Inferno v Kaprune

Tento deň bolo pre 155 osôb cestujúcich supermodernou po(d)zemnou lanovkou osudným. Ráno okolo pol deviatej na trati z Kaprunu na ľadovec hory Kitzsteinhorn začalo v zadnej časti súpravy horieť. Len 600 metrov po vjazde do tunela Kaprun (2 450 metrov nad morom) – Kitzsteinhorn (3 023 metrov nad morom) vypuklo peklo. Oheň zachvátil elektroinštaláciu v zadnej časti súpravy v priestore, kde pri jazde nadol sedáva vodič. Očití svedkovia tvrdili, že v lanovke začalo horieť už pred vjazdom do tunela. Lyžiari nemali takmer nijakú šancu na únik, pretože vo vagónoch sa nedali otvoriť dvere. 12 osobám sa útek podaril tak, že lyžiarskymi palicami rozbili okná a utekali von z tunela. Jednému z nich, 37-ročnému Nemcovi Erwinovi Götzovi, priniesol požiar okrem hororového zážitku aj slávu. Nemecké denníky ho nazvali „hrdinom Kaprunu“. So svojím priateľom Torstenom ostatných presvedčili, že musia bežať dolu, napriek riziku, že sa lano pretrhne. Napokon ich vyviedli z tunela, a okrem tejto dvanásťčlennej skupiny sa nikto nezachránil. Pri vyšetrovaní sa vzniesla veľká kritika na neexistenciu únikových tunelov. Zhruba 20 ľuďom sa podarilo tiež vyslobodiť z horiacej súpravy, keďže však „nepoznali“ (aspoň takto to mnohé denníky popisovali, ale pravdou však ostáva fakt, že sa mohli nachádzať v prednej časti lanovky a keď sa už dostali von zo súpravy, bolo by nelogické utekať späť do plameňov) fyzikálny úkaz komínového efektu (tunel sa správal ako komín, nasával zdola kyslík a nahor vytláčal toxický plyn, ktorý bol v tomto prípade z horiacich plastov), nemohli sa zachrániť. Utekali totiž nesprávnym smerom - hore k stanici v strede trasy a zahynuli v jedovatom dyme, ktorý tam unášal tento efekt. Bolo zaujímavé, že v súprave sa oheň rozšíril tak rýchlo i napriek tomu, že súprava nemala žiadny motor a bola vybavená protipožiarnym obložením. Plyny uvoľňované z horiacej umelej hmoty prenášali požiar veľmi rýchlo ďalej, a to aj napriek tomu, že vypadla dodávka elektrického prúdu a súprava sa zastavila. Uvoľnené plyny z horiacej umelej hmoty v priebehu niekoľkých sekúnd zaplnili vnútorný priestor lanovky a rýchlo vzplanuli formou stlmeného výbuchu. Potom už horelo všetko. Predpokladalo sa, že pôvodcom bola odhodená cigareta, skrat alebo zábavná pyrotechnika, ktorú si viezli mladí snowboardisti na nočnú party. Medzi 155 mŕtvymi bolo 93 Rakúšanov, 37 Nemcov, desať Japoncov, osem Američanov, štyria Slovinci, dvaja Holanďania a jedna Češka, ktorá bola lyžiarskou inštruktorkou. Sprevádzala skupinu asi desiatich Japoncov, ktorí nastúpili do nešťastnej lanovky. Všetci sa do jednej súpravy nezmestili, prvá skupina išla s inštruktorkou hore, druhá čakala na ďalší spoj. Kaprun hojne navštevujú aj slovenskí lyžiari, ale žiadny Slovák sa v ten deň nestal obeťou. Najmladšou obeťou bolo päťročné dievčatko. Obete identifikovali v Ústave súdneho lekárstva v Salzburgu genetickou analýzou DNA. Vzhľadom na rozsiahle poškodenie tiel požiarom (z lanovky zostala iba železná kostra a pod ňou našli 29 tiel) nebola možná identifikácia podľa vonkajších znakov. Jednou z obetí bol aj vodič druhej súpravy, ktorý sa udusil toxickými plynmi stúpajúcimi nahor tunelom. Po dôkladnom preskúmaní tohto prípadu sa prišlo k záveru: únik brzdovej kvapaliny, skrat v elektroinštalácii, čo malo za následok rozsiahli požiar. Podľa názoru nemeckých poisťovacích expertov nemuselo pri požiari v tuneli dôjsť k smrteľným prípadom. Tunel dlhý 3,2 kilometra, cez ktorý vedie lanová dráha s celkovou dĺžkou štyri kilometre, mal byť vybavený automatickými hasiacimi prístrojmi, vyhlásili predstavitelia z nemeckého Zväzu poisťovacieho hospodárstva. Podľa nich je nebezpečný každý tunel dlhší ako 60 metrov a potrebuje preto adekvátne zariadenia pre prípad požiaru. Ide o moderné automatické zariadenie Sprinkler, ktoré zabraňuje šíreniu ohňa, ochladzuje okolie a podstatne obmedzuje vytváranie plynov. Okrem toho by mala byť pri jeho činnosti zachovaná dobrá viditeľnosť, dôležitá pri orientácii ľudí, ktorí by vlastnými silami boli schopní uniknúť z nebezpečnej oblasti. Hasiace prístroje v súprave lanovky na Kitzsteinhorn boli iba dva - prenosné - a umiestnené boli v kabíne vodiča... Prevádzku v Kaprune obnovili už v decembri 2000. Pozemnú lanovku z Kaprunu na Kitzsteinhorn, ktorú začali stavať v roku 1971, uviedli do prevádzky 21. marca 1974. Jej generálna sanácia sa uskutočnila v roku 1994. Do prevádzky vtedy dali dve nové súpravy. Perspektívy lyžiarskeho strediska sa však odvíjajú od vybudovania novej povrchovej lanovky, ktorá by mala byť sčasti hotová v decembri tohto roka. Na jeseň 2002 by mala byť dobudovaná aj druhá časť lanovej dráhy, dlhej 2 456 metrov, ktorá si vyžiada investície takmer 300 miliónov šilingov. Lanovka bude mať 21 kabínok s kapacitou 24 ľudí a každú hodinu vyvezie na ľadovec 1 800 fanúšikov bieleho športu. Rakúsko investuje do obnovy lanových dráh ročne tri až štyri miliardy šilingov. Alpská republika je veľmi hrdá na spoľahlivosť svojich lanových dráh, pretože s výnimkou katastrofy v Kaprune sú nehody alebo havárie na nich naozaj veľmi zriedkavé. Rozsah nešťastia v Kaprune je preto tým tragickejší. Rakúske lanové dráhy majú najprísnejšie bezpečnostné predpisy na svete. Zväz rakúskych lanových dráh inicioval v uplynulých rokoch vypracovanie bezpečnostných štandardov v rámci Európskej únie. Schválené normy a predpisy boli v úradnom vestníku Európskej komisie uverejnené iba tohto roku.
fotka 1, fotka 2, fotka 3