Aj keď tento článoček píšem pri pohľade na slnkom zaliatu lanovečku Telemix Nová hoľa, ktorá je tiež oddnes (17. septembra) mimo prevádzky – no na rozdiel od ďalej spomínanej pozemnej lanovky, je v podstate novučičká, tak na nej prebieha iba bežnú údržba pred zimnou prevádzkou. Včerajší deň neprebiehal veru takto pohodovo.
Hneď zrána sme navštívili Bielu púť, kde sme si overili začatie výstavby (zatiaľ len výseku lesa a demontovanie starého vleku) lanovky, po prejdení zjazdovky a vyfotení sme si povedali, že máme ešte čas (bolo 8:30) zbehnúť aj za ďalšou v podstate staronovou lanovečkou, ktorá sa premiestnila z Veľkej Rače do Závažnej Poruby.
Tu sme už mali toho na fotenie troška viac, a tak sme sa rozhodli, napriek nedostatku času, prejsť celú jej trasu až k vrcholovej stanici. Pri pohľade od údolnej sme si vraveli, že to bude omnoho ľahšie ako deň predtým pri Štiavnici, no keď sa človek ponáhľa, každý kopec je vysoký a tento tiež nie je výnimka :-). Plusom bolo omnoho lepšie počasie a mierny vetrík, v podstate aj nízka teplota, ráno +2°C.
Ako sme sa dozvedeli, lanovka je už prichystaná na prevádzku, čaká sa len na zimu. Postavila sa tu v podstate bez zmeny (použilo sa všetko, čo sa dalo z pôvodnej lanovky) až na jednu podperu, ktorá sa musela zvýšiť z dôvodu križovania sa lanovky s vlekom, a to dokonca dvakrát! Z toho vyplynula nutnosť viesť túto lanovku skoro po celej trase neobvykle vysoko, čo ocenia najmä lyžiari, ktorým sa naskytnú pekné a zaujímavé výhľady.
Na jednej strane krásne kopce a na druhej troška neobvyklejší pohľad na mesto. Mňa zaujala ešte jedna vec, a to súbežne umiestnenie podpery vleku s podperou lanovky a vedenia lana obopínajúceho lanovku (viď. foto).
V podstate jediná nová vec je krásny biely obslužný objekt hornej stanice. Zachoval sa aj tapacírung sedačiek, takže ani sadnutia do tvrdého sa nemusíme obávať. Spýtali sme sa aj na dôvod neumiestnenia lanovky vyššie, napríklad v trase starého vleku. Dostali sme celkom logickú odpoveď: nezarobila by si na seba z dôvodu, že je v tejto časti veľmi strmý svah, ťažko sa upravuje a väčšina ľudí by lanovku nevyužívala.
V súhrne v podmienkach (žiadna väčšia finančná spoločnosť, ale obec), v akých výstavba tejto lanovky prebiehala, vyzerá výsledné dielko pekne, už len taká maličkosť, čo sa inde nevidí: pätky podpier ako aj pri údolnej stanici sú natreté a urovnaný terén v okolí. Na opätovnú prvú jazdu touto poslednou lanovkou tohto typu na Slovensku sa veľmi teším...
Júj, pri obdivovaní lanovečky sme sa veru dosť zdržali, blíži sa obed a nás čaká hlavný dnešný bonbónik, a to rozlúčka s pozemnou lanovkou v Tatrách a to Smokovec - Hrebienok. Dorážame práve včas, rozlúčka a živá hudba pri údolnej stanici je už v plnom prúde, čaká nás registrácia a vyrážame hore na Hrebienok. Nie sme veru ani zďaleka sami, kto má v tento deň o lanovku záujem, sú tu aj osobnosti z Tatier, chatári, bývalí a súčasní zamestnanci a aj médiá (tie som tam videl hádam všetky, ktoré na Slovensku pôsobia).
Z kabíny sprievodu sa nám naskytá zvláštny pohľad na trať a aj pocit, že toto je naša posledná jazda touto kabínou na Hrebienok (až neskôr večer sme zistili, že práve táto padne ako prvá za obeť, smerom dole sme sa viezli kabínou č. 2). Hore sme poslednýkrát prezreli staničku, dali si rozlúčkový drink a ani sme sa nenazdali, nastala hodina H. Je štrnásť hodín a čas na úplne poslednú jazdu v histórii, smerom dole, ktorú sme si mali možnosť spolu s ostatnými „vyvolenými“ vychutnať.
Poslednú jazdu si v strojovni lanovky na Hrebienku zobral pod patronát priamo dlhoročný náčelník tejto lanovej dráhy, pán Miloslav Klinko. A je to tu, vozeň č. 2 sa pohýňa na svoju poslednú jazdu s ľuďmi smerom dole k Smokovcu...
Cestou míňame fotografujúcich ľuďí, ako aj pracovníkov, ktorí už začali s rekonštrukciou trate... Úbočím sa rozlieha rozlúčkové trúbenie klaksónov z kabín a v jeho sprievode sa blížime k ľuďmi obkolesenej dolnej stanici...
...a je to tu - KONIEC - definitívny. Posledný výstup cestujúcich, dvere sa zatvárajú....
Človeku je veru smutno, a tomu zodpovedá aj hudba, ktorá nás privítala pred hotelom Grand, pod údolnou stanicou. Tu sa konal kar našej lanovečky. Vo vestibule nás privítal čiernobiely dokument zo 70-tych rokov a výstava obrázkov tejto lanovky, ako aj jej predchodkyne z roku 1908. A čo sme sa dozvedeli v príhovore? To sa dozviete z tlačovej správy vydanej TLD.
Taktiež bola prezentovaná história pozemnej lanovky aj s fotkami. Históriu nájdete taktiež v spomínanej tlačovej správe.
Na záver sme stihli ešte spraviť rozhovor s Dankou Veleckou, marketingovou riaditeľkou TLD - vypočujte si audio.
A ani sme sa nenazdali a bol podvečer, napriek tomu pracovníci lanovej dráhy usilovne pokračovali v rozoberaní vozňa č. 1. A tak sme im ešte do zotmenia robili spoločnosť a sledovali, ako odpájajú vozeň lanovky z ťažného lana a nadvihujú ho. (viď. foto).
A je tma, ktorá nás zároveň s hladom vyháňa do reštaurácie. Navštívili sme „Starú mamu“ v Tatranskej Lomnici a veru, bolo výborne. Napriek úplne plnému interiéru sa nám podarilo jeden stôl obsadiť a ani sme dlho nečakali, určite aj vďaka kvalite jedál (ktoré sa oproti poslednej návšteve výrazne zlepšili). Potom nás už čakala len cesta domov, resp. mňa na Donovaly, odkiaľ píšem dnes (17. septembra) aj tento článoček, no keďže sa už aj tu začína stmievať, je na čase skončiť a tešiť sa nedočkavo na december, kedy si budem môcť vyskúšať novú pozemnú lanovečku v Tatrách.
Viac fotografií z poslednej jazdy pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec - Hrebienok nájdete vo fotogalérii
Peťo Brňák
