Zamrznuté dotovanie turizmu
K poschvaľovanej pomoci chýba dofinancovanie. Darí sa hlavne väčším rybám
[9.3.2009, TREND / Pavol Kubík]
Majiteľ menšej stavebnej firmy na Orave Anton Buľák má sen. V zastrčenej dedinke Zábiedovo neďaleko hraníc s Poľskom chce postaviť hotel, dovŕtať sa k termálnym zdrojom a využiť ich na luxusné wellness centrum. Neskôr i na aquapark a elektráreň poháňanú horúcou vodou. Podarilo sa mu nájsť spoločníkov, sceliť pozemky a prejsť dlhú cestu vybavovania dotácie z eurofondov.
Jeho firma Thermo-aqua je jeden z 23 úspešných žiadateľov o nenávratný finančný príspevok do turizmu z programu, ktorý riadi ministerstvo hospodárstva. Z vlani vyhodnocovanej výzvy má prisľúbených na projekt 3,4 milióna eur, čo je polovica plánovanej investície.
Druhú polovicu mala firma získať z bankového úveru. Keď podnikateľ vlani koncom jari pripravoval podklady na žiadosť o dotáciu, musel k nej priložiť aj predbežný prísľub z banky, že firma pôžičku dostane. Nemal s tým žiaden problém. Lenže časy sa zmenili. Aspoň pre malých hráčov.
Opatrnejšie banky
Čomu banky ešte pred trištvrte rokom verili, dnes – v časoch pochmúrnych ekonomických vyhliadok – prehodnocujú. Viacerým podnikateľom tak hrozí, že zo schválenej dotácie pre neschopnosť nájsť ďalšie zdroje neuvidia ani cent. A ich projekty na obnovu hotelov, výstavbu wellness centier a nových aquaparkov či na modernizáciu lyžiarskych stredísk môžu ostať len na papieri.
„Mysleli sme si, že nič ťažšie, ako prejsť procesom žiadania o dotáciu, už nie je. No dnes vieme, že ešte ťažšie je získať úver,“ tvrdí A. Buľák. V ostatných týždňoch obchádzal viacero bánk, no nepochodil. „Vysvetľovali nám, že majú iné priority,“ posťažoval sa. Oravská spoločnosť sa už s vidinou úveru rozlúčila. Poslednú záchranu sa snaží nájsť u väčších podnikateľov, ktorí by doniesli chýbajúce peniaze.
Zástupca výkonného riaditeľa Slovenskej bankovej asociácie Vladimír Hrtko odmieta, že by finančné domy neboli ochotné financovať projekty v cestovnom ruchu. No upozorňuje, že banky si rentabilnosť odvážnych plánov budú podrobnejšie preverovať. „To, čo vyhodnotilo ako životaschopné ministerstvo hospodárstva, ešte automaticky nemusí znamenať, že to ako životaschopné vyhodnotíme aj my,“ poznamenal.
Opatrnosť bánk tak môže svedčiť nielen o novej situácii v poskytovaní úverov, ale aj o kvalite schválených projektov. Ktoré majú ťažkosti napriek tomu, že polovicu investície môže prekryť nenávratná dotácia. „Cestovný ruch je jedným z najohrozenejších odvetví. Ak sa bude hospodárska kríza prehlbovať, bude nižšia kúpyschopnosť a predpokladá sa, že ľudia budú menej ochotní míňať na cestovný ruch,“ obhajuje V. Hrtko obavy bankárov.
Uspejú veľkí
Do súťaže o štedré dotácie sa nehlásili len menej známi regionálni podnikatelia. Uspel napríklad popredný podnikateľ v lyžiarskom biznise Boris Kollár či blízky spolupracovník finančnej skupiny J&T Roman Weck. Za pár vybranými projektmi sú i mená poprepájané na Istrokapitál, z eurofondov by sa mal rekonštruovať tiež piešťanský hotel Magnólia, ktorý patrí pod sféru vplyvu rodiny Lexovcov. Sú to práve firmy so silnejším zázemím, ktorým sa úverové problémy darí prekonávať.
O európske peniaze nepríde lyžiarsky projekt vo Vysokých Tatrách, na ktorý má ísť z fondov polovica z plánovanej 10,5-miliónovej investície. Spoločnosti B. Kollára 1. Tatranská sa na druhú polovicu podarilo získať úver. Pri Štrbskom plese sa tak budú stavať nová lanovka zo Soliska do Furkotskej doliny a nové reštaurácie.
V rámci ďalšieho rozvoja strediska plánuje B. Kollár budovanie lanoviek a zjazdoviek až do Tatranskej Štrby za zhruba 15 miliónov eur. Podnikateľ napriek tomu priznáva, že lyžiarske strediská na Slovensku prežívajú ťažké časy.
Problémy robí najmä slabnutie susedských mien oproti euru, ktoré Poliakom, Čechom i Maďarom výlety na slovenské hory predražujú. „Keby som to mal financovať celé [bez eurofondov], tak by som to nerobil. Ale tým, že nám 50 percent môžu prefinancovať štát a únia, to dostáva reálnejšie kontúry,“ objasňuje B. Kollár.
Úspech pri čerpaní fondov by nemal obísť ani firmu Webis R. Wecka. Spoločnosť bývalého šéfa kysuckého lyžiarskeho strediska Veľká Rača má dostať dotáciu v maximálnej výške šesť miliónov eur na nový projekt na severnej strane Chopku. Projekt za 13,8 milióna eur počíta s novou lanovkou, rozšírením zjazdovky, so zasnežovaním, s reštauráciou či s areálom na bežecké lyžovanie.
Bankový úver na zvyšných 7,8 milióna eur, ktoré treba doložiť k dotácii, sa Webisu priamo získať nepodarilo, no peniaze dočasne poskytne J&T. „Nebolo to jednoduché, veľa som musel presviedčať skupinu. Pre ňu je dôležité to, že projekt pomôže samotnej Jasnej,“ vysvetľuje. R. Weck ráta s tým, že výstavbu nakoniec prefinancuje banka a peniaze z J&T budú slúžiť len ako preklenovací úver.
Okrem Jasnej a Štrbského plesa by mali ísť z fondov finančné injekcie aj do lyžiarskeho centra v Starom Smokovci, Bachledovej doline a v Králikoch pri Banskej Bystrici.
Z megalománie ku skromnosti
Menej známe spoločnosti na rozdiel od silnejších hráčov musia plány skresávať. Podobný príbeh ako na severe Oravy sa píše napríklad pri hranici s Maďarskom. Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR), ktorá pri rozdeľovaní eurofondov na turizmus zastupuje ministerstvo hospodárstva, priznala šesťmiliónovú dotáciu na projekt Aquapark Novolandia pri Lučenci.
Rozsiahly komplex, ktorý by využíval podzemné nálezisko morskej reliktnej vody, tam plánuje vybudovať spoločnosť 1. Geotermálna spolu s mestom Lučenec a obcou Rapovce. Celoročne využiteľné stredisko aj s ubytovacími kapacitami a reštauráciami má vyjsť na zhruba 18 miliónov. Podľa správ z konca minulého roka sa malo s výstavbou začať najneskôr na jar. Lenže ambiciózne plány opäť narazili na neochotu bánk.
„Projekt sa zatiaľ neuskutoční. Pôvodne sme mali dohodnuté peniaze od bánk. Ale teraz sa ani jedna nevyjadrila pozitívne,“ povedal primátor Lučenca Milan Marko. Ak sa nepodarí peniaze zohnať, namiesto 18-miliónového supercentra sa podľa neho vybuduje skromnejší letný bazén za zhruba dva milióny.
Spoločník 1. Geotermálnej Vladimír Červenák na rozdiel od primátora ešte v zrealizovanie pôvodných plánov dúfa. Firme sa podľa neho k šiestim miliónom z eurofondov podarilo získať prísľub ďalších šiestich miliónov od súkromného investora. Lenže ak nezíska prostredníctvom úveru poslednú tretinu, európske peniaze do projektu nenatečú.
Presadiť dodatočné úpravy v schválenom projekte je takmer nemožné. „Ešte sme v rokovaní s niekoľkými bankami. Robí sa nová štúdia uskutočniteľnosti. Ak to neprejde, zrealizuje sa nízkorozpočtový letný variant,“ povedal V. Červenák.
Proti opatrnosti bánk nie sú imúnne ani schválené projekty, ktoré majú vlastnú históriu. Ohrozené sú rekonštrukcie hotelov. Peniaze sa nedarilo získať napríklad plánu na výstavbu sedempodlažnej budovy s wellness centrom, ktoré malo patriť k hotelu Poľana v centre Zvolena.
Z eurofondov by malo ísť na stavbu šesť miliónov, problém je opäť v druhej polovici. „Zdroje na spolufinancovanie projektu sa nám zatiaľ nepodarilo zabezpečiť. Je predpoklad, že projekt sa realizovať nebude,“ skonštatoval šéf spoločnosti G.L. Hotely Anton Gabriš.
Ďalšie dotácie na rekonštrukciu hotelov schválila SACR napríklad pre tatranský Sliezsky dom, zvolenský hotel Tenis, hotel Bystrá v Nízkych Tatrách či pre kongresový komplex hotela Dixon v Banskej Bystrici. Pre všetky projekty platí, že preukázať zdroje na realizáciu projektov musia v najbližších týždňoch.
Tajnosti
Peniaze určené na cestovný ruch sú súčasť balíka 7,68 miliardy eur, ktorý môže Slovensko získať zo štrukturálnych fondov v rokoch 2007 až 2013. Samotný cestovný ruch sa podporuje z vyše 900-miliónového operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktorý riadi ministerstvo hospodárstva.
Z neho má do turizmu smerovať 172 miliónov eur. Doteraz schválené projekty vzišli z prvej výzvy, ktorá sa vyhlasovala vlani na jar. V rámci nej sa má pre 23 vybraných projektov rozdeliť 83 miliónov.
Vlaňajšia výzva sa stretla s veľkým záujmom uchádzačov – o peniaze žiadalo podľa údajov SACR 156 záujemcov. No 114 žiadostí stroskotalo hneď vo výberovom procese pre formálne nedostatky. Z vecného hľadiska malo byť najvýznamnejším kritériom to, aby išli dotácie na turistické programy s celoročným využitím.
Verejnej kontrole výsledkov hodnotenia sa SACR bráni, agentúra totiž odmietla vydať zoznam neúspešných žiadateľov, z ktorého by sa dali porovnávať zamietnuté a schválené projekty. „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neukladá povinnosť sprístupňovať [tieto] informácie,“ odpovedala TRENDU hovorkyňa SACR Zuzana Nemcová.
Žiadna panika
Ministerstvo hospodárstva by chcelo peniaze z fondov minúť čo najskôr, aby nimi v čase útlmu podporovalo napríklad stavebnú činnosť. Práve problémy s úvermi však môžu tieto plány zahatať. Z. Nemcová upozorňuje, že ak niektorí žiadatelia nebudú schopní preukázať financovanie projektov, šancu dostanú žiadatelia zaradení do takzvaného zásobníka. Lenže v ňom je iba šesť projektov a ani pri nich nemožno vylúčiť, že budú mať problémy so získavaním pôžičiek.
Presnejšie odhady, koľko schválených projektov môže stroskotať pre problémy s úvermi, zatiaľ nie sú. Termíny na podpísanie zmlúv o príspevkoch uplynú v najbližších týždňoch. Dovtedy sa uchádzači môžu usilovať zabezpečiť potrebné peniaze. Koncom februára podľa Z. Nemcovej nemala ešte SACR podpísané žiadne zmluvy.
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ivan Rybárik pripomína, že ak sa aj peniaze z prvého kola neminú, môžu sa presunúť do ďalších výziev. „Nevidím v tom žiadnu tragédiu. Keby nedošlo k podpísaniu zmlúv s úspešnými žiadateľmi, o peniaze neprichádzame,“ poznamenal. Ďalšia výzva by mala byť ešte v tomto polroku.
Foto - Milan Illík
[9.3.2009, TREND / Pavol Kubík]
Majiteľ menšej stavebnej firmy na Orave Anton Buľák má sen. V zastrčenej dedinke Zábiedovo neďaleko hraníc s Poľskom chce postaviť hotel, dovŕtať sa k termálnym zdrojom a využiť ich na luxusné wellness centrum. Neskôr i na aquapark a elektráreň poháňanú horúcou vodou. Podarilo sa mu nájsť spoločníkov, sceliť pozemky a prejsť dlhú cestu vybavovania dotácie z eurofondov.
Jeho firma Thermo-aqua je jeden z 23 úspešných žiadateľov o nenávratný finančný príspevok do turizmu z programu, ktorý riadi ministerstvo hospodárstva. Z vlani vyhodnocovanej výzvy má prisľúbených na projekt 3,4 milióna eur, čo je polovica plánovanej investície.
Druhú polovicu mala firma získať z bankového úveru. Keď podnikateľ vlani koncom jari pripravoval podklady na žiadosť o dotáciu, musel k nej priložiť aj predbežný prísľub z banky, že firma pôžičku dostane. Nemal s tým žiaden problém. Lenže časy sa zmenili. Aspoň pre malých hráčov.
Opatrnejšie banky
Čomu banky ešte pred trištvrte rokom verili, dnes – v časoch pochmúrnych ekonomických vyhliadok – prehodnocujú. Viacerým podnikateľom tak hrozí, že zo schválenej dotácie pre neschopnosť nájsť ďalšie zdroje neuvidia ani cent. A ich projekty na obnovu hotelov, výstavbu wellness centier a nových aquaparkov či na modernizáciu lyžiarskych stredísk môžu ostať len na papieri.
„Mysleli sme si, že nič ťažšie, ako prejsť procesom žiadania o dotáciu, už nie je. No dnes vieme, že ešte ťažšie je získať úver,“ tvrdí A. Buľák. V ostatných týždňoch obchádzal viacero bánk, no nepochodil. „Vysvetľovali nám, že majú iné priority,“ posťažoval sa. Oravská spoločnosť sa už s vidinou úveru rozlúčila. Poslednú záchranu sa snaží nájsť u väčších podnikateľov, ktorí by doniesli chýbajúce peniaze.
Zástupca výkonného riaditeľa Slovenskej bankovej asociácie Vladimír Hrtko odmieta, že by finančné domy neboli ochotné financovať projekty v cestovnom ruchu. No upozorňuje, že banky si rentabilnosť odvážnych plánov budú podrobnejšie preverovať. „To, čo vyhodnotilo ako životaschopné ministerstvo hospodárstva, ešte automaticky nemusí znamenať, že to ako životaschopné vyhodnotíme aj my,“ poznamenal.
Opatrnosť bánk tak môže svedčiť nielen o novej situácii v poskytovaní úverov, ale aj o kvalite schválených projektov. Ktoré majú ťažkosti napriek tomu, že polovicu investície môže prekryť nenávratná dotácia. „Cestovný ruch je jedným z najohrozenejších odvetví. Ak sa bude hospodárska kríza prehlbovať, bude nižšia kúpyschopnosť a predpokladá sa, že ľudia budú menej ochotní míňať na cestovný ruch,“ obhajuje V. Hrtko obavy bankárov.
Uspejú veľkí
Do súťaže o štedré dotácie sa nehlásili len menej známi regionálni podnikatelia. Uspel napríklad popredný podnikateľ v lyžiarskom biznise Boris Kollár či blízky spolupracovník finančnej skupiny J&T Roman Weck. Za pár vybranými projektmi sú i mená poprepájané na Istrokapitál, z eurofondov by sa mal rekonštruovať tiež piešťanský hotel Magnólia, ktorý patrí pod sféru vplyvu rodiny Lexovcov. Sú to práve firmy so silnejším zázemím, ktorým sa úverové problémy darí prekonávať.
O európske peniaze nepríde lyžiarsky projekt vo Vysokých Tatrách, na ktorý má ísť z fondov polovica z plánovanej 10,5-miliónovej investície. Spoločnosti B. Kollára 1. Tatranská sa na druhú polovicu podarilo získať úver. Pri Štrbskom plese sa tak budú stavať nová lanovka zo Soliska do Furkotskej doliny a nové reštaurácie.
V rámci ďalšieho rozvoja strediska plánuje B. Kollár budovanie lanoviek a zjazdoviek až do Tatranskej Štrby za zhruba 15 miliónov eur. Podnikateľ napriek tomu priznáva, že lyžiarske strediská na Slovensku prežívajú ťažké časy.
Problémy robí najmä slabnutie susedských mien oproti euru, ktoré Poliakom, Čechom i Maďarom výlety na slovenské hory predražujú. „Keby som to mal financovať celé [bez eurofondov], tak by som to nerobil. Ale tým, že nám 50 percent môžu prefinancovať štát a únia, to dostáva reálnejšie kontúry,“ objasňuje B. Kollár.
Úspech pri čerpaní fondov by nemal obísť ani firmu Webis R. Wecka. Spoločnosť bývalého šéfa kysuckého lyžiarskeho strediska Veľká Rača má dostať dotáciu v maximálnej výške šesť miliónov eur na nový projekt na severnej strane Chopku. Projekt za 13,8 milióna eur počíta s novou lanovkou, rozšírením zjazdovky, so zasnežovaním, s reštauráciou či s areálom na bežecké lyžovanie.
Bankový úver na zvyšných 7,8 milióna eur, ktoré treba doložiť k dotácii, sa Webisu priamo získať nepodarilo, no peniaze dočasne poskytne J&T. „Nebolo to jednoduché, veľa som musel presviedčať skupinu. Pre ňu je dôležité to, že projekt pomôže samotnej Jasnej,“ vysvetľuje. R. Weck ráta s tým, že výstavbu nakoniec prefinancuje banka a peniaze z J&T budú slúžiť len ako preklenovací úver.
Okrem Jasnej a Štrbského plesa by mali ísť z fondov finančné injekcie aj do lyžiarskeho centra v Starom Smokovci, Bachledovej doline a v Králikoch pri Banskej Bystrici.
Z megalománie ku skromnosti
Menej známe spoločnosti na rozdiel od silnejších hráčov musia plány skresávať. Podobný príbeh ako na severe Oravy sa píše napríklad pri hranici s Maďarskom. Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR), ktorá pri rozdeľovaní eurofondov na turizmus zastupuje ministerstvo hospodárstva, priznala šesťmiliónovú dotáciu na projekt Aquapark Novolandia pri Lučenci.
Rozsiahly komplex, ktorý by využíval podzemné nálezisko morskej reliktnej vody, tam plánuje vybudovať spoločnosť 1. Geotermálna spolu s mestom Lučenec a obcou Rapovce. Celoročne využiteľné stredisko aj s ubytovacími kapacitami a reštauráciami má vyjsť na zhruba 18 miliónov. Podľa správ z konca minulého roka sa malo s výstavbou začať najneskôr na jar. Lenže ambiciózne plány opäť narazili na neochotu bánk.
„Projekt sa zatiaľ neuskutoční. Pôvodne sme mali dohodnuté peniaze od bánk. Ale teraz sa ani jedna nevyjadrila pozitívne,“ povedal primátor Lučenca Milan Marko. Ak sa nepodarí peniaze zohnať, namiesto 18-miliónového supercentra sa podľa neho vybuduje skromnejší letný bazén za zhruba dva milióny.
Spoločník 1. Geotermálnej Vladimír Červenák na rozdiel od primátora ešte v zrealizovanie pôvodných plánov dúfa. Firme sa podľa neho k šiestim miliónom z eurofondov podarilo získať prísľub ďalších šiestich miliónov od súkromného investora. Lenže ak nezíska prostredníctvom úveru poslednú tretinu, európske peniaze do projektu nenatečú.
Presadiť dodatočné úpravy v schválenom projekte je takmer nemožné. „Ešte sme v rokovaní s niekoľkými bankami. Robí sa nová štúdia uskutočniteľnosti. Ak to neprejde, zrealizuje sa nízkorozpočtový letný variant,“ povedal V. Červenák.
Proti opatrnosti bánk nie sú imúnne ani schválené projekty, ktoré majú vlastnú históriu. Ohrozené sú rekonštrukcie hotelov. Peniaze sa nedarilo získať napríklad plánu na výstavbu sedempodlažnej budovy s wellness centrom, ktoré malo patriť k hotelu Poľana v centre Zvolena.
Z eurofondov by malo ísť na stavbu šesť miliónov, problém je opäť v druhej polovici. „Zdroje na spolufinancovanie projektu sa nám zatiaľ nepodarilo zabezpečiť. Je predpoklad, že projekt sa realizovať nebude,“ skonštatoval šéf spoločnosti G.L. Hotely Anton Gabriš.
Ďalšie dotácie na rekonštrukciu hotelov schválila SACR napríklad pre tatranský Sliezsky dom, zvolenský hotel Tenis, hotel Bystrá v Nízkych Tatrách či pre kongresový komplex hotela Dixon v Banskej Bystrici. Pre všetky projekty platí, že preukázať zdroje na realizáciu projektov musia v najbližších týždňoch.
Tajnosti
Peniaze určené na cestovný ruch sú súčasť balíka 7,68 miliardy eur, ktorý môže Slovensko získať zo štrukturálnych fondov v rokoch 2007 až 2013. Samotný cestovný ruch sa podporuje z vyše 900-miliónového operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktorý riadi ministerstvo hospodárstva.
Z neho má do turizmu smerovať 172 miliónov eur. Doteraz schválené projekty vzišli z prvej výzvy, ktorá sa vyhlasovala vlani na jar. V rámci nej sa má pre 23 vybraných projektov rozdeliť 83 miliónov.
Vlaňajšia výzva sa stretla s veľkým záujmom uchádzačov – o peniaze žiadalo podľa údajov SACR 156 záujemcov. No 114 žiadostí stroskotalo hneď vo výberovom procese pre formálne nedostatky. Z vecného hľadiska malo byť najvýznamnejším kritériom to, aby išli dotácie na turistické programy s celoročným využitím.
Verejnej kontrole výsledkov hodnotenia sa SACR bráni, agentúra totiž odmietla vydať zoznam neúspešných žiadateľov, z ktorého by sa dali porovnávať zamietnuté a schválené projekty. „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neukladá povinnosť sprístupňovať [tieto] informácie,“ odpovedala TRENDU hovorkyňa SACR Zuzana Nemcová.
Žiadna panika
Ministerstvo hospodárstva by chcelo peniaze z fondov minúť čo najskôr, aby nimi v čase útlmu podporovalo napríklad stavebnú činnosť. Práve problémy s úvermi však môžu tieto plány zahatať. Z. Nemcová upozorňuje, že ak niektorí žiadatelia nebudú schopní preukázať financovanie projektov, šancu dostanú žiadatelia zaradení do takzvaného zásobníka. Lenže v ňom je iba šesť projektov a ani pri nich nemožno vylúčiť, že budú mať problémy so získavaním pôžičiek.
Presnejšie odhady, koľko schválených projektov môže stroskotať pre problémy s úvermi, zatiaľ nie sú. Termíny na podpísanie zmlúv o príspevkoch uplynú v najbližších týždňoch. Dovtedy sa uchádzači môžu usilovať zabezpečiť potrebné peniaze. Koncom februára podľa Z. Nemcovej nemala ešte SACR podpísané žiadne zmluvy.
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ivan Rybárik pripomína, že ak sa aj peniaze z prvého kola neminú, môžu sa presunúť do ďalších výziev. „Nevidím v tom žiadnu tragédiu. Keby nedošlo k podpísaniu zmlúv s úspešnými žiadateľmi, o peniaze neprichádzame,“ poznamenal. Ďalšia výzva by mala byť ešte v tomto polroku.
Foto - Milan Illík
Trend
9.3.2009
9.3.2009