Vzhľadom na blížiaci sa definitívny zánik sedačkovej lanovky Nitra - Zobor sa pozrime na to, čo tento krok znamená pre históriu a ďalší vývoj slovenskej lanovej dopravy.
Výstavba lanovej dráhy Nitra - Zobor sa začala v roku 1968. Ako sa dozvieme z týždenníka Nitriansky hlas zo dňa 7. januára 1969, "výťah na Zobor je pred dokončením. Na trase 1200 m bude 25 stožiarov, z čoho 18 je už i postavených. Treba ešte postaviť stožiare na skalách vrcholu Zobora a konečnú stanicu. Keď práce budú pokračovať podľa harmonogramu, 1. mája 1969 sa má dať výťah do prevádzky."
Harmonogram prác sa však pravdepodobne dodržať nepodarilo, keďže Nitriansky hlas až vo vydaní zo dňa 24. novembra 1970 informuje, že "Zobor ožil" a nadpis dopĺňa podtitul "Sedačková dráha už premáva".
Článok informuje, že "minulý piatok sa uskutočnilo slávnostné odovzdanie do užívania verejnosti lanovej sedačkovej dráhy na vrchol Zobora. Za prítomnosti politických a verejných činiteľov mesta a okresu, ako i ďalších hostí, slávnostný akt odovzdania lanovky do prevádzky urobil Jozef Malina, člen predsedníctva SNR a predseda komisie SNR pre obchod, služby a cestovný ruch."
Lanová dráha Nitra - Zobor patrila do výrobnej série troch prakticky typovo zhodných sedačkových lanoviek. Typ bol pomenovaný SL-2 (sedačková lanovka-dvojmiestne vozne). Konštrukcia vychádzala z rozšírenejšieho typu SL-1 (sedačková lanovka-jednomiestne vozne). Technológiu vyrábal vtedajší národný podnik Transporta Chrudim.
Všetky tri sedačkové lanovky s dvojmiestnymi vozňami boli vyrobené v druhej polovici 60. rokov a ich zavedenie do výrobného programu bolo reakciou na zastaranosť koncepcie "jednosedačkových" lanoviek. Skúsenosti z praktickej prevádzky, kde sa najmä preprava detí stávala niekedy nebezpečnou a nemožnou, spolu so snahou o zvýšenie prepravnej kapacity, viedli k vývoju nového typu. Tieto lanové dráhy začali postupne v rokoch 1970 - 1972 prepravovať turistov a lyžiarov zo Štrbského Plesa na Solisko, z Nitry na Zobor a v lete roku 1972 po trojročnej výstavbe aj zo Železnej studničky na Kamzík. Neskôr bola táto koncepcia v dôsledku rozhodnutia vedenia podniku o obmedzovaní výroby lanových dráh opustená. Po "zúžení výrobného programu v dôsledku zvyšovania objemu výroby diaľkovej pásovej dopravy", ako informoval podnikový časopis Transportér, sa výrobou lanových dráh v bývalej ČSSR zaoberal už len Tatranský podnik miestneho priemyslu v Kežmarku.
Nebudeme teraz na tomto mieste rozpisovať zamotaný príbeh bratislavskej lanovky, ktorá po prestávke v rokoch 1989 - 2005 je dnes po rekonštrukcii pôvodného zariadenia spolu s dosadením nových moderných prvkov opäť v prevádzke. Len pripomenieme, že lanová dráha Štrbské Pleso - Solisko nabehávala svoje posledné kilometre 28. augusta 2002 a bola nahradená novou lanovou dráhou.
Prevádzka nitrianskej lanovky bola zastavená niekedy v prvej polovici 90. rokov - z niektorých zdrojov sa dozvieme, že to bolo v roku 1994. Iné zdroje zase uvádzajú rok 1993. Na presnom dátume v tomto prípade nezáleží, skutočnosťou je to, že ani ona už viac ako desaťročie svojmu účelu neslúži.
Vzhľadom k tomu, že lanová dráha Štrbské Pleso - Solisko je už päť rokov nahradená novým zariadením a zánik lanovej dráhy na Zobor je už len otázkou času, lanová dráha Železná studnička - Kamzík zostane poslednou prevádzkovanou a existujúcou lanovkou svojho druhu z výroby Transporty Chrudim na svete. Na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke ešte jednosedačková lanovka Dedinky - Geravy a v Českej republike ešte niekoľko podobných jednosedačiek. Väčšine z nich sa však pravdepodobne nevyhne rovnaký osud.
Doplnenie, august 2009: Situácia sa, ako veľakrát predtým, obrátila a odstránenie lanovky na Zobor je zrejme opäť neaktuálne.
Doplnenie č. 2, 11. september 2009: Detektívka s názvom "Odstránenie nitrianskej lanovky" sa nakoniec po mnohých rokoch rozuzlila a s likvidáciou lanovky sa začalo 9. septembra 2009.
lanovky.sk
