Martin Paško: Chcel by som celoročné stredisko

^^^ Martin Paško, generálny manažér strediska Bachledka Ski & Sun v Ždiari a konateľ spoločnosti Chodník korunami stromov s.r.o.

Prečo a kedy ste sa rozhodli vstúpiť do turistického biznisu?

Dalo by sa povedať, že je to rodinná tradícia. Prvých 13 rokov svojho života som strávil každé letné prázdniny u starých rodičov na chate Telovýchovnej jednoty na Jezersku, ktorá v podstate slúžila ako penzión.

Telovýchovná jednota Kežmarok nám svoje aktivity v Jezersku predala v decembri 2006, o rok neskôr sme sa dohodli s 1. Tatranskou a odkúpili od nich Bachledovu dolinu.

Koľko prostriedkov ste odvtedy v stredisku preinvestovali?

Rozdelil by som to do troch jednotlivých fáz. Prvou fázou bolo obstaranie, druhou bolo vybudovanie základného systému technického zasnežovania. Tretia fáza predstavovala výstavbu novej lanovky v Jezersku plus dobudovanie zasnežovania na všetky existujúce zjazdovky. Objemovo sme sa v investíciách dostali k 15 miliónom eur.

Ako hodnotíte s odstupom času investíciu do Malej Frankovej, teda rozšírenie o tretiu dolinu?

Treťou dolinou sme si skomplikovali život, rozšírili sa nám lyžiarske plochy, teda zjazdovky, ale nemáme tam dostatočne výkonné prepravné zariadenie. Máme veľmi veľa otázok na tému, kedy postavíme na Malej Frankovej sedačkovú lanovku, v súčasnej dobe sme vo fáze prípravy stavebného povolenia.

K prípadnej realizácii by teda mohlo dôjsť najskôr asi o 2 roky?

Reálne vidíme prvý možný termín, kedy by sme mohli Frankovú realizovať, na rok 2019. Pôjde o odpojiteľnú 6-sedačku s bublinou a so 100% vratnou vetvou.

Predpokladám, že kvôli letnej prevádzke?

Áno.

Pred istým časom ste iniciovali rokovania s poľským združením prevádzkovateľov TatrySki o spoločnom lístku. Ako sa osvedčila táto spolupráca?

Lyžiarsky biznis určite nie je o jednom lyžiarskom stredisku. Je o regióne. Lyžovačka už dávno nie je športovým výletom, ale je to dovolenka. Aj hlavná konkurenčná výhoda, ktorú majú rakúske alpy alebo talianske dolomity, je hlavne vo veľkosti, jednak prírodnej ale aj o tom, že strediská sú tam pospájané a človek môže celý týždeň lyžovať niekde úplne inde. Čiže prišlo to ako jednoduché vyústenie – strediská na Slovensku, s ktorými sme sa mohli my spojiť, vzhľadom k ich úrovni a veľkosti, boli len strediská Tatry mountain resorts. Oni sú ale dostatočne veľkí aj bez nás, majú svoju stratégiu. Potom prišlo hľadanie druhej možnosti. Tá jednoznačne vyplynula z nášho geografického postavenia a v súčasnej dobe už aj 40% podielu Poliakov v našom stredisku, preto TatrySki.

Z poľskej strany zaznievali určité obavy...

Rokovania boli tvrdé a trvali vyše roka a pol, kým sme sa dohodli a našli cestu. Hlavne menšie strediská v TatrySki mali obavu z toho, že im pristupuje v podstate druhý najväčší hráč do skupiny, po Białke Tatrzańskej. Potom sa ale ukázalo, že to malo pozitívny efekt. Ako narástol počet slovenských turistov na poľskej strane, tak sa to – samozrejme pozitívne – prejavilo aj u nás.

Prečo dosiaľ neexistuje spoločný lístok s menšími strediskami v Ždiari?

My sme spoločné lístky ponúkli pre všetkých. Dokonca sme boli na začiatku ochotní aj investovať do vybavenia. Obávam sa ale, že to bude ešte chvíľu trvať, kým nás lokálni prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk prestanú vnímať ako konkurenciu, ale ako spoluhráča.

Aktuálne ste ohlásili investíciu 10 miliónov eur do kabínkovej lanovky, chodníka korunami stromov a samoobslužnej panoramatickej reštaurácie. Prečo ste sa rozhodli 3-sedačku nahradiť kabínkou a nie ísť do kombinovaného systému alebo opäť do sedačkovej lanovky?

Veľmi nás začína zaujímať letná prevádzka. Keďže staviame a realizujeme tak významnú investíciu, ako je náučný chodník korunami stromov, samozrejme uvažujeme s programom pre školy a školské zájazdy. Kabínková lanovka je najbezpečnejšie prepravné zariadenie pre školu alebo školské triedy. Keď potrebujete vyviezť skupinu 20 ľudí, teda 2 dospelých a 18 detí, viete naraz vyviezť 9 detí v jednej a 9 detí druhej kabínke, respektíve deti môžu byť v kabínke od určitého veku aj samé. Na sedačkovej lanovke sa ale môžu v zmysle zákona prepravovať k jednému dospelému len dve deti.

Aký predpokladáte nárast návštevnosti po realizácii tejto 10 miliónovej investície? Aký je Váš cieľ?

Cieľom je dostať leto na úroveň zimy.

To je ambiciózne.

Znamená to päťnásobný nárast v lete voči dnešnému stavu.

Pripadá v budúcnosti do úvahy upgrade sedačkovej lanovky v Jezersku z pevnej na odpojiteľnú technológiu?

Priznám sa, že týmto smerom naše investičné zámery vôbec nenapredujú. Jezersko má pozdĺžnu dĺžku približne 880 metrov a preprava trvá asi 7,5 minúty. Je to presne dĺžka, ktorú v dnešnej dobe lyžiar akceptuje a je ochotný vysedieť. Skôr by bolo na zváženie, postaviť tam nejakú lanovku s bublinou, aby ľudia mali smerom hore väčší komfort, ale nemáme to v pláne. Predsa len, Jezersko je pre lepších a náročnejších lyžiarov a tí sú náročnejší nielen na svahy ale aj na svoje oblečenie, čiže tá bublina tam nie je nevyhnutná.

Už v osemdesiatych rokoch ateliér Športprojekta Žilina pripravil pre oblasť Bachledovej doliny štúdiu „Tri doliny“. Čo z toho by bolo možné, podľa vás, v strednodobom alebo dlhodobom horizonte ešte zrealizovať?

Keď som bol v rámci preberania dokumentácie k Jezersku v sklade Telovýchovnej jednoty, objavil som tam tento projekt. Je z roku 1980. Už vtedy súdruhovia plánovali Stredisko 3 dolín a v Bachledke nakreslili tuším 12 prepravných zariadení, ale boli to všetko lyžiarske vleky. Myslím si, že vstupom do Frankovej doliny a vybudovaním dvoch zjazdoviek, atraktívnych čo sa týka plochy, dĺžky aj prevýšenia, ako aj modernizáciou Jezerska na dnešný stav a výmenou technológie v Bachledovej doline, sme už daný projekt preskočili. V tejto chvíli sa na to budeme pozerať tvrdo ako na destinačný manažment. Chceme z Bachledky spraviť celoročnú destináciu a týmto smerom budú smerované všetky ďalšie investície.

^^^ Projekt „Stredisko 3 dolín“ pripravený v ateliéri Športprojekta Žilina v 80. rokoch

V rokoch 2003 až 2007 ste boli predsedom predstavenstva lízingovej spoločnosti. V súčasnosti nie sú banky veľmi ochotné poskytovať úvery alebo lízingy pre horské strediská, myslíte si, že sú ich obavy opodstatnené?

Za mojich čias v bankovníctve sme mali hranicu 1000 výškových metrov. Podľa mňa by dnes tá hranica mala byť pre severné Slovensko minimálne 1200 metrov a to už napríklad Bachledka nespĺňa. Riešiť dnes investíciu do lyžiarskeho strediska je čisté dobrodružstvo a filantropia.

Čo sa týka návratnosti?

Čo sa týka návratnosti. Jedine vtedy to môže mať zmysel, keď máte celoročnú prevádzku a začínate dostávať „leto“ na určitú úroveň. Pretože prevádzkovať „zimu“ pri tých nákladoch, ktoré vám dnes počasie vyvoláva – myslím na to, koľkokrát musíte za sezónu vysnežiť zjazdovky, ako ich musíte upravovať, koľko dnes stojí nafta, koľko dnes stoja ľudia do mašín – to nemá zmysel. Ale podobných príkladov je na Slovensku veľmi veľa a podľa mňa ich bude ešte viac, nedá sa to. To nie je biznis, ktorý vyrába peniaze.

Dalo by sa povedať, že je to biznis, ktorý si zarába na seba, alebo ani to nie?

Áno, teda predpokladám, že nie všetci. Ale pri takých investíciách, ako sme realizovali napríklad v našom stredisku, a čo všetko máme za sebou, boli roky, keď sme boli veľmi radi, pokiaľ sme zarobili na seba.

Neuvažujete do budúcnosti transformovať spoločnosť, ktorá prevádzkuje stredisko v Bachledovej doline, na spoločnosť s verejne obchodovateľnými akciami na burze ako je TMR?

Úvahy sú rôzne, ale zatiaľ to nevnímam ako potrebu.

Mali by ste záujem sa angažovať v oblasti horského biznisu aj akvizíciou iných stredísk na Slovensku alebo v zahraničí alebo rozširovaním svojho portfólia o iné strediská cestovného ruchu?

Túto ambíciu vôbec nemám. Skôr vidím potenciál v ďalšom rozvíjaní spolupráce v rámci TatrySki.

Rozhovor nebol autorizovaný, Martin Paško autorizáciu nepožadoval.

Matej Petőcz - lanovky.sk
07.09.2017