27.06.2017 DNES PREMÁVA V SR 14 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

Licenčná výroba lanoviek a lyžiarskych vlekov (1986)
Ing. Ivan Sutóris je bývalý riadiaci zamestnanec Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch. V roku 1967 založil Záujmové združenie majiteľov a prevádzkovateľov osobných lanoviek a lyžiarskych vlekov (dnes Záujmové združenie LAVEX), ktorému predsedal 24 rokov.

Tento článok vyšiel pôvodne v Ekonomickej revue cestovného ruchu v roku 1986, zverejňujeme ho so súhlasom autora v pôvodnom znení a bez úprav.

Licenčná výroba lanoviek a lyžiarskych vlekov (1986)

Lanovky a lyžiarske vleky tvoria významnú súčasť materiálno-technickej základne cestovného ruchu. S rastom životnej úrovne obyvateľstva rástol aj počet lyžiarov. V súčasnosti v ČSSR pravidelne alebo aspoň sporadicky lyžuje okolo troch miliónov obyvateľov.

1. Dôvody zakúpenia licencie a výber partnera

ČSSR má vo výrobe lanoviek a lyžiarskych vlekov dlhoročnú tradíciu. Monopolným výrobcom sa stal n. p. Transporta Chrudim. Výroba zariadení lanovej dopravy v n. p. Transporta predstavovala iba nepatrný podiel z celkovej hodnoty výroby. Postupom času sa podnik čoraz viac orientoval na výrobu dopravných zariadení pre banský priemysel a ďalšie výrobné odvetvia, pritom výroba lanoviek a vlekov sa prestala inovovať a zaostávala za zahraničnou úrovňou. Orgány cestovného ruchu rokovali s n. p. Transporta, s jej generálnym riaditeľstvom i príslušným ministerstvom pod vplyvom zahraničných skúseností. Dosiahli sa čiastkové zlepšenia, ale výroba nestačila plniť kvantitatívne požiadavky a ešte menej rastúce požiadavky na kvalitatívnu stránku zariadení. Rozbor potrieb zariadení lanovej dopravy ukázal, že n. p. Transporta s ohľadom na rast úloh základného výrobného programu, nebude môcť vlastným vývojom preklenúť značné zaostávanie za medzinárodnou úrovňou, ani kvantitatívne zabezpečiť rastúce potreby v ČSSR. Z uvedených dôvodov sa začala skúmať možnosť a podmienky zakúpenia licencie na výrobu lanoviek a vlekov zo zahraničia. Nakoľko n. p. Transporta nemal záujem o ďalšiu výrobu lanoviek a vlekov, hľadala sa súčasne možnosť výroby v inom podniku. Išlo o umiestenie výroby lanoviek a vlekov v podniku, v ktorom by sa perspektívne stala hlavnou náplňou jeho výroby.

Kúpu licencie predchádzala starostlivá príprava. Čs. odborníci sa oboznámili s výrobou najzaujímavejších výrobcov ako Girak, Agudio, Ceretti-Tanfani, Graffer, Poma atď. priamo vo výrobných závodoch. Poznatky o kvalite a základných parametroch sa získali priamo z prevádzky lanoviek a vlekov rôznych výrobcov v najväčších horských strediskách cestovného ruchu v Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku a Francúzsku. Prieskumy ukázali, že ČSSR potrebuje partnera, ktorý vyrába nielen lyžiarske vleky rôznych druhov, ale aj sedačkové lanovky pevné, odpojiteľné i kabínkové. V tom čase len francúzska firma POMA vyrábala požadovaný sortiment zariadení lanovej dopravy, ostatné sa špecializovali na užší výrobný program.

Naliehavá potreba výstavby lanovky v Jasnej a lyžiarskeho vleku na Štrbskom Plese pre pripravované Interski umožnila získať ponuky od rôznych rakúskych, talianskych, švajčiarskych a francúzskych firiem, a tým podklady o technických parametroch i cenových reláciách. Odborná komisia zložená zo zástupcov zainteresovaných orgánov a organizácií dospela z hľadiska ekonomického a technického k názoru, že najvýhodnejšie sú ponuky francúzskej firmy POMA. Rovnako pri hodnotení ponúk na licenciu, na základe ich porovnania z hľadiska šírky sortimentu, technických parametrov, ekonomických a ostatných podmienok (záruky, zapracovanie čs. technikov atď.) bola najvýhodnejšia ponuka firmy POMA.

V prospech firmy POMA hovorili aj nasledovné skutočnosti:

- je najväčším výrobcom lanoviek a vlekov na svete - dovtedy vyrobila vyše 3500 lanoviek a lyžiarskych vlekov,
- exportuje výrobky do 37 štátov všetkých svetadielov,
- licenčných partnerov má aj v priemyselne najvyspelejších štátoch ako sú USA, Japonsko, Kanada, Švajčiarsko, Taliansko a i.,
- podiel exportu tvoril 30-60 % výroby a firma získala dvakrát cenu OSCAR za export a za estetické riešenie stanice a kabíniek, dvakrát cenu za design,
- sústavne inovuje výrobný program.

Záverečné ekonomicko-technické vyhodnotenie ponúk, ktoré získal PZO Polytechna, urobené za účasti odborníkov lanovej dopravy z praxe, výskumu i dozorných orgánov, vyznelo jednomyseľne pre návrh na kúpu licencie od francúzskej firmy POMA.

Kúpu licencie i zahraničného partnera definitívne odsúhlasili a schválili príslušné ústredné orgány SSR a ČSSR. Za licenčného výrobcu bol určený Tatranský podnik miestneho priemyslu v Kežmarku.

V zastúpení Tatranského podniku, po súhlase kompetentných orgánov, uzavrel PZO Polytechna koncom novembra 1975 zmluvu o kúpe licencie na výrobu lanoviek a lyžiarskych vlekov s francúzskou firmou POMA. Licenčná zmluva zahrňovala 32 druhov výrobkov, a to lyžiarske vleky rôznych typov a veľkostí s elektrickým i spaľovacím motorom, sedačkové lanovky pevné i odpojiteľné 2 a 3 miestne, kabínkové lanovky 4 a 6 miestne a záchranné zariadenia pre lanovky.

2. Zábeh licenčnej výroby a jej výsledky

Príprava zábehu licenčnej výroby sa začala prevzatím technickej dokumentácie od firmy POMA začiatkom r. 1976. Postupne sa riešili mnohé problémy najmä:

- preklad rozsiahlej dokumentácie z francúzštiny;
- získanie kvalifikovaných odborníkov v profesiách, aké podnik nemal (geometri, elektroinžinieri, strojní inžinieri);
- vybudovanie nových podnikových útvarov ako odd. projekcie vlekov, odd. projekcie lanoviek, odd. konštrukcie, útvar montáže, servisná skupina;
- zapracovanie výrobných i technických pracovníkov na úplne novú výrobu ;
- dokončenie rozostavaných výrobných priestorov ;
- doplnenie strojového parku;
- zabezpečenie potrebného materiálu. Podnik nie je držiteľom fondov a mnohé profily alebo kvality materiálov predpísané v dokumentácii sa v ČSSR nevyrábajú. Len na výrobu vlekov sa používa 230 rôznych výrobkov z hutného materiálu;
- zabezpečenie dodávok špeciálnych komponentov, ktoré podnik nemôže sám vyrábať ako motory, prevodovky, rozvádzače, technická guma, výkovky, odliatky a pod. ;
- úprava dokumentácie podľa čs. noriem ;
- spracovanie návrhov nových noriem, úprav zastaraných predpisov ;
- výroba prípravkov, foriem, zabezpečenie metalografických a magnetoskopických skúšok atď.

Zásluhou úsilia pracovníkov Tatranského podniku miestneho priemyslu v Kežmarku a pomoci Vládneho výboru pre cestovný ruch SSR, záujmového združenia „Lanovky a vleky", ONV v Poprade, Východoslovenského KNV a radu ďalších orgánov a organizácií podarilo sa postupne vyriešiť zložité problémy a zvládnuť licenčnú výrobu.

V júni 1980 prerokoval Vládny výbor pre cestovný ruch SSR priebežné hodnotenie licencie za obdobie 1975 až 1980. Roku 1984 bola licenčná zmluva, pôvodne uzavretá na 7 rokov, predlžená zmluvou medzi PZO Polytechna a firmou POMA na ďalších 7 rokov.

V súčasnosti je možné hodnotiť licenciu na výrobu lanoviek a lyžiarskych vlekov za obdobie 10 rokov. Výsledky za 10-ročné obdobie dokumentujú nasledovné skutočnosti:

- Tatranský podnik miestneho priemyslu vyrobil 331 lyžiarskych vlekov a 4 lanovky s celkovou prepravnou kapacitou 214 000 osôb/hod., dĺžkou trás 163 km a prevýšením trás 38,5 km (tabuľka 1);
- vyprojektoval 385 lyžiarskych vlekov a lanoviek a tým vytvoril u vlekov predstih potrebný pre včasné zabezpečenie materiálu a komponentov na ich výrobu;
- od r. 1978 sa vyrábajú lyžiarske vleky všetkých druhov už kompletne z komponentov čs. výroby, od r. 1983 aj sedačkové lanovky s pevným závesom. U kabínkovej lanovky sa doviezli iba závesy a niektoré malé atypické prevodovky. Odpojiteľné sedačkové lanovky sa v súčasnosti projektujú ako posledný druh licenčnej výroby a predbežne sa ráta s dovozom niekoľkých komponentov. V zásade všetky komponenty na lanovky je možné v ČSSR vyrobiť, ale s ohľadom na malé množstvá, vysoké nároky na kvalitu materiálu a presnosť pre bezpečnosť prepravy odmietajú špecializované strojárske podniky výrobu ako neekonomickú. V Tatranskom podniku miestneho priemyslu sa zvládla príprava a výroba 10 rôznych typov lyžiarskych vlekov a ďalších variantných riešení, vlekov so zalomenou trasou, sedačkových lanoviek s pevným uchytením pre 2 osoby s kapacitou 900 osôb/hod. a v Donovaloch pre 3 osoby s kapacitou 1350 osôb/hod., kabínkovej lanovky 4-miestnej s kapacitou 1200 osôb/hod. a záchranných zariadení rôznych typov pre lanovky.

3. Prínos licenčnej výroby a jej úlohy v 8. päťročnici

Prínos licenčnej výroby je rôznorodý. Ekonomický prínos vyplýva predovšetkým z vysokej výkonnosti a automatizácie, čo sa prejavuje v úspore pracovníkov a zvýšení tržieb. Z hľadiska výrobného podniku zvýšili sa od r. 1976 hrubé výkony z 2,8 mil. Kčs na 33,6 mil. Kčs v r. 1985. Podobne sa zvýšil zisk z 0,1 mil. Kčs na 5,2 mil. Kčs. Za 10 rokov podnik dosiahol 33,3 mil. Kčs zisku. Ekonomický prínos zaznamenali aj organizácie prevádzkujúce lanovky a lyžiarske vleky. Zvýšenie prepravných výkonov umožňuje uspokojiť podstatne vyšší dopyt po službách lanovej dopravy.

Tabuľka 1: Licenčná výroba lyžiarskych vlekov a lanoviek za 10 rokov

Druh zariadenia/typ Počet ks Prepravná kapacita os/hod. Dĺžka trás (v m) Prevýšenie trás (v m)
Lyžiarske vleky:
S 68 26 975 10 064 1 625
P 20 7 713 5 154 1 052
F 10 65 36 185 18 754 2 968
F 12 42 24 885 17 406 4 641
H 40 1 740 305 43
H 60 27 19 420 13 733 3 313
H 80 15 12 550 7 679 1 600
H 130 64 55 844 49 723 12 931
H 180 9 7 690 10 153 2 251
H 210 20 17 310 24 782 6446
Lyžiarske vleky spolu 331 209 312 157 759 36 870
Lanovky:
Sedačková lanovka TS 3 Donovaly 1 1 350 1 309 445
Sedačková lanovka TS 2 Harrachov 1 900 1 251 355
Sedačková lanovka TS 2 Malá Lučivná 1 900 1 373 504
Kabínková lanovka TC 4 Jasná 1 1 200 1 602 282
Lanovky spolu 4 4 350 5 535 1 586
OHDZ úhrnom 335 213 662 163 294 38 456

Zvýšila sa bezpečnosť prepravy najmä zásluhou riešenia zabezpečovacích systémov a záchranných zariadení pre lanovky. Technické riešenie, vyznačujúce sa najmä vysokým stupňom automatizácie prevádzky, znižuje nároky na opravy a údržbu, elektrickým brzdením bez zásahu obsluhy, regulačným pohonom, riadeným odjazdom, hydraulickým napínaním atď. Existuje sústavná inovácia výroby na základe technického rozvoja.

Znížil sa negatívny vplyv na prírodné prostredie, nakoľko vysoké prepravné kapacity znižujú potrebu počtu zariadení a zalomenie trás umožňuje ich citlivejšie umiestenie v teréne. V prepočte na prepravný výkon predstavujú licenčné výrobky značné úspory kovov a elektrickej energie (tabuľky 2, 3).

Tabuľka 2: Porovnanie priemerných technických ukazovateľov licenčných zariadení a zariadení n. p. Transporta Chrudim

Ukazovateľ Merná jednotka Zariadenia Tatrapoma Zariadenia Transporta Index = Tatrapoma / Transporta
Prepravná kapacita os/hod. 625 194 3,273
Dĺžka prepravnej trasy m 487 210 2,319
Inštalovaný výkon poháňacieho agregátu kW 51,13 30,17 1,695
Hmotnosť technologickej časti kg/os/hod. 88,3 218,5 2,474
Prepravný výkon:
— na 1 kW inštalovaného výkonu osoby 14,7 9,3 1,581
— na 1 kg hmotnosti technologickej časti osoby 0,03 0,01 3,000

Tabuľka 3: Prínosy licenčnej výroby lyžiarskych vlekov v porovnaní s vlekmi n. p. Transporta Chrudim
Ukazovateľ Merná jednotka Zariadenia Tatrapoma Zariadenia Transporta Zvýšenie / zníženie (±)
Prepravná kapacita os/hod. 209 312 53 214 + 156 098
Dĺžka prepravných trás m 157 759 84 505 + 73 354
Počet pracovníkov v obsluhe osoby 331 993 - 662
Prepravný výkon:
— na 1 kW inštalovaného výkonu osoby 14 700 9 300 + 5 400
— na 1 kg hmotnosti technologickej časti osoby 3 1 + 2
Do 31. 12. 1985 sa vyrobilo 331 lyžiarskych vlekov

Existuje možnosť exportu zariadení do štátov RVHP. S ohľadom na technickú úroveň výrobkov prejavujú záujem o kúpu lanoviek a vlekov ZSSR, BĽR, RSR a NDR. Dosiaľ sa dodalo niekoľko vlekov do ZSSR a BĽR.

Aproximatívne by bolo možné vyčísliť úsporu devíz, ktoré by boli potrebné na dovoz lanoviek a vlekov. Nakoľko licenčná výroba si vyžiadala devízy iba na úhradu licencie (cca cena 1 sedačkovej lanovky) v r. 1975 a predlženie licenčnej zmluvy 2,5 mil. devízových korún a malé sumy pri zábehu licencie na dovoz komponentov prvé dva roky, resp. niekoľkých komponentov pre lanovky, bola devízová náročnosť nízka. Prípadný dovoz podobného množstva osobných horských dopravných zaradení by vyžadoval devízové krytie, ktoré by vôbec neprišlo do úvahy.

Za účelom zabezpečovania potrieb z hľadiska počtu, ako aj inovácie výroby na základe technického rozvoja je potrebné zamerať pozornosť najmä na:

a) stabilizovanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov materiálu i špeciálnych výrobkov (prevodovky, výkovky, motory, technická guma atď.),
b) zabezpečenie zábehu výroby sedačkových lanoviek s odpojiteľným závesom,
c) dobudovanie obchodno-servisného úseku výrobcu,
d) doplnenie normotvornej skupiny,
e) rozšírenie výrobných priestorov prístavbou haly a doplnenie moderného strojového parku,
f) sústavnú inováciu výroby podľa výsledkov technického rozvoja a výskumu u licenčného partnera.

Záver

Podrobné technické a ekonomické rozbory pri kúpe i predĺžení platnosti licenčnej zmluvy preukázali výhodnosť zavedenia licenčnej výroby lanoviek a vlekov v ČSSR. Na základe toho schválili príslušné orgány kúpu, resp. predlženie platnosti licenčnej zmluvy. Výsledky desaťročnej licenčnej výroby potvrdzujú, že sa zámer sledovaný pri zavedení licenčnej výroby dosiahol a licenčná výroba má priaznivé rôznorodé prínosy.

Ing. Ivan Sutóris
12.12.2015 - článok pôvodne vyšiel v Ekonomickej revue cest. ruchu v roku 1986


Z archívu Ing. Ivana Sutórisa
Ing. Ivan Sutóris 2015

Ing. Ivan Sutóris je bývalý riadiaci zamestnanec Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch. V roku 1967 založil Záujmové združenie prevádzkovateľov lanoviek a vlekov, ktorému predsedal 24 rokov.

 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok-Juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)