13.12.2017 DNES PREMÁVA V SR 12 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

Rozvoj lanovej dopravy na Slovensku (1986)
Ing. Ivan Sutóris je bývalý riadiaci zamestnanec Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch. V roku 1967 založil Záujmové združenie majiteľov a prevádzkovateľov osobných lanoviek a lyžiarskych vlekov (dnes Záujmové združenie LAVEX), ktorému predsedal 24 rokov.

Tento článok vyšiel pôvodne v Ekonomickej revue cestovného ruchu v roku 1986, zverejňujeme ho so súhlasom autora v pôvodnom znení a bez úprav.

Rozvoj lanovej dopravy na Slovensku (1986)

V súlade s rastom životnej úrovne, ktorý sa prejavuje medzi iným rozvojom motorizmu, skracovaním pracovného času i rastom príjmov, rástol aj počet lyžiarov. Lyžovanie v spojitosti s tým, že ide o šport na zdravom, čerstvom vzduchu a jeho podmienkou je aktívny pohyb, má značný význam aj z hľadiska zdravia obyvateľstva a stalo sa jedným z najmasovejších športov. V súčasnosti lyžujú v ČSSR vyše 3 milióny obyvateľov. S rastom záujmu o lyžovanie, rozvíjala sa lanová doprava, ktorá sa stala významnou súčasťou materiálno-technickej základne cestovného ruchu.

1. Vývoj zariadení lanovej dopravy

V 7. päťročnici sa sieť zariadení lanovej dopravy rozvíjala dynamicky. Vývoj počtu lanoviek a lyžiarskych vlekov v rokoch 7. päťročnice zachytáva tab. 1. V 7. päťročnici vzrástol počet lanoviek o tri. Boli to nové lanovky vyrobené v Tatranskom podniku miestneho priemyslu v Kežmarku na základe licencie zakúpenej od francúzskej firmy POMA :

— sedačková lanovka 3-miestna s kapacitou 1350 osôb/hod. na Donovaloch,
— kabínková lanovka 4-miestna s kapacitou 1200 osôb/hod. v Jasnej na trase Otupné—Dereše,
— sedačková lanovka 2-miestna s kapacitou 900 osôb/hod. v Malej Lučivnej v okrese Dolný Kubín.

Tabuľka 1: Lanovky a lyžiarske vleky v SSR

Ukazovateľ 1980 1981 1982 1983 1984 1985 Prírastky v 7. 5RP Index 1985/80
Lanovky 25 25 26 27 28 28 3 112,0
Lyžiarske vleky 522 556 605 662 742 799 277 153,1
Spolu 547 581 631 689 770 827 280 151,2
Prírastky x 34 50 58 81 57 280 x

Počet lyžiarskych vlekov sa zvyšoval najmä zásluhou zavedenia výroby detských malých a stredných vlekov typu S a P v Tatranskom podniku miestneho priemyslu Kežmarok a typu EPV 300 v Slovšporte Žilina. Lyžiarske vleky sú rozložené takmer po celom území SSR, a to v 33 okresoch, v 80 strediskách s počtom 3 a viac vlekov a v 255 základniach s počtom 1-2 vleky. Rast prepravnej kapacity zachytáva tab. 2.

V nadväznosti na rozvoj siete lanovej dopravy začali sa v 7. päťročnici rozvíjať aj doplnkové služby ako sú lyžiarske školy, testservisy, úschovne, stopy zdravia, bufety a pod. Zlepšovali sa aj sociálne a hygienické podmienky pre obsluhu i návštevníkov. Pri utváraní podmienok pre doplnkové služby významne pomohla výnimka vlády SSR o zamestnávaní brigádnikov a výnimka Ministerstva financi1 SSR o možnosti nákupu prenosných buniek bez investičného limitu.

V záujme rozšírenia služieb a znižovania mimopracovnej úrazovosti začalo sa v zimnej sezóne 1983/84 so zriaďovaním lyžiarskych škôl. V období troch sezón sa počet lyžiarskych škôl značne rozšíril a vzrástli aj ich výkony. Vývoj počtu lyžiarskych škôl a ich výkonov vyjadruje tab. 3. V sezóne 1985/86 boli už lyžiarske školy v SSR ziskové.

V spolupráci so Slovenskou štátnou poisťovňou zabezpečovalo záujmové združenie „Lanovky a vleky“ sieť TESTSERVIS-ov na kontrolu správneho nastavenia lyžiarskeho viazania (tab. 4). S ohľadom na mimoriadny význam tejto služby predchádzania úrazom ide o bezplatnú službu, a preto na krytie nákladov prevádzkovateľom prispieva Slovenská štátna poisťovňa. Postupne sa rozširuje aj doplnková vybavenosť zimných stredísk o zariadenia verejnej hygieny, úschovne, požičovne športových potrieb, budujú sa stopy zdravia (turisticko-bežecké trate), atď.

Tabuľka 2: Prepravná kapacita lanoviek a vlekov v SSR

Ukazovateľ 1980 1981 1982 1983 1984 1985 Prírastok v 7. 5RP
Prepravná kapacita tis. os/hod. 189 214 216 245 270 299 110
Index 100 113,2 114,3 129,6 142,8 158,2

Tabuľka 3: Lyžiarske školy a ich výkony v SSR

Ukazovateľ 1983/84 1984/85 1985/86
Počet lyžiarskych škôl 16 34 43
Počet frekventantov
— deti 4161 17722 24411
— dospelí 80 363 838
Spolu 4241 18085 25249
Počet hodín výučby 8241 45725 86562
Tržby v Kčs 190000 473000 824000

Tabuľka 4: Testservisy a ich výkony v SSR

Ukazovateľ 1982/83 1983/84 1984/85 1985/86
Počet TESTSERVIS-ov 17 36 52 67
Počet nastavení lyžiarskych viazaní x 9756 26 260 36 850*
* Predbežné údaje

Za účelom informovania najširšej verejnosti o možnostiach a podmienkach lyžovania zaviedlo sa snehové spravodajstvo. Každý štvrtok hlásili prevádzkovatelia lanoviek a vlekov stav snehu a možnosti lyžovania okresným správam cestovného ruchu. Tieto poskytovali verejnosti informácie o strediskách vo vlastnom okrese a súčasne oznamovali údaje CIK Slovakotour v Bratislave, kde sa spracúval celoslovenský prehľad, ktorý sa dával na zverejnenie Čs. televízii, Čs. rozhlasu, denníku Smena a bratislavskému Večerníku. Telexom sa správy zasielali tiež zahraničnej reprezentácii Čedok v Budapešti. Celoslovenské snehové spravodajstvo zahrňovalo 25 okresov a vyše 100 zimných stredísk.

Nakoľko sieť vlastníkov lyžiarskych vlekov a lanoviek je veľmi rozdrobená (existuje vyše 300 vlastníkov v pôsobnosti mnohých ústredných orgánov), bola už roku 1967 vytvorená dobrovoľná záujmová organizácia — záujmové združenie „Lanovky a vleky“. V 7. päťročnici sa zvýšil počet jej členských organizácií z 238 na 306, t. j. o 29 %. Základnou činnosťou záujmového združenia „Lanovky a vleky“ je revízna činnosť lanoviek a vlekov (tržby vzrástli z Kčs 197 000,- r. 1980 na Kčs 270 000,- r. 1985, t. j. o 37 %) a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov obsluhy vlekov a lanoviek. Na školeniach pracovníkov obsluhy, elektro-pracovníkov, spletania lán, pracovníkov TESTSERVIS-ov, lyžiarskej služby a ďalších sa zúčastnilo v 5. päťročnici 250, v 6. päťročnici 781 a v 7. päťročnici až 1682 frekventantov.

Možno pritom konštatovať, že okrem kvantitatívneho rozvoja sa v 7. päťročnici zlepšila aj kvalitatívna stránka lanovej dopravy.

2. Ďalší rozvoj lanovej dopravy do roku 1990

V období 8. päťročnice sa rozvoj lanovej dopravy bude orientovať na modernizáciu zariadení, kompletizáciu vybavenosti horských stredísk a na vybavenosť mestských sídiel zariadeniami lanovej dopravy.

Modernizácia sa týka fyzicky zastaraných lanoviek a lyžiarskych vlekov. Kritická situácia je najmä u lanoviek, kde sú z 28 moderné iba 4 vyrobené na základe licencie a 4 dovezené zo zahraničia. Podľa kritérií Štátneho technického odborného dozoru je životnosť lanoviek 17 rokov, ale 5 lanoviek typu ROLL je v oblasti Chopku a vo Vrátnej doline v prevádzke už vyše 35 rokov. Obdobná je situácia s kabínovými lanovkami Tatranská Lomnica — Skalnaté pleso a Skalnaté pleso — Lomnický štít. Zvyšné lanovky nie sú ešte tak zastarané, ale svojimi parametrami dnešným potrebám už nevyhovujú.

U lyžiarskych vlekov je potrebné modernizovať vleky z výroby n. p. Transporta, ktorých je v prevádzke v SSR ešte takmer 400. Z uvedeného počtu takmer 300 tvoria vleky typu VL 200, ktoré sa nielen kapacitou, ale ani z hľadiska bezpečnosti prevádzky nevyrovnajú moderným licenčným vlekom.

Pri kompletizácii existujúcich horských stredísk je potrebné doplniť sieť zariadení lanovej dopravy v záujme vytvorenia uceleného „skicirkusu“ alebo prepojenia so susednými strediskami. Vybavenosť mestských sídiel je potrebné doplniť detskými vlekmi pre lyžiarske školy.

V súčasnosti sú rozostavané tri sedačkové lanovky Drienica — Lysá v okrese Prešov, Bachledova dolina v okrese Poprad a Otupné — Luková v Jasnej okres Liptovský Mikuláš. V štúdiu predprojektovej a projektovej prípravy je 5 lanoviek (sedačková lanovka Chopok II. a Chopok IV., kabínová lanovka Skalnaté pleso — Lomnický štít, sedačková lanovka Veľká Rača a Martin — Martinské hole) ako náhrada za staré lanovky. Zatiaľ však väčšina nie je definitívne zaradená do investičného plánu na 8. päťročnicu a navrhujú sa riešiť v rámci osobitných limitov na výstavbu Vysokých a Nízkych Tatier, ktoré sú však nedostatočné na krytie potreby. Technický stav lanoviek na Chopok a na Lomnický štít si vyžaduje urýchlenú modernizáciu alebo náhradu.

V dôsledku výhrad Ministerstva lesného a vodného hospodárstva nebola projektovo pripravená lanovka Chopok II., nezačala sa jej výstavba roku 1985 a nezačne sa ani v najbližšom období. Nejde pritom o odlesnenie, keďže prístavba existujúcich staníc starej lanovky vyžaduje cca 300 m2 plochy nad pásmom vegetácie vo výške 1670, resp. 2005 m.

Podľa súčasných návrhov plánov sa v 8. päťročnici uvedie do prevádzky 5 lanoviek a 200 lyžiarskych vlekov. Z uvedeného počtu cca 50 % pripadne na modernizáciu existujúcich zariadení.

V spojitosti s rozvojom zariadení lanovej dopravy sa budú rozvíjať aj služby záujmového združenia „Lanovky a vleky“ najmä technické revízie, zvyšovanie kvalifikácie a rozširovanie doplnkových služieb. V súčasnosti sú problémy najmä v nedostatku revíznych technikov pre každoročné revízie lyžiarskych vlekov, ktoré predpisuje nová norma o lyžiarskych vlekoch, vo výrobe dostatočného množstva výkonných mechanizmov na úpravu lyžiarskych tratí, čo je hlavným predpokladom zníženia úrazovosti lyžiarov, v komplexnej a doplnkovej vybavenosti zimných stredísk a tým aj v rozširovaní doplnkových služieb.

Ing. Ivan Sutóris
19.12.2015 - článok pôvodne vyšiel v Ekonomickej revue cest. ruchu v roku 1986


Z archívu Ing. Ivana Sutórisa
Ing. Ivan Sutóris 2015

Ing. Ivan Sutóris je bývalý riadiaci zamestnanec Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch. V roku 1967 založil Záujmové združenie prevádzkovateľov lanoviek a vlekov, ktorému predsedal 24 rokov.

 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok-Juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Poronec
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)