformácií priamo zaznačených na mape Slovenska spolu s kompletnými registračnými listami. Takisto je tu zverejnená evidencia zaregistrovaných starých banských diel, ohraničené dobývacích priestorov a prieskumných území. Užitočné informácie dostupné bezplatne by mali slúžiť, každému, kto plánuje stavať alebo zvažuje kúpu nehnuteľnosti. Treba však zdôrazniť, že tieto podklady nenahrádzajú potrebu realizovať inžinierskogeologický prieskum na mieste budúcej stavby.

V spolupráci s RNDr. Alenou Klukanovou, CSc. – námestníčkou riaditeľa pre geológiu a projekty a RNDr. Pavlom Liščákom, CSc. – inžinierskym geológom pripravil pre LANOVKY.sk Ján Palinský. Fotografie poskytol RNDr. Pavel Liščák, CSc.