Kubínska hoľa

V poradí druhá lyžiarska výprava sa začala. Tentokrát som nešiel sám, ale sme išli štyria. Ako cieľ som vybral oravské stredisko Kubínska hoľa. Náš odchod z Bratislavy bol v netypickú hodinu. O 20.45 vo štvrtok večer. A to sme chceli ráno lyžovať. Aj keď to tak spočiatku nevyzeralo, za 3 hodiny sme boli v centre Kubína. Nakoľko začali polročné prázdniny a zima bola konečne v plnom prúde, bol veľký problém nájsť ubytko. A ešte navyše mi kamaráti stanovili strop 300,-/deň. Podarilo sa. Izby číslo 218 a 219 v hoteli Severan v centre Dolného Kubína nás už netrpezlivo čakali aj so svojim prekvapeniami. Tu som pôvodne chcel písať o pachoch, aké sa na nás vrhli po otvorení dverí, o teplote na izbe...ale, poďme radšej lyžovať a nekazme si náladu. Úlohu som splnil, ubytko bolo za 450,-/izbu pre 2 osoby bez nárokov na ...proste to bolo ubytko pre ľudí bez nárokov. Akýchkoľvek. Ak sem predsa zavítate (kvôli cene napríklad, tak si rezervujte izby so sprchou – ale pár dní vopred, nie ako my, pár hodiín...nám ostali len izby bez sprchy, iné už neboli)

Kubínska hoľa sa nachádza len 6 km od Dolného Kubína v pohorí Oravská Magura. Stredisko som vybral preto, že ponúka slušné prevýšenie 720 – 1396 m a ako sa píše na webe aj najdlšhiu zjazdovku na Slovensku. Kubínka kandiduje, podľa webu strediska, na pozíciu najlepšej rodinnej lyžovačky. Vo „výbave“ strediska je 4-sedačková lanovka a 8 lyžiarskych vlekov s kapacitou 8000 os/ hod, dĺžka tratí je 11 km. Toľko informácie, ktoré som získal z inak slušne spracovanej stránky www.skikubinskahola.sk Ak prichádzate z Bratislavy, tak sa sem dostanete po dialnici do Žiliny, ďalej cez Vrútky do Kralovian, kde odbočíte doľava – smer Dolný Kubín. Tesne pred týmto mestom je odbočka doľava a potom už len idete smerom nahor pod svahy. Ak idete zo smeru Košice, odbočte už v Ružomberku doprava smer Dolný Kubín a za Kubínom po asi 2 km doprava.

Odbočka je dobre označená bilboardom. Neprehliadnete ju! Do areálu sme prišli asi okolo 9.00. Problémy s parkovaním neboli žiadne. Sú tu veľké parkoviská s kapacitou asi 1 000 aút. A všetky bezplatné. Asi 100 m od parkoviska bola pokladňa na skipasy. Čakali sme asi 5 minút, nakoľko išli 3 pokladne naraz. Ja som si ešte požičal lyže za veľmi dobrú cenu – 380,- (carvingy – komplet). Denný skipass vyšiel na 590,-.

Nakoľko najbližšie bola sedačka, tak sme sa postavili hneď do rady. Slniečko miestami vykuklo spoza mrakov a teplota hneď vystúpila na plus 2 stupne. Na prvú jazdu sme čakali asi 5 minút. Konečne sa vezieme. Lanovka je dosť pomalá a občas spomaľuje alebo aj zastavuje. Ale to je zrejme tým, že spodná časť strediska, je určená skôr pre menej pokročilých lyžiarov, ktorí ešte možno len spoznávajú svoje lyže. Niečo ako Záhradište na Donovaloch. Hneď z lanovky sme naľavo pod lesom zahliadli dve vedľa seba idúce pomy, ktoré zjavne ťahali rýchlejsie ako 4sedačka. Po pár minútach sme sa ocitli vo výške asi 1050 m. Zosadli sme z lanovky a spustili sa mierne doľava, kde už začínali súbežne idúce ďalšie dve pomy ďalej nahor. Aby som bol presný. Odspodu ťahajú dve pomy do polovice Kubínskej hole a tu zase pokračujú ďalšie dve pomy až na vrchol. Je to výborné riešenie, nakoľko vo výške do 1 000 m sú predsa len menej stabilné snehové podmienky a tak sa tu dá počas „teplej vlny“ alebo na jar lyžovať aj nezávisle od spodnej časti strediska. Aj keď sa vytvárala rada, išlo to vešmi rýchlo, lebo jedna rada bola na oba vleky. Ako sme stúpali svižne vlekom nahor, menila sa aj krajina. Teplota poklesla pod nulu a zahalili nás aj mraky. Popri vleku naľavo si to v čerstvom prašane už dávali nejakí rideri. Na hrebeni vo výške asi 1396 m to už bola pravá zimná kulisa. Zasnežené stromy, vietor, mráz, hmla. Všetci čo sa sem vytiahli sa hneď ponáhľali dole.

Hneď na úvod som si chcel otestovať avizovanú najdlhšiu zjazdovku na Slovensku. Jej dĺžka mala byť asi 4 km. Tak sa na to pozrime. Začiatok je presne na vrchole. Z vrcholu popri vysielači po ľavom okraji po modrej okolo freeridovej zóny. Je to viac menej taká pohodovka, alebo ako chcete výhľadová zjazdovka.

Pomedzi stromy sa otváral výhľad na dolnú Oravu, Choč, ktorý bol ale väčšinu dňa zahalený v oblakoch. Rozhodol som sa, že aby ste mali zo strediska čo najviac, budem uvádzať fotografie, ktoré sa mi podarili až neskoro popoludní, nakoľko cez deň bolo zväčša zamračené a len dole občas vykuklo slnko. Asi po prvom kilometri je odbočka doľava smerom na chatu na Kubínskej holi.

Tu zjazdovka prechádza lesom. Lyže spojené, a len tak sa veziete. V Alpách by táto časť zjazdovky bola značená ako zelená. Ako ukazuje tabuľa, po 800 m sa vynorila zo zajatia snehu už spomínaná chata.

Zjazdovka sa tu stáča doprava smerom späť do strediska. Ďalší kilometer a pol sa zase viac menej len veziete na lyžiach cez les.

Trať konečne vychádza z lesa v oblasti nad vrcholovou stanicou sedačky a napája sa na hlavnú zjazdovku stredom spodnej časti strediska (720 – 1000 m) a končí pri údolnej stanici sedačkovej lanovky. Prešiel som naozaj 4020 m ako sa uvádza na stránke strediska, dokonca aj prevýšenie okolo 675 m je slušné, len horná časť tejto zjazdovky nie je ozajstnou jazdou, akú hľadá skúsený lyžiar. Po tejto prvej jazde sme sa stavili na neskoré raňajky v reštike nad údolnou stanicou sedačky.

Pekná moderná budova z dreva, kameňa a skla celkom zapadla do terénu. Obrovská presklenná časť s výhľadom na zjazdovku, na juh otočená terasa. Moderný interiér. Je pol jedenástej a čaká nás v ponuke niekoľko klasických jedál. Klobása, vyprážaný syr, nejaké soté, hranolky... Neodolal som klobáse s horčicou a chlebom za 65,-. Sklamanie som zažil, keď som dostal klobásu na papierovej tácke, samozrejme s plastovým príborom. Táto reštika má isto na viac. Hm, odkedy som obedoval na Solisku z keramiky ako doma, tak ma takéto niečo vždy zarazí.

Vyrážame na druhú jazdu. Tentokrát však už nejdeme lanovkou ale pomou, ktorá aj so svojou dvojičkou ide po ľavej strane spodnej zjazdovky. Veľmi rýchlo sa dostávame ku ďalším dvojičkám a ani nie za 10 minút aj s čakaním, sme opať na vrchole. Teraz však volím červenú zjazdovku. Na vrchole ešte predsa zájdem aj pomedzi stromy, to si proste musí každý lyžiar vychutnať tú nádheru, ktorá priam lákala na ride.

Po krátkom slalome pomedzi stromy sa odkryla široká zajzdovečka. Miestami mala aj bubny, ale každý si isto našiel tú svoju stopu. Vrchná časť strediska (1000 – 1396 m) má prevýšenie okolo 300 – 400 m, podľa vleku aký si zvolíte. Tie sú tu 3.

Naľavo sa nachádzal oranžový pás, ktorý oddeľoval oficiálnu zjazdovku od neupravovanej. Avšak možnosti na freeride tu bolo aj mimo tejto zóny dosť. Hlavne popri horných vlekoch v prašane to len tak svišťalo.

V tejto nadmorskej výške bolo celý deň mrazivo a aj keď sa okolo obeda vytvárali na horných vlekoch asi 5 min rady, na zjazdovke to nebolo vôbec poznať. Tá je v tejto časti veľmi široká a ponúka každému lyžiarovi či snoubordistovi kopec variácii na jazdu. Popoludní sa však začali vytvárať čoraz väčšie bubny a tak som začal častejšie jazdiť až dole popri sedačke. Tu bol aj poobede svah v poho, len sneh bol ťažší, keďže bolo nad nulou.

Počas mojej návštevy ratrak práve upravoval snowboard park. Na fotke ho vidno hneď pod lanovkou. Vyzera dosť „nabúšene“. Niečo podobné som asi zatiaľ videl len na Martinských holiach. Čo ma dosť na Kubínke prekvapilo, je množstvo bufetov na svahu. Okrem reštiky, kde sme boli ráno, tú nájdete kopec malých chatiek s lavičkami, terasami, takže ak bude zima, nejaký hot drink to istí. Celkove musím skonštatovať, že naozaj toto stredisko má viac než ambíciu byť jedným z naj pre rodinnú lyžovačku. Spodný svah je priam ideálny pre každého začínajúceho a mierne pokročilého lyžiara. Svah má mierny sklon ale občas sa aj „zrýchly“. No a pokiaľ sa deti učia lyžovať, ocino s maminou si može výjsť na poriadnu jazdu do hornej časti strediska. Tu samozrejme výjdu aj začiatočníci a dole sa môžu pustiť po modrej 4 km trati. A skoro som zabudol Svah je orientovaný na juh, takže sa domov vrátite ako ja, mierne dohneda :-). Samozrejmosťou sú aj čisté toalety priamo pod už spomínanou drevenou reštikou nad sedačkovou lanovkou.

Ešte spomeniem, že celá spodná časť strediska je technicky zasnežovaná a podľa informácii na webe aj spodok hornej časti sa zasnežuje. Ak by som mal subjektívne zhodnotiť toto stredisko, tak by to vyzeralo asi takto: (* - zlé, ***** - vynikajúce)
Sneh ****
Rozľahlosť ****
Pre náročného lyžiara *
Pre mierne pokročilého ****
Pre začiatočníka *****
Rady na vleky ****
Pohoda v stredisku ****
Scenéria ****
Reštaurácie ****
Off-slope ***
Čaro strediska ***
Poznámka: hodnotenie je subjektívne vychádzajúce z mojej návštevy strediska

No a to najlepšie prišlo na záver. Bolo 15.31, keď som prechádzal posledný krát cez turniket. Posledná jazda. Koniec dobrý, všetko dobré. Oblaky sa rozostúpili a nastala ťažká gýčovka. Viditeľnosť sa dramaticky zmenila a bolo vidno aj Prašivú či Chopok. Proste posledná jazda stála za všetky doterajšie.

Na Kubínke sa toho veľa zmenilo. Kedysi sme sem chodievali z gymnázia (študoval som v Ružomberku), keď nebol na Maline Brde sneh. Tu bol. Dnes tu je nielen sneh, ale aj služby, ktoré majú aj naše top strediská. Rezervy sú ešte v ubytovaní.

Roman Millan, externý spolupracovník lanovky.sk a majiteľ servera GOSKI.SK