Prvou pozemnou lanovkou v Tirolsku bola práve lanovka na známy Hungerburg, ktorá zabezpečovala dopravu do obytnej časti nad Innsbruckom. Navrhnutá bola Ing. Josefom Riehlom v roku 1905 a postavená 6. decembra 1906. Premávala z brehu rieky Inn zo stanice Riesenrundgemälde (572 m n.m.) do stanice Hungerburg (858 m n.m.) Ponad rieku viedla na pomerne štíhlej oceľovej konštrukcii s dvoma piliermi. Vo vrchnej časti trasa končila po prechode 160 m dlhom architektonicky zaujímavom viadukte 6 m širokom a vysokom 12 metrov s 15 piliermi. Viadukt, ako aj celá lanovka, je chránenou technickou pamiatkou Innsbrucku. Roku 1987 bola o niečo nižšie pod Hungerburgom pre ZOO postavená nová stanica ALPENZOO, čo spôsobilo, že cestujúci v protichodnom vozni museli počas vystupovania a nastupovania v stanici chvíľku čakať. Pôvodná lanovka bola vybavená pohonom AEG so striedavým motorom výkonu 67,5 kW, ktorý umožňoval dobu jazdy lanovky 11 minút, s maximálnou prepravnou kapacitou 300 os/hod. pri rýchlosti 1,2 m/s. Vozne dodala Bernská zlieváreň. Nápravy sú riešené tzv. Riggenbachschen systémom – čo znamená, že jedno koleso je hladké, druhé vonkajšie vodiace je s nákolkami.
V rokoch 1958 – 59 bola vykonaná podstatná rekonštrukcia trate, sčasti bol zmenený pozdĺžny profil a starý pohon bol nahradený modernejším s výkonom 190 kW. Dodávku realizovala známa rakúska firma WAAGNER-BIRO z Viedne, el. zariadenie, už z väčšej časti automatizované, kompletovala firma AEG. Prepravná kapacita sa tým zvýšila na 1100 os/hod.
Technické údaje Hungerburgbahn I.
Hungerburgbahn II.
Hungerburg nad Innsbruckom je veľmi obľúbený výletný cieľ už od začiatku minulého storočia. V náväznosti na populárny lyžiarsky komplex NORDKETTEN je táto lokalita navštevovaná celoročne. Nordketten je rekreačná oblasť ako pre miestnych obyvateľov a turistov, ale aj pre celoročných návštevníkov Innsbrucku. Tieto skutočnosti boli obrovskou výzvou pre architektov, konštruktérov a zadávateľov mesta Innsbruck. Nakoľko lanovka plní i funkciu mestskej verejnej dopravy, požiadavkou bolo dosiahnuť prepravnú kapacitu 1200 os/hod. Taktiež bola predstava, že lanovka priblíži predmestie Hungerburg i návštevníkom mesta. Oproti starej lanovke bola zvolená i nová trasa vedúca z centra mesta - známeho Congress centra. Táto koncepcia predpokladala astronomické náklady – cca 23 € s drážnymi objektmi 55 mil. € (oproti 2,5 – 4,5 mil. € za rekonštrukciu v roku 1995).
Rozhodnuté bolo pre projekt verejno-súkromného partnerstva medzi mestom Innsbruck, STRABAG AG a LEITNER AG, ktorí tento projekt financujú a realizujú. Spoločnosť má prevádzkovať lanovku po obmedzenú dobu. Súťaž vyhrala architektonická kancelária známej architektky Zaha HADID – držiteľky Pritzkerovej ceny za architektúru. V Innsbrucku upozornila známou vežou skokanského mostíka BERGISEL.
Na realizáciu diela započatého v roku 2005 bolo plánované 1,5 roku. Nakoniec sa v decembri 2007 podarilo lanovku spustiť do prevádzky. Mesto Innsbruck odovzdalo návštevníkom mesta skutočný architektonický skvost. Lanovka nahradila storočnú pamiatkovo chránenú dráhu, ktorá bola v roku 2005 odstavená. Nová lanovka sa prezentuje v chladnom pohľadovom betóne a skle. Steny sú z masívneho liateho betónu, v hladkom vyhotovení s náterom. Nad tým všetkým sa vznáša strecha z bieleho skla. Strechy jednotlivých staníc majú pripomínať ľadovú a snehovú krajinu. Všetky stanice pôsobia futuristicky a nekonvenčne a pripomínajú „tečúci ľadovec“. Každá zo staníc má svoju topografiu, nadmorskú výšku, a preto aj unikátny koncept. Sú veľmi citlivo osadené do prostredia. Koncepciu verejnej dopravy dokazuje aj skutočnosť, že k údolnej stanici je od svetoznámej „Goldenes Dachl“ (Zlatej strechy – symbol Innsrucku v historickom centre) len pár minút cesty.
V rámci údolnej stanice bolo vyriešené i parkovanie v podzemných garážach. V podzemí je i nástupište na lanovku. Po nastúpení do vozňa sa automaticky zdvihne bezpečnostná „stena“ a zasunú sa dvere piatich osobitných kabíniek s kapacitou 26 osôb. Kabínky sú samostatne zavesené na spoločnom ráme voza. Toto riešenie zabezpečuje rovnaký sklon kabíny, nakoľko sa profil trate v priebehu jazdy neustále mení. Kabínky sú hydraulicky naklápané podľa aktuálneho sklonu. Jazda do medzistanice Löwenhaus pokračuje pod uličkou Rady Európy tunelom 371,5 m. Stanica Löwenhaus sa nachádza na brehu rieky Inn. Ďalej jazda pokračuje impozantným 242 m dlhým visutým mostom v profile „S“. Ten je zavesený na dvoch 30-metrových pilieroch. Celý most pôsobí neuveriteľne ľahkým dojmom. Je skutočne majstrovským dielom. Z mosta lanovka znova pokračuje 445 m dlhým tunelom Weiherburg. V tuneli sa zároveň obe kabíny stretajú.
Z tunela lanovka vychádza ku konštrukčne náročnej stanici Alpenzoo. Samotná stanica sa nachádza vo výške 24 m nad terénom a cestujúci majú k dispozícii schodište alebo výťah. Do unikátnej najvyššej ZOO v Európe (750 m n.m.) je od stanice necelých 200 m. Pre návštevníkov ZOO bol vytvorené osobitný COMBI–ticket, ktorý stojí pre dospelých 9 € a pre deti 4,5 €. Cena vstupenky zahŕňa garáž a parkovanie, jazdu na Hungerburgbahn a vstupné do ZOO.
Ku konečnej stanici už vedie vysoký dlhý 462 m dlhé premostenie. Celú trasu lanovky lemuje bezpečnostný chodník po strane lanovky, pre prípad poruchy lanovky, kadiaľ je možné cestujúcich evakuovať do niektorej stanice.
Snáď ani netreba pripomínať, že všetky stanice lanovky sú prístupné telesne postihnutým cestujúcim. Tým majú všetci umožnené dostať sa i na ďalšie lanovky Nordkettenbahn a vychutnať si tak jazdu do výšky 2256 m.
Technické údaje Hungerburgbahn II.
Ceny cestovných lístkov
dospelí/mládež, seniori/deti
Ing. Peter Lovás
Seriál o mestských lanovkách v zahraničí pripravil Ing. Peter Lovás. V sérii článkov boli postupne predstavené vybrané zahraničné mestské lanovky, doplnené zaujímavou fotografickou dokumentáciou.