Malá Lučivná – Magura

Čo poviete na lyžovačku na kopci s prevýšením až 500 m so sedačkovou lanovkou a len za 230 Sk? Že nemožné? Ani ja by som tomu neveril. Ale je to tak. V nedeľu 4.2. sme vyrážali z Dolného Kubína na Párnicu a odtiaľ doprava na Terchovú. Asi po 3 km uprostred krásnych kopcov je nenápadná odbočka doľava.

Cez stromy už presvital poriadny kopčisko. Sme v Malej Lučivnej. Teplota bola okolo plus 3 stupňov a cesta rozbahnená. Proste vojenské podmienky. Katastrofa. Vystúpili sme do blata.

Hneď z parkoviska bolo vidno dvojsedačku ako prázdna premávala hore. Najprv sme vyšli na prieskum, lebo sa zdalo, že tu sa určite dnes lyžovať nebude. Nikde nikoho. Všetko malo nádych rokov dávno minulých. „tady ješte řádí bolševik“, poznamenal kamarát. A mal viac-menej pravdu. Dvojsedačka Tatrapoma z roku 1985 už niečo zažila. Jedna pokladňa v ošumelej budove, pred ňou akýsi stan, ale ten svah. To bol pohľad. Niečo ako vo Vrátnej na Pasekách, ale vačšie.

Checkli sme situáciu pri pokladni. Bolo už vyše 11 hodín a keď sme videli všetko okolo rozbité, mokrý sneh zmiešaný s hlinou, chceli sme pokračovať v ceste domov. Ale zmenili sme názor. Na 4 hodiny je lístok len za 230,-. Tak to ideme! Ak by ste tu ale hladali požičovňu lyží, budete hľadať márne. Nie je. Ak by ste hladali toalety, tiež ich asi nenájdete len tak ľahko. Ale opýtajte sa pokladníčky. Tá vám dá kľúčik s nápisom ŽENY a nasmeruje vás. Je to zadara. A žažijete pritom trochu socíku. Celé stredisko je také socialistické. V kalendári tu podľa mňa majú rok 1988. Zišli sme znovu na parkovisko pre lyže a o pol 12tej už stojíme pred turniketom na lanovku. Rada žiadna. Čakanie žiadne. Chod plynulý. Sedačka nás pri nástupe poriadne zotne, ale nám to nevadí. Hlavne, že sa vezieme. Ja som tu vlastne už druhý krát.

Viem, že hore, od lanovky je ešte nejaký vlek, ale pri poslednej návšteve bola hustá hmla a nenašiel som ho. Dnes máme len zamračené a slabo nad nulou. Kvalita snehu zodpovedá teplote aká v tejto výške vládne. Ale kopec je to „tučný“.

Aby som upresnil, lanovka prekonáva výškový rozdiel až 500 m (504 – 1008 m). Na mape pri pokladni je táto zjazdovka označená ako čierna. Vystupujeme hore. Odkrýva sa celkom pekný výhľad.

Hneď som začal pozerať, kde začína vlek, ktorý pokračuje ďalej. Nikde nič, len taká nenápadná šipka ukazujúca do lesa a za ňou vyjazdená cesta od lyží. Žeby to bolo ono? Ale ani v pozadí som nevidel náznak svahu. No ale idem. Pomaly korčulujem a asi po 2 minútach sa začína cez stromy ukazovať akýsi svah.

V korunách stromov už svišťal vietor a citeľne bol mráz. Síce slabý, ale mrzlo. Svah to vyzeral ozaj pekný. Hneď som zišiel dole ku pome. Ľudí veľa nebolo. Keď som sa vytiahol hore, otvorila sa predo mnou celá dolná Orava. A keby bolo slnečno, tak určite by to bol úchvatný výhľad. Dĺžka vleku je síce len 570 m, ale prevýšenie dosahuje až 180 m.

Snehový podklad bol pevný s jemným prašanom. Vynikajúce na lyžovačku. Na hrebeni bol ešte jeden kratší vlek s miernym sklonom, ale stále sme lyžovali len na tejto jednej pome. Dávali sme jednu za druhou. Možno 15 jázd. Čakačka minimálna. Neviem to presne odhadnúť, ale možno nás tu všetkých bolo okolo 60-70. Od piatku sme prešli už Kubínku, Vrátnu, ale tu sa lyžovalo najlepšie. Ak by vás náhle prepadol hlad či smäd, máte smolu. Nenájdete tu vôbec nič. Ale môžete si ako kedysi, sadnúť pod strom, vytiahnuť termosku s čajom, plnené rožky a hami ham...

Okolo druhej sme sa vrátili ku lanovke a testli čiernu zjazdovku, ktorá mimochodom spĺňa kritéria FIS na obrovský slalom. Zjazdovka je dosť široká a smerom dole sa ďalej roširuje. Aj ked odspodu to vyzeralo také zmiešané s hlinou, dalo sa. Vrchná časť fajn. Občas sa spod snehu vynorila vysoká tráva, ale nič hrozné. Lyžovali sme hlavne pod lanovkou a v druhej spodnej časti smerom viac doľava (pri pohľade zvrchu).

Aj keď bolo dosť teplo, trať bola v celkom dobrom stave.

Na obrázku vidno, že od strednej časti už čoraz viac presvitala hlina. Stredisko asi nemé technické zasnežovanie. Nikde som nevidel delá, ale aj napriek tomu, má skvelé podmienky stať sa veľmi dobrým resortom. Má však nevýhodu akou je nadmorská výška údolnej časti. Podľa môjho názoru v súčasnosti najviac využivajú stredisko lyžiarske školské zájazdy, a rodiny hlavne kvôli cene. Je tu pár chát a hotel Smrečina. Po dvoch jazdách na čiernej, sme uvažovali nad nejakým občestvením. No, vlastne priamo na svahu máte jedinú možnosť. Dole pri pokladni sa nachádza stan. Možno sa dá niečo vymyslieť aj v reštaurácii hotela, ale tam sa nám nechcelo. V stane sa nekúrilo a tak zohriať sme sa mohli len becherovkou či čajom. Čaj stál 20,-, čokoládová tyčinka 15 a plechovka piva 40 Sk. Polievky či nebodaj nejaké normálne jedlo tu veru nenájdete. A pritom priestory sú tu celkom zaujímavé.

Čo dodať na záver? Po necelých 20 minútach od strediska sme sa zrazu prehupli v čase o dobrých 25 rokov dopredu a boli sme v súčasnosti. Kým za 230 sk sme v Lučivnej 4 hodky lyžovali, v neďalekom Martine nás toľko vyšiel obed pre jedného. Ak nepotrebujete ku lyžovačke super služby okolo a ide vám len o to si zajazdiť, určite sem príďte. Ak ale potrebujete aj servis, tak potom skôr do 4 alebo 5 hviezdičkových stredísk. Tu ešte „řádí bolševik“!

Roman Millan, externý spolupracovník lanovky.sk a majiteľ servera GOSKI.SK