Vitajte v Slovenskom lyžiarskom múzeu

Slovenské lyžiarske múzeum v Podkoniciach bolo otvorené v roku 2007 za účasti osobností slovenského lyžovania. Jednou z nich bola aj Jana Gantnerová – Šoltýsová, ktorá pri slávnostnej ceremónii prestrihávala pásku. Za zrodom múzea stojí podkonický rodák Igor Bobák, inštruktor lyžiarskej školy Topolino a dlhoročný zberateľ všetkého, čo s lyžovaním súvisí. Múzeum je rozdelené do piatich častí. Prehliadka sa začína v Drevenej miestnosti, kde sa nachádzajú najstaršie výstavné kusy. V Pretekárskej miestnosti sú lyže legendárnych pretekárov a v Amatérskej miestnosti sú poháre zo slovenských podujatí a lyže kvalitou sa približujúce tým pretekárskym. V pivnici okrem iného nájdete aj krňačky slúžiace na vozenie dreva. Po otvorení múzea bol na pozemku za ním vybudovaný skanzen horskej dopravy.

V Drevenej miestnosti

Dr. Szontagh, zakladateľ kúpeľov v Starom Smokovci, v roku 1863 priniesol na Slovensko prvé drevené lyže. Kedže on ani jeho kolegovia netušili, ako tento „suvenír“ zo Švajčiarska využiť, umiestnili lyže do lekárne ako výstavný kus. Dnes sú prvým exponátom počas prehliadky múzea lyží. Nasledujúcim zaujímavým exponátom je bambusová palica, ktorá má okrúhle zakončenie, a tým je samotný koreň. Z takejto palice podľa slov Igora Bobáka mohlo vyrásť ďalších niekoľko ďalších. „Slováci však boli takí vynaliezaví, že si ich vyrezávali z liesky,“ dodáva. Pozornosť návštevníkov si zaslúžia aj lyže s názvami Amundsen alebo Kamzík. Svoje miesto tu má aj bunda Karola Bruka, prvého slovenského lyžiara – pretekára, ktorý ju nosil za Slovenského štátu. Kedže pre mínusové teploty bola príliš tenká, dávali sa pod ňu neraz aj štyri svetre. Jedným z najhodnotnejších exponátov nielen Drevenej miestnosti, ale celého múzea, sú lyže mladého Karola Woltylu, budúceho pápeža Ján Pavla II. Práve s nimi chodieval lyžovať do Tatier. Skialpinizmus nie je výdobytkom modernej éry. Presvedčia nás o tom tulenie pásy zo štyridsiatych rokov minulého storočia. Podobne je to aj s „carvingovými“ lyžami z dreva, ktoré sa vyrábali v Taliansku a v licencii aj v Budapešti.

Spadli z neba

Drevené lyže so sivým náterom z roku 1945 však rozprávajú iný príbeh. Počas druhej svetovej vojny boli umiestnené na nemeckom tanku. V obci Sklené neďaleko Turčianskych Teplíc ich z neho ukradli miestni mladíci. Stačilo by málo a rozzúrení Nemci by obec vypálili. Prešlo mnoho rokov, kým ich zabudnuté v šope našiel potomok jedného z vtedajších mladých Sklenčanov. „Vnuk toho človeka, čo lyže ukradol, ich našiel v šope a na internete zistil, že existuje Slovenské lyžiarske múzeum, tak mi ich sem doniesol. O týchto lyžiach preto hovorím, že mi spadli z neba,“ vysvetľuje majiteľ múzea. Ostatné lyže, ktoré našli svoje miesto v Drevenej miestnosti, musel pán Bobák zháňať po celom Slovensku.

Lyže víťazov

V Pretekovej miestnosti sa nachádzajú lyže, ktoré boli vyrobené v Československu v licencii nórskej značky Hickory s long – grif viazaním (dlhé remene), vďaka ktorému lyža síce „vypla“, ale ostala na nohe. Zbierka sa môže pýšiť aj poľskými lyžami zn. Rysy. Ale čo je to oproti lyžiam „rossignolkám“ účastníka ZOH Calgary 1988 Adriána Bíreša či lyžiam českej pretekárky Valešovej! Obrovskú hodnotu majú aj lyže Franza Klammera - rakúskeho zjazdára a lyže Ingemara Stenmarka prezývaného „Tichý Švéd“ – ktorý v roku 1974 vyhral Majstrovstvá Európy - juniorský pohár v Jasnej (v tej dobe sa o ňom hovorilo, že práve v Jasnej sa nučil pretekať) a v 1979 už ako senior získal prvenstvo na Svetovom pohári v Jasnej. Vystavené sú tu aj lyže označované ako „ká dvojky“ bratov Meerovcov, ktorí v roku 1982 bodovali na Svetovom pohári v Jasnej. Nájdete tu aj lyže J. Gantnerovej – Šoltýsovej, na ktorých získala okrem iného aj 5. miesto na ZOH Sarajevo 1984, lyže talianskej legendy - Alberta Tombu, ktorý 153-krát štartoval na pretekoch Svetového pohára, lyže Jany Jagerčíkovej či sestier Kuzmanových.

Blitz von Kitz

Lyže rakúšana Tonyho Sailera prezývaného aj ako „Blesk z Kitzbühelu, pripomínajú úspech trojnásobného víťaza na ZOH 1956 v talianskej Cortine d'Ampezzo a sedemnásobného majstra sveta, ktorý v auguste 2009 prehral boj dlhou chorobou. Spolu s nimi tu stoja lyže Kneissel Hattrick World, ktoré boli takto označované na základe trojnásobného olympijského víťazstva tohto legendárneho zjazdára, ktorý iba ako 23-ročný ukončil aktívnu kariéru.

Plná certifikátov

Počas prehliadky Pretekovej miestnosti pútajú pozornosť aj certifikáty dokumentujúce jedinečnosť múzea lyží. Jeden z nich dokladujúci slovenský rekord - 373 párov lyží v SLM Podkonice bol už dávno prekročený. Veď v budove rodičovského domu, ktorý Igor Bobák odkúpil, aby v ňom mohol zriadiť múzeum, sa ich nachádza už vyše 700 párov. Číslo hodné zápisu do Guinessovej knihy rekordov, čo poviete? Stenu zdobí aj vianočný pozdrav prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý múzeum finančne podporil. Aj on je jednou z osobností, ktoré prisľúbili v dohľadnej dobe návštevu múzea.

Smutný osud „hatišiek“

Hatišky boli známe moravské lyže vyrábané pánom Hájekom. Ani jeho firma sa po februári '48 nevyhla znárodneniu. Neprišiel len o stroje a technológiu. Výroba lyží pokračovala i naďalej, no značka jeho Hatiš bola pozmenená na Artis.

Zuzulová a Kuzminová

Aj tieto osobnosti slovenského športu majú v SLM svoje miesto. Nieže by už do múzea skutočne patrili, práve naopak. Vzorne reprezentujú Slovensko na medzinárodných súťažiach a ich „kútik“ tu bol vytvorený na znak vďaky za výborné výsledky a tvrdú prácu.

Skanzen lanoviek a vlekov

Za budovou múzea sa na pozemku nachádza skanzen venovaný horskej doprave. Svoje miesto tu našli skutočne zaujímavé exponáty. V zbierke sa nachádzajú vozne z lanových dráh systému Roll, ktoré sa vyrábali Transportou n.p. Chrudim v licencii švajčiarskeho Von Roll v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Na Slovensku boli tieto lanovky na Chopku (dve z južnej a dve zo severnej strany) a vo Vrátnej na Snilovské sedlo (alebo Vrátna - Chleb). Múzeu sa podarilo získať jeden z dvoch vozňov na prepravu osôb Visutej lanovej dráhy Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso sprevádzkovanej 22. decembra 1937. Vystavená kabína vyrobená českou Transportou je jednou z dvojice vozňov, ktoré v roku 1956 nahradili dosluhujúce povôdne vozne. Cestujúcim slúžila do začiatku deväťdesiatych rokov, kedy došlo k výmene vozňov (r. 1993) a „na scénu“ prišli nové vozne vyrobené v Stropkove. Je tu aj kabínka KLD Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso, vozeň z prvej sedačkovej lanovky vyrobenej na Slovensku postavenej v roku 1955 na Chvatimechu a taktiež kabínka „vajíčko“ z nedávno demontovanej kabínkovej lanovky Otupné - Brhliská vyrobenej v Tatranskom podniku miestneho priemyslu v Kežmarku. Jednomiestna sedačka s laminátovou strieškou z lanovky Vrátna – Grúň pripomína túto opustenú a chátrajúcu lanovú dráhu v Malej Fatre. Záves z vleku Taurus, na ktorý si možno spomenú tí skôr narodení, tu nájdete tiež. V skanzene je umiestnená aj napodobenina drevenej podpery, aké boli na 2,5 km dlhom lyžiarskom vleku Štrbské pleso – Solisko, prvom postavenom na Slovensku v roku 1943.

Pár viet na záver

Samotné Podkonice, malá horehronská obec neďaleko Banskej Bystrice, má bohatú lyžiarsku históriu. Aj to je dôvod, prečo múzeum vzniklo práve v tejto malebnej dedinke. Od 50-tych rokov minulého storočia sa tu na južných svahoch konali preteky o Zjazdovú cenu Podkoníc, ktorých sa zúčastňovali aj osobnosti bieleho športu ako napr. bratia Krajňákovci, Alexander Telgártsky, rodák zo Starých hôr. Nad Podkonicami bol vybudovaný aj skokanský mostík. Pôvodnú zjazdovú trať, na ktorej sa Zjazdová cena konala, dnes už nenájdeme. Časom bol z Čertovice dovezený vlek Transporta, ktorý bol spolu s novou zjazdovkou postavený na Plešiach. Tento kotvový vlek v roku 1990 nahradila vyše 780 metrov dlhá Tatrapoma H-130 slúžiaca dodnes. Žiaľ, stredisko v posledných rokoch bojuje s nedostatkom snehu a na výstavbu technického zasnežovania prostriedky nie sú. Návštevu múzea lyží možno spojiť aj s miestom, ktoré bolo kedysi súčasťou cesty zvanej Via Magna. Práve táto obchodná viedla popri Podkoniciach z Balkánu do Poľska. Význam mala lokalita Doncovo, pomenovaná podľa magistra rytiera Donča. Donč bol poverený kráľom Karolom Róbertom z Anjou starať sa o túto cestu. V Podkonciach sa vyberalo mýto pri Mýtnej skale. Podľa slov Igora Bobáka sa tu už v trinástom storočí využívalo zariadenie podobné lanovke, kde sa z Handliarky – vrchu nad Korytnicou vozy spúšťali pomocou 15 metrového kolesa a lán do Korytnice.

V spolupráci s Igorom Bobákom, majiteľom Slovenského lyžiarskeho múzea, pripravil Ján Palinský