Lyžovačka na Lomnickom ľadovci

Snehové správy nás túto zimu veľmi netešia. Trojmiestne hodnoty výšky snehovej pokrývky sa objavovali len pri rezortoch ako Dachsteingletscher, Kaprun, Val Thorens... Naopak, už tretiu zimu po sebe sa vo Vysokých Tatrách, v Lomnickom sedle, vytvárajú priam ľadovcové podmienky na lyžovanie. Kým inde na Slovensku sa nelyžovalo, lebo nebol sneh, tu sa nelyžovalo, lebo ho bolo veľa. 350 cm prírodného snehu. Do sedla som chodil zväčša až na jar, práve kvoli nepriaznivým podmienkam v januári a februári. Tak som sa dosť tešil na poriadnu lyžovačku na poriadnom snehu a hlavne nech je konečne aj pod nulou.

Ubytovanie som našiel v Tatranskej Štrbe (Mlyn Salaš – 250,-). Je to dosť od veci, keďže som bol bez auta a do Tatranskej Lomnice je to asi 30 km. Ale cena presvedčila. Vyzeralo to tak, že som ráno dospával v zubačke na Štrbské Pleso, tam som sa rýchlo prebudil a presadol na električku do Smokovca, tam som zase prestupil na ďalšiu električku do Tatranskej Lomnice. Ak sa vám stane niečo podobné, kúpte si určite 24 hod lístok na Tatranské železnice. Stojí to 120 Sk a možete jazdiť na zubačke a električke celý deň. Inak spiatočný lístok zo Štrby do Tatranskej Lomnice stojí až 160 Sk. Bolo niečo pred osmou, keď som si zapínal lyžiarky pri údolnej stanici kabínky na Skalnaté Pleso. Už zdola som videl tie masy snehu v sedle. Jemné šteklenie od nedočkavosti, kedy už budem hore, pozná isto každý.

Parkovisko už o pol deviatej bolo spolovice zaplnené, rýchlo sa vytvárajúca rada pred pokladňou... Našťastie mal som dopredu kúpený skipas a tak som čakal len na spustenie lanovky. Je krátko po pol deviatej a prechádzam turniketom. Ak by ste však v sobotu 17.2. prišli na deviatu s tým, že idete hneď lyžovať, tak by ste nepochodili. Rad na pokladňu odhadujem tak na 20 minút a potom ďalších 20 minút na kabínku. Preto som prišiel úplne skoro, na osmu. No ale späť. V Infocentre som sa dozvedel, že sa dá zlyžovať zo Skalnatého až dole do Lomnice. Nikdy som po tej zjazdovke nešiel. Tak som nedočkavý ešte viac. V kabínke idem sám.

Pred samotnou lyžovačkou pár základných údajov. Lomnické sedlo ja naše najvyššie položené stredisko. Zjazdovka začína vo výške takmer 2200 m a končí v 1782 m. Je prístupná 2-sedačkovou lanovkou s kapacitou asi 900 os/hodinu. Z Tatranskej Lomnice sa sem dostanete kabínkovou lanovkou ( 903 – 1772 m) na Skalnaté Pleso, ďalej asi 100 m pešo ku údolnej stanici 2sedačky. Dole, v prípade vhodných snehových podmienok, je otvorená zjazdovka Skalnaté Pleso – Štart – Tatranská Lomnica, ktorá má dĺžku asi 4 km. Celodenný skipas stojí 690 Sk a zahŕňa aj jazdu lanovkou na Skalnaté Pleso. Požičanie lyží 350 Sk.

Prvý pohľad na zjazdovku v Lomnickom sedle dáva tušiť, že sa blíži lyžovačka sezóny! Pozerám sa na jednu veľkú bielu masu s pohybujúcimi sa bodkami lyžiarov. Ako v transe sa ponáhľam ku sedačke. Teta bufetárka si už na svojom snehovom bare vykladala fľaše becherovky, fernetu a iných dôležitých nápojov.

Prvá jazda lanovkou bola prakticky bez čakania. Len som musel prejsť cez drevené ohrady niekoľko metrov. Ťaháme hore. Vedľa mňa sedí týpek zo Zlína, ktorý len krúti hlavou pri pohľade na tie haldy snehu. Aj on sem chodil vždy až v „březnu a dubnu“.

Hore v sedle mierne fúka. Je ideálna viditeľnosť.

Hneď prvé, čo som si všimol je, že začiatok zjazdovky je upravený. Možno si pamätáte ten strmý nepríjemný zráz. Neviem či to bolo množstvom snehu, alebo nejakou terénnou úpravou, ale teraz bol svah pekne zarovnaný. „Chalani, to nemyslíte vážne! Toto chcete zísť? Zabudnite! Z lanovky to vyzeralo úplne v poho“. Som sa pousmial, keď som počul túto reakciu práve prichádzajúcich snowboardistov. Ten pohľad z vrchu vyzerá ozaj zaujímavo. Predo mnou je jedna z najlepších, ak nie najlepšia čierna zjazdovka na Slovensku.

Podklad bol tvrdý, sneh prachový. Teplota okolo mínus 6. Perfektné! Na svahu len pár ľudí. Idem na plno! Lyže sa s radosťou zahranili do svahu. Naberám rýchlosť. Konečne sa dostavil ten pocit spokojnosti. Myslím, že ho prežíva každý z nás, keď má tu možnosť „dať“ si to ráno na zjazdovke, ktorá je prakticky len tvoja. A navyše musím pochváliť TLD-ďákov, že spodnú časť zjazdovky upravili a rozšírili a tak sa už nemusí ísť dojazd zprava poza kopec (viď obr.). Táto novinka prekvapila mnohých. A myslím, že maximálne pozitívne.

Čo už bolo horšie bolo to, že sa pomaly, ale isto začal vytvárať rad na sedačku. Zatiaľ to bolo len 10 minút, ale kabínka zdola chrlila stále nových a nových lyžiarov. Druhú jazdu som začal traverzom do Francúzskej muldy. Snehová pokrývka bola stabilná a dokonca neboli ani bubny. Možno aj na tento svah by sa hodila nejaká lanovka, lebo aj keď sa to z radu na lanovku mohlo zdať, že svah bude plný, nebol, teda kapacita svahu je väčšia ako momentálna prepravná kapacita sedačky.

Hlavná zjazdovka bola počas celého dňa vo výbornom stave. Rýchly sneh a priepustnosť trate veľmi dobrá. Určite by sa tu „uživila“ aj výkonnejšia lanovka a prispelo by to k vyššej spokojnosti. Bolo už jedenásť hodín a nechcelo sa mi čakať na ďalšiu jazdu lanovkou, tak prišla na rad zjazdovka zo Skalnatého plesa do Lomnice. Často sa uvádza, že to je najdlhšia zjazdovka na Slovensku. Keď vezmem do úvahy, že štart by mohol byť povedzme v Lomnickom sedle vo výške asi 2200 m a cieľ v Tatranskej Lomnici vo výške asi 900 m n.m., ide o zjazdovku s prevýšením takmer 1300 m na dĺžke asi 5 km. To už je parameter hodný aj alpského strediska. Aká je však táto zjazdovka naozaj? Horná časť, teda Lomnické sedlo je široká zjazdovka určená pre najnáročnejších lyžiarov. Stredná časť zo Skalnatého plesa na medzistanicu Štart (1772 – 1172m) je zväčša úzka (cca 10 m) a má skôr charakter výhliadkovej trate, aj keď sa tu nájdu miestami strmé spády či rozšírené úseky.

Aj keď je niekde zjazdovka širšia, nebral by som ju ako ozajstnú zjazdovku, ktorá by povedzme bola náhradou alebo rozšírenou možnosťou ku zjazdovke v sedle. Niekde boli aj kritické miesta s vyčnievajúcimi skalami, hlavne v úzkych hrdlách, kde všetci spomaľovali.

Najširšia časť je v oblasti Čučoriedky, kde je aj vlek. Táto časť bola vo veľmi dobrom stave a keby celý stredný úsek bol takto široký, tak by vznikla ozajstná lyžiarska zjazdovka a nie len „prepojovačka“.

S klesajúcou nadmorskou výškou stúpala teplota. Na medistanici Štart vo výške asi 1172 m už boli plus 2 stupne. Pred stanicou rozostavané lehátka. Tak to je paráda. Len tak si sadnúť s pivom v ruke a slniť sa, podriemkávať.

No ale po krátke pauze bola pred mnou ešte asi 1,5 km dlhá modrá spodná časť najdlhšej zjazdovky. Tu som sa už len viezol, bez nutnosti brdziť. Tak a mal som to za sebou. Druhý krát by som už túto trasu absolvoval asi len ako dojazd domov po lyžovačke zo sedla.

Na poludnie som sa dostal opäť ku údolnej stanici kabínkovej lanovky. Keď som zbadal tích ľudí, tak som myslel, že sa už hore dnes ani nedostanem. Našťastie časť ľudí stála v rade na lístky a druhá časť bez nejakého systému stála vo viacstupoch na lanovku.

Dal som teda pauzu vedľa v reštaurácii. Grilované kuracie stehno, hranolky, 0,5 l ľadového čaju – 160 Sk. Chaos v rade na lanovku som využil a ani neviem ako, som sa dostal do rýchleho prúdu. Čakal som len asi 15 minút. Následne som prešiel na sedačku do sedla. Presne som to stopol. 25 minútová čakačka o 13.00 hod. Stále pod nulou, na lanovke ťažká opalovačka.

Zjazdovka aj poobede perfektná, bez bubnov, a stále akoby poloprádzny svah

Jedna vec ma prekvapila. TLD neponúka okrem celodenného lístka žiadnu inú možnosť. Ak teda prídete povedzme na obed, tak nemáte možnosť si kúpiť poldenný lístok. Len celodenný za 690 Sk. Aspoň ja niekedy zvyknem lyžovať len doobedu, keď je menej ľudí a poobede sa len slním, popíjam v bufete a podobne. Lístok síce platí aj na Hrebienku, nakoľko strediská nie sú prepojené, tak túto možnosť využije skôr návštevník, ktorý príde na viac dní do Tatier a každý deň lyžuje inde. Ďalšie prekvapenie, ale už príjemné bola reštaurácia na Skalnatom plese. Minulý rok tu hore bol šport. obchod, ktorý bol teraz zrušený a o to bola zväčšená reštaurácia. Teda aj v špičke ste si našli miesto na sedenie. Je ale pravda, že bolo slnečno a kopec ľudí ležalo na lehátkach či sedelo na priestrannej terase. V reštaurácii boli dva veľké LCD panely, kde sa striedali fotografie zo strediska, propagačný film. Na ilustráciu vyberám z menu v reštaurácii : hranolky 50,-, maďarský guláš s knedľou 185,-, domáca kapustnica 75,- , klobása s hranolkami 149,-. Ďalšou milou novinkou boli stojany na lyže. Nielen obyčajné, ale aj na 5 Sk mince s uzamykaním.

Okolo druhej bol už svah v sedle v tieni. Tu by som odporučil výlet lanovkou na Lomnický štít (550, -). Len treba si dopredu rezervovať lístok.

Alebo namiesto drahého výletu na štít, si dajte ďašiu jazdu. Ja som to už vzdal a do tretej som len ležal na lehátku pri lanovke a posielal znamym MMSky. Dole som šiel lanovkou.

Nechcel som riskovať, že po zjazdovke pôjdu dole všetci a v tých úzkych miestach pôjde o život.

Takže aká bola lyžovačka?

+ vysoká nadmorská výška a s tým súvisiace vynikajúce snehové podmienky
+ viditeľne lepšie možnosti občerstvenia
+ nádherná prírodná panoráma
+ upravený začiatok a záver zjazdovky v Lomnickom sedle
+ príjemný relax na lehátkach zadarmo
+ uzamykateľné stojany na lyže

- malá kapacita lanovky v Lomnickom sedle, dlhé rady
- úzka zjazdovka zo Skalnatého plesa do Tatr. Lomnice
- chýbajúca možnosť zakúpenia poldenného skipassu
- malá kapacita parkoviska pri lanovke v Tatr. Lomnici

Na záver pridávam krátke video.

Roman Millan, externý spolupracovník lanovky.sk a majiteľ servera GOSKI.SK