Rozhovor s Bohušom Hlavatým - druhá časť

Prvá časť rozhovoru je zverejnená tu.

Bohuš Hlavatý je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR).

TMR na Slovensku vlastní a prevádzkuje strediská Jasná, Tatranská Lomnica a Starý Smokovec, spoluprevádzkuje stredisko Štrbské Pleso. V Poľsku TMR vlastní 97% podiel v stredisku Szczyrkowski Ośrodek Narciarski (Szczyrk) a v Českej republike TMR nepriamo vlastní 9,5% v spoločnosti Melida, ktorá si prenajíma a prevádzkuje stredisko Špindlerův Mlýn.

Prebiehali rokovania medzi vašim strediskom Szczyrk SON (Szczyrkowski Ośrodek Narciarski), strediskom Szczyrk COS (Centralny Ośrodek Sportu) a strediskom Szczyrk Beskid Sport Arena (menšie stredisko, ktoré vzniklo minulú zimu) ohľadom spoločného skipasu a ak áno, s akým výsledkom?

Spoločný skipas medzi COS-om a SON-om bol už aj v minulosti, ale mali sme určité obavy, či sa nám opäť podarí nájsť prienik aj s COS-om. Dnes môžem hrdo povedať, že sa to podarilo a naďalej bude platiť spoločný lístok a dokonca aj s tretím strediskom Beskid Sport Arena. Dnes je Szczyrk naozaj stredisko, kde keď si kúpite viacdňový lístok, tak môžete lyžovať v ktoromkoľvek szczyrkovskom stredisku, na jeden skipas. Sľubujeme si od toho, že sa Szczyrk stane postupne aj dovolenkovým rezortom s možnosťou výberu 40 km zjazdoviek na jednej strane regiónu alebo na druhej strane s možnosťou výberu ďalších dvoch stredísk. Som hrdý na to, že všetky 3 lyžiarske strediská v Szczyrku dokázali byť konštruktívne, pragmatické a že sme našli rozumný kompromis v spoločnom skipase, lebo z toho bude ťažiť hlavne klient.

Toto je určite veľmi dobrá správa najmä pre priaznivcov lyžovania v Poľsku, hlavne v Sliezskom regióne, kam stredisko Szczyrk patrí. Je to oblasť kde žije veľa ľudí takže i z hľadiska návštevnosti je toto veľmi zaujímavá investícia. Aká bude cenová úroveň skipassov a doplnkových služieb v Szczyrku v porovnaní, napríklad, s cenovou hladinou v Jasnej NT?

Myslím si, že tu sú zatiaľ 2 zásadné rozdiely. V Szczyrku, keď to zoberiem troška do histórie, ešte pred rokom platili tzv. bodové lístky. Takže vidíte z akej hlbokej minulosti sa tu dostávame do súčasnej reality. Ale Jasná je dnes top stredisko v regióne, tým pádom ide hlavne o pobytové stredisko. Keďže nejde len o lokálne stredisko, význam napríklad 4-hodinového lístka stráca. V Jasnej, ak si kúpite 4-hodinový lístok, nezačnete lyžovať a už aj končíte. Pre toto si ho nikto nekúpi. Z toho dôvodu sa Szczyrk s Jasnou zatiaľ nedá porovnávať. Ale áno, čím bude Szczyrk väčší, postupne dôjde k štandardizácii s Európou. A hlavne strana COS / SON je schopná po dobudovaní zasnežovania a lanovky spojiť 40 km zjazdoviek. Vtedy si myslím, bude legitímny dôvod mať štruktúru cenníka veľmi podobnú ako v akomkoľvek inom európskom stredisku. Druhá vec je úroveň cien, ktorá odzrkadľuje z jednej strany úroveň nákladov, z druhej strany úroveň strediska a z tretej strany cenu, z ktorej začínate, preto nemôžeme strojnásobiť cenu. V jednoduchosti, jednodenný štandardný lístok v top sezóne bude stáť 99 zlotých, čo sa momentálne nedá porovnávať z Jasnou. Samozrejme aj produkt nie je na úrovni s Jasnou. V každom prípade si myslíme, že to zaujme a pomôže to produkt rozbehnúť.

V Szczyrku bude túto zimnú sezónu k dispozícii celkom 6 moderných lanoviek. Dve lanovky vrátane pred niekoľkými týždňami otvorenej vlastní časť COS, jednu lanovku vlastní Beskid, ten ju otvoril minulú sezónu, a TMR v časti SON otvára túto zimnú sezónu 3 moderné lanovky, vrátane jednej kabínkovej. Čo sa týka pôvodných plánov, aby došlo k prepojeniu, pretože zatiaľ bude CON a SON prepojený „na lyžiach“ len jednosmerne, na obojsmerné prepojenie, sa bude musieť ešte jedna lanovka dobudovať, takže podľa pôvodných plánov zostáva dobudovať ešte 3 lanové dráhy. Viete nám potvrdiť informáciu, že všetky 3 lanovky zrealizujete už budúci rok, teda pred zimnou sezónou 2018/2019?

Ja by som povedal, že odpoveď na túto otázku ešte dnes nie je úplne jasná, z dvoch dôvodov: stále prebiehajú niektoré povoľovacie konania na lanovky, tzn. že to nie je len v našich rukách, ale sme optimistickí a chceli by sme všetky tie povolenia získať. Druhá úroveň bude veľmi záležať od návštevnosti, pretože tieto spomínané investície, na 5. a 6. lanovku, sú vyslovene závislé na návštevnosti. 4. lanovka a teda prepojenie na COS, tá je vyslovene o „doplnení 4-tého kolesa na aute“ a tú by sme určite radi realizovali. Ale ako hovorím, veľmi záleží od toho, či sa podarí získať všetky povolenia, ktoré sa netýkajú povolení len ohľadom lanovky, ale tiež niektorých úprav zjazdoviek a vybudovania zasnežovania. Ale ja som optimista a „plán minimum“ je postaviť 4. lanovku. V prípade, že bude záujem obrovský, sme pripravení realizovať aj lanovky, ktoré sú dôležité z pohľadu objemu klientov.

Poloha Szczyrku je špecifická tým, že sa jedná o úzke údolie, ktoré je k tomu veľmi zastavané, aj čo sa týka úbočí, preto je možné v zime očakávať komplikovanejšiu dopravnú situáciu na prístupových komunikáciách do strediska. Napriek tomu, že toto riešenie je skôr v kompetenciách mesta, plánuje spoločnosť TMR pomôcť s odľahčením dopravnej situácie alebo sa angažovať v riešení tohto problému?

Určite, pretože nám na tom veľmi záleží a túto „hrozbu“ si všetci veľmi jasne uvedomujeme. Krásnym príkladom tejto hrozby bolo, že v minulom roku sme ani zďaleka nemali túto investíciu, vznikol len Beskid Sport a zmenila sa jedna križovatka, ktorá zrazu začala byť riadená svetlami, vytvorili sa rady na polhodinu, a kompetentní to museli okamžite riešiť. V spolupráci so všetkými rezortmi, tzn. aj s COS-om aj s Beskidom a aj s mestom pripravujeme veľmi hustú sieť skibusov, aby sme aspoň obmedzili to, že niekto, kto býva na konci Szczyrku v hoteli, bral auto so sebou, ale jednoducho nastúpil na skibus. Tým obmedzíme aspoň pohyb áut v rámci daného strediska. Zároveň sa budeme snažiť správnou komunikáciou ukazovať, aké sú prístupové cesty do Szczyrku. Pretože do Szczyrku sa dá dostať od severu od obce Żywiec, ale takisto od juhozápadu od obce Wisła, ktorá je menej zaťaženou a využívanou cestou. Časť ľudí zo spodnej časti (Tešín, Ostrava atd.) by mohli pristupovať práve týmto smerom. Dobudovali sme tiež oveľa väčšie parkoviská. Bohužiaľ, to čo sa nepodarilo mestu, ktoré to sľúbilo, ale zatiaľ nezrealizovalo, je zo severnej strany vybudovanie veľkého záchytného parkoviska. Kvôli vlastníckym problémom a problémom s pozemkami sa to ešte nepodarilo, ale verím tomu, že sa im to do ďalšej zimnej sezóny podarí zrealizovať. No a v dlhodobom horizonte by tomu mohli pomôcť dve veci. Jednak, že prestane to byť lokálne stredisko, nárazovo menej vyťažované najmä cez víkendy, a bude to viac pobytové stredisko, kde budú ľudia chodiť na týždňový pobyt, ubytujú sa, auto nechajú zaparkované pri hoteli a skibusmi sa budú v rámci svojho pobytu presúvať. Až po plány napojenia z Brennej.

Tu by sme len pre čitateľov doplnili, že ak by sa v budúcnosti realizoval prístup z obce Brenna, tak by sa dosiahlo dobrého napojenia na mesto Bielsko-Biała, ktoré je veľmi dobre dostupné, ako z regiónu kvôli rýchlostnej ceste, tak napríklad z Moravy od Tešína, od Ostravy. Posledná (trošku vizionárska) otázka ku Szczyrku. V rámci ideového konceptu „Solisko Arena“ architektonického štúdia „Roth Architekci Pracownia Projektowa“ by prepojenie smerom na Brennu mohlo byť realizované aj priamo zo strediska Szczyrk SON, a to výstavbou lanovej dráhy v trase Solisko – Kotarz. Ako reálne do budúcna vidíte rozširovanie areálu týmto smerom.

Chcem jednoznačne povedať, že to nie je náš projekt. Ten projekt si dlhodobo pripravuje skupina iných investorov, takže by som sa nerád vyjadroval za niekoho iného. Viem to okomentovať iba z nezainteresovanejšieho pohľadu. Projekt dáva logické riešenie problému dopravy, z druhej strany nechcem a neprináleží mi komentovať ich zásahy do prírody a veci s tým súvisiace, lebo im nie úplne detailne rozumiem.

Poďme sa ešte v krátkosti zastaviť v Českej Republike. V Českej Republike TMR vlastní podiel v akciovej spoločnosti Melida, ktorá má v prenájme najväčšie lyžiarske stredisko Špindlerův Mlýn, a tiež manažérsky toto stredisko prevádzkuje. V podstate marketingové akcie sú veľmi podobné tým, ktoré ste si odskúšali v Tatrách, tiež tam funguje Gopass, ktorý vám platí ako na Slovensku tak v Špindlerovom Mlýne a aj v rámci Šikovnej sezónky. Plánujete väčšie prepojenie čo sa týka napr. Gopassu, aby sa v Čechách mohla používať mobilná aplikácia Gopass Mobile, ako aj ďalšie vymoženosti, ktoré máte ako v Nízkych tak vo Vysokých Tatrách odskúšané?

Určíte áno. Dobre ste opísali tú situáciu, že máme síce menšinový podiel, ale máme s nimi manažment kontrakt a pre logické synergie napr. v Gopasse a iných odvetviach. Zároveň funguje vzájomná edukácia, kedy sa tu stretáva veľa symbióz v developmente projektu a vo využívaní skúseností ľudí, ktorí stavali veľké strediská na Slovensku a teraz stavajú veľké strediská v Poľsku. A keď sa bude realizovať prepojenie dvoch častí rezortu Špindl - Hromovka a Medvedín, tak vlastne tí istí ľudia, ktorí majú reálne, životné skúsenosti s výstavbou prídu do Špindlu a budú pomáhať vo výstavbe. Samozrejme je to „step by step“. Vždy je to o tom, že veci, ktoré sa ukážu ako dobré, životaschopné a použiteľné, sa oplatí kopírovať, ale vždy rozumným spôsobom a upraviť to kopírovanie tak, aby zodpovedalo situácii, ktorá je v Českej republike, ktorá pasuje na Špindl, ktorá zohľadňuje reálie, ktoré sú tam.

Poďme sa pozrieť ešte troška vizionársky do budúcnosti. V minuloročnej sezóne boli v slovenských aj českých médiách preberané niektoré vyhlásenia vášho veľkého akcionára, ktorý v rozhovoroch spomenul víziu, že TMR by sa rado stalo súčasťou spôsobom buď odkúpenia alebo vstupom do niektorého alpského strediska. Môžete nám v krátkosti povedať, či je táto téma ešte aktuálna, pripadne akým smerom by sa mohla vyvíjať?

Samozrejme tieto veci súvisia jednak s víziami, ktoré sú akoby na top úrovni, ktoré môže mať ten daný akcionár vo svojej vízii, a potom je tu reálny proces akvizícií. Tým, že sme prešli v Čechách a Poľsku do fázy realizácie naplánovaných projektov, logicky prichádza na pretras otázka, čo ďalej? Samozrejme si musíme uvedomiť, že na to, aby sme sa rozširovali musia byť dvaja, ten kto chce a ten kto ponúka. A tam je jednoznačný efekt, ktorý vidíme z mnohých stretnutí s rakúskymi strediskami. Ja to prirovnávam k predstave, keď príde niekto z Ukrajiny a začne jednať s nami o tom, že tu niečo chce vybudovať, je tam taký prirodzený dešpekt západu k východu. A tento dešpekt je čiastočne strachom, čiastočne neznalosťou, čiastočne akoby si bránením svojich osobných pozícií. Takže ten proces nie je úplne jednoduchý, ale za to obdobie si myslím, že je to v zásade krok, ktorý niekedy nastane. Nedá sa povedať, či to bude za mesiac, za polroka alebo za 4 roky, ale vidíme, že vždy, keď aj nejaký proces začneme a skončí sa neúspechom, veľmi rýchlo začne iný proces, čo len hovorí o tom, že je to akoby nevyhnutné. A optimizmom nás tiež napĺňa napr. to, že severská Skistar, ako spoločnosť veľmi podobná TMR, je už napríklad v Alpách. To hovorí jednoznačne o tom, že tento smer je len otázkou času. To isté je konsolidácia v rámci Ameriky a odkúpenie austrálskeho strediska cez Vail Resorts.

Vidíme, že toto je proces a ja verím tomu, že to je aj ďalší logický krok pre TMR. Myslím si, že v dnešnej dobe je zbytočné odhaľovať akékoľvek detaily, pretože ja hovorím, že dokedy nie je podpísaná finálna zmluva, vlastne nie je nič dohodnuté a často krát z rozhovorov a rôznych stretnutí vidím, že máme pocit, že už sme sa dostali ďaleko a tri detaily to celé v zásade zastavia. Ale ja som optimista, myslím si, že týmto spôsobom to pôjde, dokonca si myslím, že tak ako v Poľsku máme letný a zimný biznis, tak zrejme v tejto časti strednej Európy, smerom na juh, čo je Rakúsko, Chorvátsko, možno nastane podobný scenár. Takto to robíme všade a takto na to pracujeme. V momente, keď budú veci dohodnuté, budeme o nich dostatočne informovať.

A posledná otázka. Prebrali sme zimné strediská, prebrali sme letné strediská, čo sa týka hôr, tak aj zábavy, venovali sme sa aquaparkom... Ale okrem toho, že sa TMR angažuje vo všetkých týchto segmentoch, tak je tiež hotelová spoločnosť, pričom niektoré hotely sama prevádzkuje a niektoré prenajíma. V Jasnej bol dokončený hotel Pošta, na Hrebienku bol tiež otvorený hotel, pričom v oboch prípadoch nebolo potrebné vykonávať žiadne úpravy pôdy, nebolo treba vyrúbať les, bolo to vždy už postavené. Hotel Pošta bol napríklad postavený na základoch starej budovy, ktorá slúžila práve ako pošta. Mohli by ste nám povedať ešte pár viet k tejto problematike?

Hotelové ubytovanie je pre nás pokračovaním toho, že niekde máme infraštruktúru. K infraštruktúre dodáme gastronómiu na svahoch, obchody, požičovne, či lyžiarske školy, aby sme v infraštruktúre dosiahli vyváženú situáciu pre klienta, že má pre dobrú dovolenku všetko „pod jednou strechou“. A tým, že Slovensko bolo prvé, kde sme vstúpili a fungujeme tu od začiatku roku 2006, tak logicky sa aj posledná časť hesla „všetko pre dobrú dovolenku pod jednou strechou“, začala napĺňať v tom, že boli prebraté alebo „vyženené“ niektoré hotelové kapacity. Tam sme videli, že v prvej etape sme robili „upgrady“ existujúcich hotelov tak, aby spĺňali štandard v roku 2012 alebo 2015, či je to hotel Grand v Jasnej, Grand Hotel Praha v Tatranskej Lomnici, Hotel FIS na Štrbskom Plese alebo menej viditeľné ale veľmi významné veci na Troch Studničkách a v ostatných hoteloch. V Jasnej, kde je počet chýbajúcich Ski-In/Ski-Out zariadení najväčší, tak už vidieť, že prichádza druhá etapa.

Druhá etapa je napríklad zmena administratívnej budovy starej pošty, ktorá slúžila ako kancelárie, obchod, sklady a pod. a premenila sa na skutočne krásne zariadenie a nový Hotel Pošta, priamo na svahu, tak aj rozšírenie hotelových služieb o nové línie. Hovoríme napríklad aj o apratmánovom ubytovaní chaletov, kde sa spustí do prevádzky 16 nových luxusných chaletov a ďalšie sa budujú v rôznych obmenách. A ja sa svojím spôsobom teším, lebo mám vždy veľmi dobrý pocit, keď za nami prídu do týchto stredísk ďalší investori, pretože to svedčí o tom, že sme v danom stredisku vykonali dobrú prácu, vytvorili sme prostredie alebo trh, na ktorom získajú všetci – ďalší investori, zamestnanci, ktorí v danom regióne majú prácu atď. To vidno vo Vysokých Tatrách, kde sa z ruiny Hotela Lomnica stal krásny hotel, vďaka novým investorom. Je veľmi otázne, ak by sa lyžiarske stredisko v Tatranskej Lomnici nezmodernizovalo, či by investor prišiel. To je príklad Jasnej, kde sa hotel Družba alebo hotel FIS výrazne rozvinuli. Takže som veľmi rád, že máme takýchto nasledovníkov a všetkých chcem v tomto aj povzbudiť. Dnes sú tieto strediská veľmi dobrým priestorom pre investície a kto sa chce realizovať, je veľmi milo vítaný.

Ďakujeme pekne za rozhovor.

Rozhovor bol autorizovaný.

Miroslav Ryška
16.11.2017