Záver sezóny pravidelne patrí u mňa lyžovačke na Chopku. Tentokrát som v Jasnej strávil dokonca 3 dni. Zažil som zimu aj jar, mráz aj vysoké teploty, cencúle aj prebúdzajúce sa muchy.
Je sobota (10.3.) večer a prichádzam do zasneženej Jasnej do hotela Liptov. Po dlhej ceste som padol od únavy a prebudil sa až ráno. Malo byť jasno. Ale ja zamračené.
Jasná je naše najväčšie stredisko, rozložené v 4 lokalitách : Otupné, Koliesko, Záhradky a Chopok-Juh. Nadmorská výška 950 – 2024 m, 32 km zjazdových tratí, 6-sedačková lanovka, tri 4-sedačky, jedna dvojsedačka, kabínková lanovka a niekoľko vlekov. Maximálne prevýšenie je takmer 1000 m. To sú parametre, ktoré naozaj dávajú tušiť, že TOP stredisko Jasná naozaj je.
1.deň
Zišiel som dole na Záhradky, kde som si požičal lyže v NTC za neuveriteľných 590,- ! Túto sezónu určite najvyššia cena v strediskách, ktoré som navštívil. Musím ale zároveň dodať, že požičovňa vyzerala na úrovni. Trošku ma prekapilo vyplňovanie formulára (meno, kde som ubytovaný, vek, váha...), ale prístup personálu bol výborný. Okrem lyží si tu môžete kúpiť hneď aj skipass, ktorý stál ďalších 790,-, nájdete tu malé infocentrum a novinka – depot. V depote si môžete odložiť po lyžovaní lyže aj lyžiarky, kde vám ich personál do rána vysuší a vydezinfikuje. Pokiaľ máte lyže zapožičané v NTC táto služba je bezplatná, ale ak nie ste klientom, tak za lyže zaplatíte 30,- a za lyžiarky 50,- Sk na deň.
Hodiny ukazovali takmer 9 hodín a prichádzajúce skibusy chrchlili kopec lyžiarov.
Pri pokladni sa nečakalo dlho, nakoľko pri 6-sedačke Buble Jet sú hneď tri. Keď som sadal do „bubliny“ cítil som sa ako keď sadám na gauč v obývačke. Pohodlná, tichá a svižná jazda a som na Rovnej holi (1491 m).
Pod vrcholovou stanicou bubliny sa skrýva Panorama Cafe. Myslím, že je to tam úplne super. Sadnete si ako za bar, ale výhľad máte priamo do doliny a na prichádzajúce lanovky.
Ak by ste sa chceli práve tu najesť (inak veľmi pekné miesto podľa mňa) tak v ponuke tu majú čaj za 20,- (inak páči sa mi trend, že v mnohých strediskách už podávajú hotový čaj), hamburger 65,- hranolky 45,- grilovaná klobása 80,- langoš 45,-... 0,5 l Coca Coly za 50,-. Dosť.
Nezdržujem sa tu dlho. Dávam rýchlu prvú jazdu po zjazdovke FIS, teda zhora po pravej strane 6-sedačky. Svah je vo výbornom stave, ide sa rýchlo, bez zastavovania. Keď už ale prídem dole na Záhradky a vidím tie „davy“ ľudí, volím vlek vľavo, ktorý obsluhuje spodnú časť Pretekárskej. Je to moj obľúbený svah. A nesklamal ani tentoraz. Vedľajší Jelení grúň už bol v spodnej časti takmer bez snehu, takže tu sa dalo lyžovať len pri kraji, pri lese. Pri vlekoch som našiel 2 bufety, kde som si dal neskoré raňajky – grilovanú klobásu a čaj za rovnú 100 ku.
Ďalšia jazda na 6-sedačke aj s čakačkou trvala 20 minút. Pomaly sa začali oblaky trhať a kde tu už vykuklo aj slnko. Keďže lanovka na Konský grúň z technických príčin nepremávala a ani vlek na Výhliadku, rozhodol som sa presunúť na Lukovú. Teda od vrcholky lanovky asi 200 m dole po FISke a potom doľava smer Priehyba cez traverz lesom.
Prvý krát som využil túto spojovačku, po vyústení ktorej sa predo mnou otvorila nádherná panoráma.
Rýchlo som zišiel po Májovej dole na Koliesko
ku stanici 4-sedačky. Tu tiež bola asi 10 minútová rada. Ak si nepotrpíte na lanovku, tak nad lanovkou je ešte aj poma, ktorá ide súbežne pod sedačkou, len končí nižšie pod Lukovou. Tento vlek bol počas celého dňa bez čakania.
Prišiel moment, na ktorý som dosť dlho čakal. Vždy ma fascinovalo sledovať ako sa postupne zamračená obloha mení na slnečnú. Striedavo bola Luková v oblakoch, zaliata slnkom a oblaky sa presúvali pod nami.
Hotové divadlo.
Trvalo to celé asi dve hodiny. No nádhera. Luková vyzerala každú chvíľu inak.
Bufet Luková, kde som pôvodne chcel zakotviť ma ale sklamal pomalou obsluhou a neprívetími priestormi, tak som to vzdal a pustil sa po Majstrovskej dole. Horný úsek bol fajn. V mieste, kde sa zjazdovka rozdvojuje na Koliesko a na Otupné už bola ale značne zľadovateľá.
Dojazd ku lanovke na Otupnom bol striedavo pokrytý ľadom alebo kašovitým snehom.
Dal som ďalšiu otočku, tentokrát 4-sedačkou z Otupného na Lukovú. Čakal som asi 5 minút.
Postupne oblaky ustúpili a teplota rýchlo vystúpila na plus 3 stupne. Ďalšia zjazdovka predo mnou. Tentokrát po Pretekárskej a Májovej dole na Koliesko. Tu sa mi zdalo, že bolo menej zľadovatelých miest ako na Majtrovskej. A hlavne spodná časť bola výborná.
Nechcelo sa mi však čakať na 4-sedačku,
tak som zvolil už skôr spomínú možnosť vleku pod lanovkou.
Vytiahol som sa pod Lukovú a „dal“ som to opäť na Otupné, pretože som chcel ešte otestovať Brhliská. Na úseku Otupné – Brhliská premáva 4 miestna kabínková lanovka, tzv. vajce.
Má už vyše 25 rokov a vo vnútri je ozaj málo miesta. Pokiaľ sa vezú 4 chlapi, tak majú čo robiť, aby to „prežili“. Vlek pod Dereše pre nedostatok snehu z Brhlísk nepremával. Tak neostávalo nič iné len zjazdiť to dole na Otupné. Na Otupnom si na svoje príbudu aj milovníci freestylu – je to snoubordový park.
Tu som si dal hot dog s čajom za 55,-. Inak ten čaj je ozaj dobrý biznis J. Posledná bola jazda na Lukovú a odtiaľ dole cez Priehybu na Záhradky.
Kým ráno bola Pretekárska vo vynikajúcom stave, poobede to bolo jedno veľké trápenie. Bolo už príliš teplo a tvorili sa obrovské bubny. Ubehol prvý deň a vlastne môžem povedať, že som lyžoval skoro každú jazdu na inej zjazdovke. To je na Jasnej super.
Je tu oveľa viac možností ako v iných strediskách. Čo ma však nemilo prekvapilo boli niektoré ceny gastroslužieb. Pochopím ak niekde na Kamennej chate pod Chopkom stojí pollitrovka coly 50,- (treba ju hore vyniesť), ale ak tá istá cola stojí aj na Záhradkách 100 m od cesty tiež 50,- tak to už si myslím je o niečom inom. Možností občerstvenia sú ale myslím dostatočné. Na Záhradkách niekoľko bufetov, hore ešte Panoráma Cafe, bufet Luková, bufety na Otupnom či na Koliesku na Bielej púti. Aj ponuka bola v pohode. Človek si vybral. Milo ma prekvalili informačné tabule po celom stredisku so zakreslenými zjazdovkami. Jasná je už stredisko, kde sa dá zablúdiť, ak ste tu prvý krát. Možno by sa hodila niekde v nástupných zónach (Koliesko, Otupné a Záhradky) veľká tabuľa, ktorá by informovala o momentálnej prevádzke vlekov či zjazdoviek. Možno taká aj je, ale som si ju nevšimol.
Možno aj prístup od cesty na Záhradkách by sa mohol vyriešiť inak. Je tam teraz len chodník na svahu, ktorý hlavne ked je zľadovatelý, môže byť aj miestom nepríjemného pošmyknutia a pádu.
Po lyžovačke som si nechal lyže v už spomínanom depote a pozeral ako si poradí kyvadlová doprava v Jasnej s náporom lyžiarov. Oproti minulému roku, si myslím, sa organizácia zlepšila. Osobne som síce ostával v Jasnej, videl som však ako skibusy premávali ozaj asi každých 3-5 minút a okolo pol piatej už išli poloprázdne. Nemilo ma však prekvapil vodič prímestkej linky, ktorý mi na Záhradkách v smere na Jasnú nezastavil.
Asi nikto hore o pol piatej nechodí...
Ak uprednostňujete lyžovanie večer, na poloprázdnom svahu, tak v Jasnej máte hneď 2 možnosti. Pre menej skúsených je Biela púť s prevýšením necelých 100 m na dĺžke 770 m a pre náročnejších je tu spodná časť Pretekárskej na Záhradkách s prevýšenim takmer 200 m a dĺžkou 750 m.
Pri oboch svahoch funguje večer aj bufet, ale musíte počítať so zúženou ponukou. Napríklad na Záhradkách už nemali večer hranolky, ale to určite nebude nikoho obmedzovať pri lyžovaní :-). Príjemne bolo večer ale aj v kaviarni hotela Grand, kde bola živá hudba aj spev. Podobne aj v hoteli Družba. Samozrejmosťou je túto sezónu aj aquabus odchdádzajúci do Tatralandie o 16.15 z Jasnej, ale aj bezplatná aquabus do Bešeňovej. A určite sa nájdu aj iné možnosti trávenia večera :-)
2. deň
Ráno bolo polojasno. Sneh zo stromov vplyvom oteplenia sa roztopil a predo mnou bol krásny slnečný deň. Vytiahol som sa hneď na Lukovú.
Konečne ide! Sedačka na Konský grúň. Tým sa otvorila cesta na južné svahy Chopku. Prešiel som traverzom na Rovnú hoľu a šup a bol som na sedačke.
Neviem si už ani predstaviť, že kedysi podobná dvojsedačka chodila aj priamo z dola zo Záhradiek a jazda trvala 15 minút o kapacite ani nehovoriac. Pred nástupom na lanovku stála tabuľa upozorňujúca, že lyžovanie tu je na vlastné nebezpečenstvo. No ale konečne sa dostávam vyššie nad Lukovú. Nádherný výhľad na Tatry, Malú Fatru, Ďumbier, Chopok...
No a teraz vyvstala otázka ako na Chopok?
Na mape je vyznačený nový vlek až na vrchol. Nikde však žiadny vlek okolo nebol. Keď som sa bližšie pozrel na stĺpy starej lanovky na Chopok, zazrel som aj iné stĺpy. Musel som prejsť cez takmer celý svah, až som nový vlek konečne objavil. Tak teda tu je ! Čo z toho, keď pre nedostatok snehu nešiel.
A tak ma čakala najhoršia časť dňa.
Peší výstup z celou výstrojou a fototechnikou na Chopok. Trvalo to síce len pol hodiny, stačilo však. Hore to vyzeralo ako uprostred zimy. Stožiare a budova lanovky úplne pokrytá námrazou a pod Chopkom učupená Kamenná chata.
Hlad ma rýchlo doviedol sem.
Kakaové parené buchty za 65,- plus čaj za 35,-. Buchty bolo fantastické. Ale to možno bolo aj tým hladom, keďže som nerňajkoval. Z ďalšej chatovej ponuky vyberám vyprážaný syr za 145,- kapustová za 45,-...
Konečne spokojný som sa spustil smer Kosodrevina.
Skvelé snehové podmienky – 250 cm, široké svahy, kde som nemusel vôbec sledovať ľadové pláne ako na severe. Všade bol len sneh. Veľa snehu. Bubny ešte neboli. Lyže ma zaviezli na Dereše a odtiaľ traverzom na Kosodrevinu.
Pri bufete vedľa lanovky sa opakoval astará známa scenéria ako každú jar.
Pred bufetom stoličky zapichnuté do snehu, malá kopa ľudí sediaca na lavičkách popíjajúca pivo, lanovka, na ktorej sem tam aj niekto sedel. Proste ako zabudnuté. Je pondelok, návštevnosť podstatne klesla. A pritom sú tu skvelé terény.
Z Kosodreviny idem ešte nižšie. Na Srdiečko. Horný, mierny úsek zjazdovky je vo veľmi dobrej forme.
Akonáhle sa však kopec zlomí do prudkého úseku, prudko brzdím. Sneh náhle mizne a musím dať lyže dole. Po pár metroch ich zase zapínam a pristávam pred hotelom Srdiečko. Keby som ale v mieste zlomu odbočil doľava, aj keď tam bol značka zákazu lyžovania, tak zbehnem po snehu, ale cez metrové bubny, až dole. Slnko dáva snehu poriadne zabrať. Aj mne.
Na južnej strane som sa vždy cítil posledné roky, ako by tu zastal čas v niekedy koncom 80-tych rokov.
Nižšie ceny, napríklad pol litra vinei v bufete na Kosodrevine stojí len 20,-, vypráýaný syr s hranolkami 100,-, kapustová polievka 35,-... V kaviarni hotela Srdiečko to už bolo s cenami iné. Viedenská káva 45.- ale to by som ako kávu nenazval. Bol to otras.
Všeho-všudy je tu pri lanovke možno 50 ľudí. Tá ide zväčša prázdna, alebo s jedným – dvomi lyžiarmi. Ľudia sedia na lavičkách pred bufetom Snehuliak, popíjajú, ohrýzajú kukuricu, slnia sa. Na Srdiečku končí aj vlek z Krúpovej. Aj keď nadmorská výška svahu Krúpová je 1080 – 1213 m, snehu tu bolo dostatok. Tento svah je večer aj osvetlený a môže byť príjmeným spestrením služieb v tejto časti.
S práve prichádzajúcimi snoubordistami z
Česka sadám na 4-sedačku na Kosodrevinu. Tu zídem asi 50 m dole na vlek (doplík) ďalej hore na Chopok. Vlek však končí vo výške asi 1860 m.
Tu pokračuje nový vlek, ktorý ťahá až ku meteorologickej stanici na Chopku.
Nabral som zase slušnú nadmorskú výšku. Pri vleku na gauči si veselo sedí vlekár. Komu lepšie?
Informácia, že ťahajú po čase aj
Zadné Dereše ma navnadila a poooriadne dlhým traverzom sa presúvam dole. Vlek je viditeľne repasovaný, opäť minimum ľudí, svah mierne bubnovitý. Nikto vás neobmedzuje v jazde, lebo tu miestami máte pocit, že lyžujete sami.
Z vrcholu Derešov je úžasný pohľad
na severnú ako aj južnú stranu Chopku a výborne vystihuje profil svahu. Dal som tu dve jazdy a vrátil som sa na Kosodrevinu a odtiaľ zase na Chopok. Bolo pol štvrtej a tak bol čas ísť dole na hotel.
Na severe som ale musel dávať dosť pozor na nenápadne spod snehu vyčnievajúce kamene. Od Konského grúňa to už išlo lepšie, aj keď viditeľne tu bolo menej snehu. Cez Lukovú som zišiel až na Otupné.
Večer sa opakoval scenár z predchádzajúceho dňa. Kaviareň, telka na hoteli, prezeranie fotografií.
No a tu je Chopok v plnej krase !
3. deň
bol vlastne identický s druhým. Ráno na Chopok, potom lyžovačka na juhu až do tretej.
RESUME:
+ značné prevýšenie zjazdoviek
+ rozmanitosť a dĺžka zjazdoviek
+ nádherná horská kulisa
+ vysoká nadmorská výška
+ množstvo apreski aktivít
+ zlepšená organizácia kyvadlovej dopravy
+ možnosť odloženia si lyži a lyžiarok na noc v stredisku
- vysoké ceny občerstvenia a požičovne lyží
- nedostatočné prepojenie severnej a južnej strany Chopku v prípade nepriaznivých snehových podmienok na severnej strane
- neupravený prístup na svah od cesty na Záhradkách
- nerozvinutá sieť služieb na južnej strane
Roman Millan, externý spolupracovník lanovky.sk a majiteľ servera GOSKI.SK
