Na začiatku okrúhleho 50. týždňa sme sa dozvedeli, že na Štrbskom Plese sa po dvojtýždňovej, počasím vynútenej prestávke, má opäť začať lyžovačka a aj z Jasnej sa nám ozvali, že otvárajú sezónu, a tak nebolo prečo váhať a od stredy sme mali naplánované až do konca týždňa obehať strediská.
No a ešte k tomu ako bonbónik sme si dali za cieľ navštíviť lanovky slovenského výrobcu Tatrapoma, ktoré sa budujú tento rok v susednom Poľsku, pritom na jeden deň navštíviť aj výrobný závod. O týchto našich potulkách a prehliadke závodu bude zvlášť článok, neskôr aj s rozhovormi.
Je streda 3:00 h ráno - vyrážame z Bratislavy. Deň pred odchodom bola na Slovensku riadna snehová metelica, a tak sme sa nevybrali cez Donovaly, ale cez Žilinu. Cesta ubiehala pomerne rýchlo a aj pri medzizastávke v Martine sme v Liptovskom Mikuláši už pred ôsmou hodinou rannou. Pre nás to znamená len jedno: je čas ísť osobne pozrieť, ako pokročila výstavba repasovanej dvojsedačky z Lalikov na Závažnej Porube. Od našej poslednej neskoroletnej návštevy už lanovka stála v plnej kráse.
Na naše zdesenie ale nebola vôbec natretá a vyzerala dosť odstrašujúco, snáď s a aj tento "nedostatok" podarí odstrániť. K úplnému dokončeniu jej chýbali už len nahodené sedačky a dokončená elektroinštalácia. Radi by sme sa aj vyštverali na vrcholovú stanicu, no po zrelej úvahe sme zistili, že je to nad naše časové možnosti, a tak posledný pohľad na lanovečku, z rannej hmly sa vynárajúce Tatry a už sedíme v aute smer Štrbské Pleso.
Je deväť hodín - sme aj presní :-). O tomto čase máme stretnutie s p. Hlávkom v budove 1. Tatranskej. Vyzvedáme a dozvedeli sme sa, že síce svah vyzerá nádherne (prví odvážlivci-nedočkavci už šľapali po svojich na svahu), no vrásky im robí - ako inak - počasie.
Síce deň pred našim príchodom troška posnežilo, no v podstate len dákych 2-3 cm a to je žalostne málo, ako sme sa aj neskôr v piatok na vlastné oči presvedčili. V noci klesne teplota ledva pod nulu a aj to iba nadránom, a tak zasnežovať sa dá iba pár hodín v noci. Aj to iba pri neustálom kontrolovaní - inak by namiesto snehu bol na svahu nastriekaný čistý ľad. Napriek tomu sú presvedčení, že v sobotu prevádzku na svahu Interski spustia (sľub aj dodržali).
V stredisku tento rok nepripravili pre návštevníka žiadnu veľkú novinku, nakoľko sa čaká na schválenie územného plánu a až potom sa bude budovať, pričom podľa plánov, ktoré sme mali možnosť zhliadnuť toho nebude málo a ak sa aspoň polovicu podarí presadiť, bude to iba na úžitok pre návštevníkov a v podstate aj pre prírodu. Nahradenie vleku lanovkou je vždy prínos (lyžiar ide vzduchom a nie pri kosodrevine, úprava stopy pod vlekom ratrakom tiež nie je príliš šetrná záležitosť...). Snáď o rok na tomto mieste budeme môcť prezradiť viacej. Nateraz iba z medializovaných záležitostí, čo už je v podstate známe (no neznamená to, že iba toto alebo práve toto sa bude realizovať!): zjazdovka až dole do Štrby a aj nová lanovka v stredisku.
Aj tento rok, po minuloročnej vydarenej premiére bude centrálne parkovisko od Vianoc pre návštevníkov bezplatné (nie vďaka mestu, ale vďaka zaplateniu nemalých peňazí prevádzkovateľom) a odtiaľ lyžiarov zvezie bezplatný skibus. Stredisko by chcelo aj vylepšiť stravovanie, najmä jeho kultúrnosť a preto by chcelo spolu s prevádzkovateľmi zrekonštruovať objekty - budeme sledovať, ako sa im to darí. Aj tento rok si prídu na svoje bežkári aj vďaka vylepšenej úprave tratí. A ako to vyzeralo so svahom? To prezradím o chvíľku, nakoľko sme ho boli osobne vyskúšať o dva dni neskôr (deň pred oficiálnym otvorením).
Je desať - pre nás najvyšší čas sa pobrať ďalej do Kežmarku, konkrétne nás čaká Tatrapoma. Síce uvažujem, či ísť cez Tatranskú Lomnicu, no nakoniec si vravím, je to vždy krajšie ako cez Svit a Poprad. Cestou sem sme totiž išli cez Podbanské a veru krajinka nádherná, no šmýkalo sa riadne. Nám to problém nerobilo, no Avia, čo išla zvrchu od Štrbského Plesa, mala iný názor a ledva sme sa jej v protismere vyhli (čo už, nebol by tento článoček, alebo by bol iný o niečom inom...). Takže pozor na domácich šoférov :-) No cesta cez Lomnicu už bola v pohode na posypanom snehu.
Je tu Kežmarok a s ním naša obľúbená exkurzia po závode. Chcete vedieť o čom bola a čo sme tu videli? No tak ešte chvíľku počkajte, neskôr tu Andrej o tom iste popíše viac. Prehliadka ubehla rýchlejšie, ako by sme chceli (keby bolo možné, sme tam až do ďalšieho dňa), a tak tesne pred zotmením vyrážame smer Ždiar.
Ako sa blížime k odbočke na Bachledku, vravím, čo keby sme tak zbehli pozrieť ako sa má trojsedačka? Nik nebol proti (dalo sa to aj čakať, kto by bol, musel by vystúpiť, však je demokracia :-)) a hor sa doprava smer Bachledova dolina. Privítala nás ľudoprázdna a aj snehu bolo máličko, tak 5-10 cm.
Jedine, a to naozaj musím týmto ľuďom vytknúť, tabuľka s parkovným už bola na svojom mieste nachystaná, a tak aj vy si nachystajte peniažky. V tomto stredisku veru ešte stále nepoznajú parkovné v cene lístka. Lanovka je podľa nášho odhadu v celkom slušnom stave, no zišiel by sa aj tu spraviť "facelift" v podobe výmeny sedadiel za pohodlnejšie ako svojho času na Donovaloch alebo Lalikoch. Pri tejto lanovke nás už tma definitívne dobehla. Nezostáva nič iné, iba sadnúť do auta a skúsiť nájsť náš penzión, v ktorom máme byť ubytovaní.
Podarilo sa nám to celkom jednoducho a už z diaľky sme si podľa vysvietenia tipli, že to bude on. Keďže tu nás za reklamu nik neplatí, môžme vlastne aj menovať, bol to penzión Strachan. Privítanie bolo veľmi milé a aj izby sú super, no nemilé prekvapenia nás čakali dve. Prvé, za ktoré ale majitelia vôbec nemohli: nebola voda, vodárňam vyhoreli dáke čerpadlá, no našťastie ešte v ten večer to bolo opravené. A to druhé? V penzióne ešte prebiehala jesenná maľovka, a tak do noci a na druhý deň ráno sme mali o budíček postarané (no v podstate tento problém už návštevníci taktiež inokedy nepocítia).
No nevadilo nám to, nakoľko hneď ráno pre nás prišli z Tatrapomy. Išli sme do Poľska pozrieť výstavbu ich lanoviek. Napriek tomu môžem tento penzión, aj z dôvodu dvoch vlekov hneď v jeho blízkosti iba odporučiť, najmä rodinám s deťmi.
Štvrtok nám ubehol v Poľsku ako voda (Andrej aj o tomto určite pár slov napíše) a po poslednej noci strávenej v Ždiari sme sa zobudli do prekrásneho inverzného rána, kedy len pár metrov pod našimi oknami smerom dole začínali mraky a nad nami krásne slniečko osvetľujúce vrcholky Belianskych Tatier. Až nám boľo ľúto, že musíme preč, no vravíme si, do hmly ideme určite iba na skok, pretože Štrbské je vyššie a bude aspoň super počasie na fotenie. Veru, nemýlili sme sa.
Po strastiplnej zľadovatelej ceste cez Tatranskú Lomnicu a Starý Smokovec na nás pod Štrbským Plesom vykuklo slniečko a aj omnoho väčšie teplo už na pocit. Oproti Ždiaru rozdiel 12°C! Po vystúpení nasledoval krátky rozhovor s p. Gavalierom a potom prišlo na rad vyskúšanie snehu na svahu Interski. Môžem potvrdiť, že v čase našej návštevy bol ideálny, ako na jarnej lyžovačke a aj vzhľadom na teplotu celkom pevný. Odhadol som výšku umelého tak do 30 cm, možno miestami o niečo menej.
Po Interskom si vravím, prečo si nevyšlapať v takom krásnom počasí aj celé Esíčko a Solisko až na Chatu pod Soliskom? Zvyšok osadenstva je za, berie sa notebook (čo som aj v neskôr oľutoval, no odkiaľ by sme asi tak hneď v ten deň na obed aktualizovali a písali bleskovku?:-)) a vyrážame.
Vďaka slnkom zaliatej zjazdovke sa nepotrebujeme ponáhľať, pri pohľade dole ani nemôžeme a neustále fotíme tú nádhernú inverziu s vyčnievajucimi vrcholkami kopcov z dolín. Po pravej ruke slnkom zaliate končiare Tatier tiež nenechajú nikoho chladným. Takto nám ten výstup síce trval rekordne dlho, no zároveň ubehol veľmi rýchlo.
Vravím, poďme si po zaslúženom "výstupe" dať dačo pod zub, nakoľko som mal s chatou veľmi dobré skúsenosti. Zostal som ale nemilo prekvapený chuťou kapustnice, čo sme si dali - hrôza a des, ešteže nám (asi tým, že sme ju po ceste spálili) z nej nebolo zle. No snáď to bolo tým, že v tom čase (mimosezóna) chodí na chatu minimum návštevníkov...
Je krátko pred pol štvrtou popoludní a pre nás najvšší čas ísť dole. Prečo tak neskoro? Pozrite na foto a uvidíte. Ten nádherný západ slnka a večerným svetlom osvetlená lanovka s končiarmi na pozadí, to sa nedá nepočkať a nefotiť, nemyslíte? Takto sme sa dopracovali k hornej stanici vleku H na Esíčku a odtiaľ cez turistickú už po pamäti až na Interski, kde nás už osvetlili zjazdovku upravujúce ratraky. Ešte pár "nočných" fotiek vrcholovej stanice TS-3 zo statívu a hor sa po zadku dole svahom.
Tu snehu bolo, ako som už spomínal, vďaka zasnežovaniu a nižším nočným teplotám dosť, no v hornej štvrtine zjazdovky Esíčko sa už zasnežovať nedalo, bolo tam skôr blato ako sneh a mráz. Pričom - čím vyššie na Solisko, tým menej snehu a viac rozmoknutá pôda.
Je piatok večer a to je čas odchodu Andreja na IC smer Bratislava, preto sa rozhodneme zmapovať aj tento druh služieb v SR. Tak hor sa kúpiť lístok a miestenku už hore na Štrbskom. V stanici nikoho a pani za okienkom veľmi milá a ochotná, za pár minút je lístok náš. O starosť menej, tesne pred odchodom v Poprade kupovať lístok už netreba. Zvyšok osadenstva sa ide ubytovať do hotela Academia v Starej Lesnej, tu máme aj z našich predchádzajúcich návštev iba kladné skúsenosti a tak môžem na ubytovanie odporučiť. Jediná nevýhoda je jeho odľahlejšia poloha od zastávky električky.
Po chvíľke oddychu je čas vyraziť do Popradu. Cesta je hmlistá a nepríjemná, no máme čas. Vlak odchádza o trištvrte hodinu a v Poprade sme za menej než pol hodinku. Stanica je práve v rekonštrukcii, no nemyslím si, že práve to ospravedňuje tú zimu, čo je v čakárni. To skoro vonku bolo teplejšie :-(. Navyše je stanica hrozne nevľúdna, snáď sa to po skončení rekonštrukcie zlepší, no zatiaľ si každý návštevník musí pomyslieť: "bože, toto je čo za dieru...!" Vlak prišiel načas a Andrej bol aj s cestou spokojný. Ako sa dalo očakávať, Kriváň na bratislavskú Hlavnú stanicu dorazil o cca 5 min. pred plánovaným príchodom.
Nás čakala cesta späť na ubytovanie. Tentokrát radšej cez Starý Smokovec, aj keď je to ďalej, bolo to lepšie, rýchlejšie a najmä bezpečnejšie. Celkovo sú cesty v okolí Popradu hrôza a pokiaľ nebude diaľnica, asi to tak aj zostane.
Sobota, čas ísť omrknúť slávnostné otvorenie na Štrbskom. Opäť nás čakalo nádherné, aj keď už zopár obláčikov pribudlo, ráno. Na rozdiel od piatku pribudlo tiež návštevníkov a aút. Veď lyžovačka bola zdarma, k tomu to bolo jediné miesto, kde sa dalo v ten deň lyžovať. Svah bol zrána dobrý a upravený, no po cca 2 hodinách sa prejavila teplota a počet návštevníkov na jeho kvalite. Zrána sa na lanovku TS-3 Mostíky nečakalo, neskôr sa čakanie ustálilo do 15 min. My sme zase čakali na nácvik záchrannej akcie (zlaňovania ľudí) z lanovky na Solisko.
Ako to prebiehalo, si pozrite na fotkách. Len stále nechápem jednu vec - prečo sa nenacvičuje so skutočnými ľuďmi - dobrovoľníkmi, ale "iba" sa navzájom zachraňujú záchranári. Tak by sa viac precvičili krízové situácie, napr. keď niekto zazmätkuje. Taktiež by sa zišlo nacvičovať na najhorších úsekoch danej lanovky (nielen tejto, týka sa to aj iných lanoviek) a nie na podperách bezprostredne za údolnou stanicou, kde je v podstate spravidla najľahší terén a najmenšia výška.
Takto nám sobotňajšie doobedie ubehlo ako voda a bol čas sadnúť do auta za účelom premiestnenia do strediska pod Chopkom - do Jasnej. Tu na nás čakal hotel Grand a v ňom tlačová konferencia k začatiu zimnej lyžiarskej sezóny 2006/2007. V čase jej plánovania sa počítalo aj so snehom, no príroda bola proti a tu na rozdiel od Tatier sa nedalo ani zasnežovať.
A tak sme si namiesto lyžovačky pozreli lietanie vrtuľníka, ktorý na severnej strane osádzal podpery vleku pod vrcholom Chopku a "zelené" zjazdovky. Večer po tlačovej konferencii (o nej a o tom, čo bude nové, píše Mirek vo svojom článku - bude uverejnený neskôr) sa konalo pokrstenie maskota strediska pre deti.
V posledný deň sa už počasie zhoršilo natoľko, že plánovanú návštevu lanovky v Krahuliach sme museli odložiť na rok 2007, a tak nám zostávala iba cesta domov v upršanom počasí. No zato nám zostalo príjemne na duši, že sme mali nádherný týždeň a veľa zážitkov s ktorými sa môžme podeliť aj s návštevníkmi nášho webu. Do lyžovania na lanovkách, priatelia.
Peťo Brňák - lanovky.sk
