60 rokov prevádzky LD Tatranská Lomnica - Skalnaté Pleso

O stavbe lanovky vo Vysokých Tatrách sa uvažovalo na prelome 19. a 20. stor. iba v súvislosti s umiestnením meteorologického pracoviska na niektorom štíte. Neskôr, po 1. svet. vojne (a dodnes) OHDZ chápeme ako objekt zvýšenia ekonomického efektu turizmu v priľahlých osadách.

Druh
Osobná lanová dráha visutá kabínová, 2-lanová, kyvadlová

Charakteristické znaky:

• vysoké osové napätie v nosnom lane (t.j. menšie ohybné namáhanie)
• 1 nosné a 2 ťažné laná (s výnimkou Švajčiarska)
• na trati 2 vetvy, t.j. dvojčinná kyvadlová prevádzka
• maximálna obsaditeľnosť vozňa (kabíny) 25 - 30 osôb
• elektrický pohon, zvyčajne agregát Ward-Leonard
• rýchlosť jazdy 4-6 m/s

Investor
Krajina Slovensko, samosprávna oblasť 1. Československej republiky (ČSR)

Na rozdiel od praxe v zahraničí, ale aj v historických zemiach spoločného štátu, na stavbu a prevádzku lomnickej lanovky sa nepodarilo ustanoviť učastinársku spoločnosť. Keď Ministerstvo financií ČSR oznámilo Krajinskému úradu, že je ochotné prevziať záruku za prípadné bilančné schodky vyplývajúce z prevádzky železnice (podčiarkol V.Š.), dňa 9. novembra 1934 uznesením č. 112 Krajinské zastupiteľstvo "... v snahe obohatiť Slovensko význačným reprezentačným dielom po stránke svetovej turistiky... " rozhodlo postaviť lanovku na Lomnický štít z vlastného rozpočtu. Rok po uvedenom oznámení MF dňa 25. júna 1935 sa vláda ČSR uzniesla uhradiť 50 % prípadnej finančnej straty podniku. Koncesiu na stavbu a prevádzku LD nadobudla slovenská krajina uznesením vlády ČSR zo dňa 4. júla 1935 č. 150 Sb. z. n. zo dňa 8.7.1935.

Dodávateľ
Firma František Wiesner, strojírna a slévarna Chrudim

Na základe verejnej súťaže, ako vyplýva z dokumentov úplne formálnej, zadal Krajinský výbor stavbu lanovej dráhy spolu s vypracovaním podrobného projektu dňa 29. augusta 1935 jedinému výrobcovi lanových dráh v predvojnovom Československu, za pevné jednotkové ceny a paušály 14 995 154 Kč, firme Wiesner Chrudim.
Stavebnú zmluvu podpísali 20. marca 1936. Stavenisko bolo zápisnične odovzdané 30. marca 1936. Oficiálny začiatok výstavby lanovky bol 1. apríla 1936. Prípravné práce, t.j. stavbu celej komunikácie a pomocnej lanovky začali na jeseň 1935.

Projektant
Projekčno-konštrukčná skupina lanových transportných zariadení

Rad nákladných a prvú osobnú lanovú dráhu v prvej ČSR (Janské Lázně - Černá hora r. 1926 - 1928) firma Wiesner postavila v licencii firmy Curt Rudolph Lipsko. Približne r. 1930 Fr. Wiesner získal technika firmy Rudolph menom Meisel. Pod jeho vedením vznikla vo firme Wiesner Chrudim projekčná skupina. Už na vlastnom stole vyprojektovali libereckú lanovku na Ještěd a našu prvú najmohutnejšiu LD na Slovensku z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít.

Začiatky
17. decembra 1937 vytiahli kompletný voz č. 2 na Skalnaté Pleso a záves s behúňom vozňa č. 1, zaťažený umelým bremenom, spustili do Tatranskej Lommnice. Tu sa jalová záťaž nahradila kabínou č. 1.
22. decembra 1937 - prvá jazda s platiacimi cestujúcimi

Unikátnym dokladom o tomto je vianočný pozdrav prvého správcu lanovky Jozefa Štefunka, odoslaný 24.12.1937 z Tatranskej Lomnice rodičom do Bratislavy, s poznámkou "Jazdíme od 22. XII." Do konca roka 1937 sa lanovkou vykonalo celkom 77 jázd, prepravilo 2080 cestujúcich a na cestovnom vyinkasovalo 27 692 Kčs. V prvých dňoch prevádzky sa vyskytlo veľa problémov. V novom roku, od 6. januára do 12. februára 1938, museli prevádzku lanovej dráhy v dôsledku poruchy v stanici Štart zastaviť.

Prepravná kapacita
80 os./h normálna prevádzka, 110 os./h zvýšená prevádzka, 160 os./h zosilnená prevádzka

Normálna prevádzka sa vykonáva 2 kabínami rýchlosťou 4 m/s.
Zvýšená prevádzka znamená premávku dvoch kabín rýchlosťou 6 m/s.
Zosilnená prevádzka - 4 kabíny rýchlosťou 4 m/s s prestupom v stanici Štart. Nikdy ju nezaviedli. Vznikol tak rekordný parameter - 4,1 km trať z Lomnice na Skalnaté Pleso, svojho času najdlhšia lanovka bez prestupovania na svete.

Spravodaj LaV 2/98