Rozhovor s Dušanom Šiškom

Dušan Šiška je riaditeľom strediska Bachledka Ski & Sun, v stredisku pôsobí od roku 2006. V rozhovore pre portál Lanovky.sk rozpráva o svojich začiatkoch v horskom biznise a rozvojových projektoch, ktoré zvýšili návštevnosť strediska.
 
V stredisku Bachledova dolina pôsobíte už od roku 2006. Na akej pozícii ste začínali a prečo ste sa rozhodli pôsobiť v skibiznise?
 
V roku 2006 ma pán Paško (pozn. red.: Martin Paško, generálny manažér strediska) oslovil, či by som mu pomohol s rozbehom horského strediska v Bachledovej doline a Jezersku. K lyžovaniu mám blízko, moji dvaja synovia trénovali v lyžiarskom klube v Kežmarku. S pánom Paškom sa poznáme od detstva, tak to spolu rozbiehame už 19 rokov.
 
V prvých dvoch rokoch som bol zodpovedný len za časť strediska v Jezersku. Okrem lyžiarskeho strediska som mal na Jezersku na starosti aj turistickú ubytovňu a chatu, ktorú sme renovovali. Postupne som sa presunul na pozíciu konateľa spoločnosti Bachledka Ski & Sun, ktorá prevádzkuje celé stredisko.
 
V minulosti ste pôsobili aj ako konateľ spoločnosti Immobau s.r.o., kde je dnes konateľom Martin Paško. Od neho ale máte splnomocnenia, aby ste mohli konať v jeho mene.
 
Áno, spoločnosť Immobau už dnes neprevádzkuje stredisko, ale je jeho vlastníkom.  Legislatívne záležitosti a inžiniering v 70 % vybavujem ja, na to slúžia tie splnomocnenia.
 
Kúpa oboch stredísk, teda Jezerska aj Bachledovej doliny, prebehla v tom istom roku 2006?
 
Pôvodným vlastníkom časti Jezersko, teda vleku H-130 „Jezersko“ a F-12 „Efka“, ako aj turistickej ubytovne, chaty a bufetu, bola Telovýchovná jednota Štart Kežmarok. Tam pôsobili významné lyžiarske rodiny Šoltýsovcov a Krajňákovcov, ktoré sa angažovali aj na gymnáziu v Kežmarku v 70. rokoch. Zasadili sa o otvorenie prvej triedy s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy zameranej na zjazdové lyžovanie v bývalom Československu. K nim boli vybudované tréningové zjazdovky v Jezersku. Dnes už odvtedy uplynulo 50 rokov.
 
Spoločnosť Immobau kupovala v roku 2006 od 1. Tatranskej, a.s., časť Bachledova a od Bratislavskej obchodnej firmy časť Jezersko. Zámer bol jasný – spojiť obe strediská, čo sa aj podarilo. Samostatne nemali tie strediská nikdy zmysel, jediná možnosť bola prepojiť ich. Jezersko má pekné, náročnejšie svahy; z Bachledky sú krásne výhľady a okrem toho má cestovný ruch v Ždiari určitú tradíciu a je tam významná lôžková kapacita. Už v osemdesiatych rokoch projekčná kancelária Športprojekta nakreslila „Stredisko troch dolín“. V rámci neho bolo na tomto území navrhovaných 15 dopravných zariadení. Dodnes ten projekt zdobí naše kancelárie a je inšpiráciou.
 
Od roku 2007 ste realizovali mnohé rozvojové projekty. Z väčších akcií to boli ako prvé vybudovanie zasnežovacieho systému a výstavba 4-sedačky v Jezersku v roku 2009.
 
Keď sme sa začali venovať lyžiarskemu biznisu, prvá zimná sezóna bola veľmi úspešná. Všade sme mali jeden meter prírodného snehu. No druhá zimná sezóna začala vzhľadom na nedostatok prírodného snehu až 25. januára. Ani v Jezersku, ani v Bachledke nebolo vybudované technické zasnežovanie. To nás prinútilo zmeniť stratégiu. Dovtedy sme riešili len projekty na dosnežovanie zjazdoviek. Po tej zime sme to vyhodnotili tak, že nepotrebujeme dosnežovanie, ale zasnežovanie. Takže tou prvou veľkou investíciou bolo vybudovanie zasnežovania v Bachledke, ako aj na Jezersku na zjazdovke Slalomák, a výstavba 4-sedačkovej lanovky v Jezersku. To všetko v roku 2009. V roku 2010 sa budovala ďalšia vetva zasnežovania v Jezersku na zjazdovke Majstrák. 
 
Potom ste začali s letnou prevádzkou strediska. Kým spočiatku letnej sezóne dominoval bikepark s bobovou dráhou, neskôr to už bol Chodník korunami stromov.
 
V roku 2011 sme mali prvýkrát letnú prevádzku sedačkovej lanovky. Vybudovaná bola 16-metrov vysoká vyhliadková veža, z čoho sme sa veľmi tešili, a spustili sme letnú prevádzku sedačkovej lanovky, bikeparku ako aj bobovú dráhu.
 
Cyklistika a bikepark nás z pohľadu tržieb príliš nezachránili. Na Slovensku je skupina zjazdových cyklistov príliš malá, preto sme stále hľadali iné spôsoby, ako využiť letnú sezónu a lyžiarske stredisko konvertovať na plnohodnotné celoročné stredisko. Hľadali sme veľký wau efekt a ten sme našli v Chodníku korunami stromov. V roku 2017 sme chodník vybudovali a začali prevádzkovať. 
 
Ešte predtým, v roku 2015, sa nám ale podarilo rozšíriť stredisko o tretiu dolinu, Malú Frankovú, s lyžiarskym vlekom a zjazdovkou. V roku 2018 sa dokončila výmena 3-sedačky za 10-kabínkovú lanovku, a o rok neskôr sme otvorili na vrcholovej stanici reštauráciu Panoráma. 
 
14. decembra 2024 ste sprevádzkovali v Malej Frankovej novú odpojiteľnú 6-sedačku. Čo všetko – okrem samotnej lanovky – sa Vám podarilo v rámci tejto najnovšej investičnej akcie realizovať?
 
Hlavne sme po rokoch vyriešili kompletné technické zázemie potrebné pre stredisko. V rámci vrcholovej a údolnej stanice máme priestor na uskladnenie ochranných prvkov, bezpečnostných sietí, zasnežovacej techniky a našej flotily ratrakov.
 
Inštalovali sme 15 nových automatických snežných diel na centrálny vzduch typu TT10 od spoločnosti Technoalpin. Delá sú inštalované na sklápacie veže, výstavba si vyžiadala inštaláciu dvoch nových trafostaníc s výkonom 1000 kW. Existujúce delá od Supersnow boli premiestnené do inej lokality v rámci strediska.
 
Nová 6-sedačka je najnovšia technológia vybavená priamym pohonom Direct Drive a automatickým garážovaním vozňov v dolnej stanici.
 
Ako je na tom Malá Franková z hľadiska zasnežovania, máte tam odber vody pre zasnežovanie?
 
Celé naše stredisko je napojené na priamy odber vody zo ČS1 v Ždiari. Aktuálne máme výkon čerpacích staníc na úrovni 60 l/s. Vzhľadom na rozsah plôch je to poddimenzované. Potrebujeme zabezpečiť ďalšie kapacity odberu vody a jediné ďalšie možné riešenie, ktoré máme pripravené, je výstavba dvoch nádrží a čerpacej stanice v Malej Frankovej. Je to naša priorita. Stavebné povolenie sme už získali. Nové nádrže budú mať kumulovanú kapacitu približne 26-tisíc m3 vody. Vďaka tomu sa dostaneme na úroveň 100-150 l/s čerpacieho výkonu. Výstavba nádrží začala už v roku 2024, plánujeme ich sprevádzkovať pred zimnou sezónou 2025/2026.
 
Zjazdovka Efka, dnes premenovaná na Krajňačku, sa v uplynulých rokoch celkovo revitalizovala. Čo presne sa podarilo urobiť v tejto lokalite?
 
V roku 2010 – 2011 sa pôvodný vlek F-12 demontoval a chceli sme ho nahradiť rýchlejším vlekom typu H-130. A tu nastali extrémne problémy v rámci povoľovacieho procesu, jednak s vlastníkmi, ďalej rôzne občianske združenia z Bratislavy napádali proces povoľovania a diktovali podmienky, ako a čo máme na 40 ročnej zjazdovke vylepšiť. Predĺžením času sme my získali možnosť sa zamyslieť a nájsť riešenie pre kolízne miesto v mieste napojenia zjazdovky Efka na zjazdovku Majstrák. Našim snom bolo vytvoriť tréningový priestor pre lyžiarov; tu to považujeme za ideálne, a akcionári strediska nás v tom podporili. Dnes je z Efky dvojnásobne dlhšia zjazdovka až za bistro pri dolnej stanici 4-sedačky. Náš pôvodný vlek H-130 sme nakoniec odovzdali v zberných surovinách a odkúpili sme H-100 zo zrušeného strediska Skipark Eland v Spišskej Starej Vsi. 
 
V januári 2024 sa celý projekt kolaudoval a podarilo sa nám zjazdovku zasnežiť. Bola však otvorená len 3 dni. Minulá sezóna bola pre strediská utrpením. V sobotu 3. februára 2024 sme tam organizovali pohár Zväzu slovenského lyžovania Masters a 4. februára poveternostné podmienky preteky zrušili a zjazdovku sme uzavreli.  
 
Zalomenie vleku H-100 vyrobili pre vás v Tatraway nové?
 
Ide o repasované zalomenie z iného lyžiarskeho vleku, nakoľko tento model už Tatraway nedrží na sklade. Dodávku zalomenia, ako aj montáž zabezpečovala firma ŽEMBA Ski, s.r.o.
 
Ako vyzerá zasnežovanie na Krajňačke?
 
Tento rok sme urobili rošádu v koncových zasnežovacích zariadeniach. Zasnežovacie tyče, ktoré boli na zjazdovke Bachledka I., sme presunuli na Krajňačku. Na zjazdovku Bachledku I. sme dokúpili 12 nových tyčí s vyšším výkonom od spoločnosti Technoalpin. Touto šachovou akciou máme každú šachtu na oboch zjazdovkách vybavenú koncovým zariadením a vďaka tomu sme ju stihli vysnežiť včas a máme super referencie od trénerov.
 
Ako sa za celé roky od vášho nástupu do strediska vyvíjala návštevnosť strediska?
 
Z lyžiarskeho hľadiska sme s každou investíciou zaznamenali mierny nárast. Uvidíme, ako dopadne táto zimná sezóna a veríme, že sa nová investícia prejaví v návštevnosti. K dnešnému dňu sa tešíme spoločne s našimi klientmi z výborných podmienok, hlavne vo Frankovej.
 
Kto bol iniciátorom myšlienky využiť na najnovšiu investíciu v Malej Frankovej príspevok z Fondu na podporu športu? 
 
V roku 2023 sme definitívne rozhodli, že ideme investovať do novej 6-sedačkovej lanovky. Dokončili sme projektovú dokumentáciu, získali stavebné povolenie a vybrali dodávateľa. Po ťažkých rokovaniach sme presvedčili banku, že má zmysel investovať do lyžovania na Slovensku, konkrétne vo Frankovej.
 
V čase začiatku prípravných prác v lete 2023 nás oslovil Zväz slovenského lyžovania s tým, že v rámci svojej stratégie rozvoja tréningových možností vybrali popri Jasnej, Martinkách a Vrátnej aj naše stredisko ako potencionálneho partnera. Po oboznámení sa s predstavou Zväzu sme zvážili všetky pre a proti. Hlavne dopad prevádzky tréningového centra na prevádzku strediska. Samozrejme, investičná podpora je zaujímavá v úvode, ale následné náklady a obmedzenia vo forme garancie kapacity majú významný vplyv na našu ekonomiku. Musím uznať, že to má Zväz veľmi dobre spočítané a naše finálne rozhodnutie bolo až na základe emočného nastavenia k lyžovaniu a tým spojenej podpory lyžiarskych nádejí.
 
Takže iniciátorom bol Zväz. Zväz aj podával žiadosť na Fond na podporu športu.
 
Ako sa vám podarilo prefinancovať celú investíciu v Malej Frankovej vo výške 10 miliónov eur? Dotáciu z Fondu na podporu športu, 5 miliónov eur, získate až neskôr pri splnení všetkých podmienok v podobe refundácie nákladov. 
 
Ako som už uviedol, Zväz a Fond nastúpili do rozbehnutého vlaku. My sme mali financovanie zabezpečené kombináciou bankového úveru a vlastných zdrojov. Našim partnerom je VÚB banka.
 
Na Slovensku máme napríklad Národný futbalový štadión, na ktorého výstavbu štát prispel 27 miliónov eur. Určitú logiku preto dáva to, aby sa podobným spôsobom podporila aj lyžiarska infraštruktúra vo viacerých strediskách, a to aj vzhľadom na úspechy, ktoré slovenskí pretekári a pretekárky v tejto oblasti získali v uplynulých rokoch. Do akej miery by bola investícia v Malej Frankovej návratná, pokiaľ by ste dotáciu nezískali?
 
Podľa Zväzom prezentovanej stratégie chcú mať tri centrá pre alpské disciplíny a tri pre severské. Okrem Frankovej (pomyselný východ), aj v Jasnej (stred) a na Martinských holiach alebo vo Vrátnej (severozápad).
 
S návratnosťou v našom podnikaní kalkulujeme 12 až 15 rokov. Dotácia na tom nič nemení, skôr naopak, kvôli prevádzke a rezervovanej kapacite, to vychádza na 15 rokov a viac. Ako som už spomenul, naše rozhodnutie bolo emočné k lyžiarskym nádejam a nie k ekonomike.
 
Aké máte ďalšie rozvojové plány strediska?
 
Uvedomujeme si našu dnešnú spoločenskú zodpovednosť. Je množstvo malých podnikateľov v našom regióne, ktorí sú priamo závislí od našej prevádzky. Ako sa hovorí, papier znesie veľa, ale principiálne sa venujeme aj zime aj letu. Okrem už spomínaných retenčných nádrží v Malej Frankovej, ktoré plánujeme realizovať v tomto roku, máme rozpracovaných viacero ďalších projektov. Naše stredisko je v 4 katastroch, v dvoch okresoch a má vyše 300 vlastníkov pozemkov, a tak každý projekt si vyžaduje extrémne úsilie úplne od začiatku. Napriek tomu, ako je to náročné, sa snažíme nezaspať na pomyselných vavrínoch, a pripravujeme ďalšie rozvojové projekty. Prepravné zariadenia ale v dohľadnej dobe do piatich rokov určite neplánujeme. 
 
--
 
Matej Petőcz - lanovky.sk


21.3.2025