Tipy na výlet v okolí Košíc

Dnes si uvedieme zopár tipov na výlet v širšom okolí Košíc, a to ako vo Volovských vrchoch, tak aj v Čiernej hore – krajinnom celku v najvýchodnejšej časti Slovenského rudohoria.

Jánošíkova bašta (522 m n.m.)

Na toto vápencové bralo vedie príjemný a nenáročný výstup z obce Kysak. Zo železničnej stanice v obci je naň možné vystúpiť po červeno značenej Ceste hrdinov SNP (E8) za 1,25 hodiny. Trasa vedie najprv cez obec, neskôr prechádza lesným terénom, po ľavej strane míňame prameň Marianka. Prechádzame chatovou oblasťou a pri horárni stúpame vpravo chodníkom do priehyby (vpravo masív Hrad 501 m n.m.) a odtiaľ už len chvíľu k nášmu cieľu. Napriek tomu, že v niektorých úsekoch prebiehala ťažba dreva, chodník je priechodný a dobre vyznačený. Samotný útvar Jánošíkova bašta sa nachádza v chrbte Stádla nad údolím Hornádu východným smerom ku Kysaku. Slúži nielen ako obľúbené výletné miesto ponúkajúce krásny výhľad na dolinu Hornádu, ale aj ako cvičný horolezecký terén. Z tohto zaujímavého miesta v pohorí Čierna hora je možné pokračovať Cestou hrdinov SNP ďalej na Prielohy (788 m n.m.) a sedlo Repy (803 m n.m.). Návrat z Jánošíkovej bašty na železničnú stanicu Kysak trvá necelú hodinu.


Sivec (781 m n.m.)



Od mostu (cesta 547) ponad vodnú nádrž (327 m n.m.; v blízkosti penziónu Sivec) ideme po zelenej značke na Priehybu pod Sivcom (640 m n.m.). Trasu zvládneme za niečo vyše jednej hodiny. Odtiaľ pokračujeme približne pol hodiny lesom a neskôr popri skalnatom hrebeni k vrcholu.










Z histórie Lajošky aspoň spomeňme, že prvá chata, lepšie povedané útulňa, tu bola postavená v roku 1914. Samotná chata prešla mnohými zmenami, súčasná budova chaty bola postavená v rokoch 1948 -1951. Prvá písomná zmienka o kaplnke, ktorá sa nachádza v spodnej časti lúky, na ktorej stojí aj samotná chata, je z roku 1912. Týždeň po dušičkách sa v nej koná spomienka za zosnulých turistov.

Zaujímavý no čiastočne obmedzený výhľad ponúka neďaleká skala Loreley vo výške 901 m n.m. nachádzajúca sa na žlto značenej odbočke z Cesty hrdinov SNP (resp. E8). Svoj názov nedostala náhodou. Traduje sa, že ju tak pomenovali nemeckí osadníci z blízkeho okolia. Pripomínala im vysokú skalu pri nemeckom meste St. Goarshausen, na ktorej podľa povesti víla Loreley lákala lodníkov a ich lode tam stroskotali. Skala ponúka výhľad na Kojšovskú hoľu, dolinu potoka Opátka, Folkmarskú skalu či vápencový lom Margecany.

V súčasnej dobe je chata v celoročnej prevádzke, návštevníkom ponúka možnosť stravovania a ubytovania (kapacita cca 40 osôb). Pri chate sa nachádza niekoľko ohnísk. Horná časť lúky ponúka krásny výhľad na Košice so Slanskými vrchmi v pozadí.

Z chaty Lajošky je možné navštíviť niekoľko ďalších zaujímavých miest v tejto časti Volovských vrchov. Spomeňme napríklad Železný vrch 818 m n.m., na ktorom sa okrem televízneho vykrývača nachádza aj pamätník pripomínajúci boje v júni 1919, kedy tu došlo k stretom československého vojska s Maďarskou Červenou armádou pri obrane demarkačnej línie nastolenej Najvyššou vojnovou radou v Paríži ako jeden z dôsledkov prvej svetovej vojny. V tom istom roku bola na Železnom vrchu postavená mohyla s menami padlých. Súčasný obelisk je z roku 2000. Z Lajošky sa sem návštevník dostane cca za 45 min. s možným ďalším zostupom do Košickej Belej.

Kojšovská hoľa (1245,7 m n.m.)

Kojšovská hoľa je rozložitý hôľnatý vrchol, podľa ktorého je pomenovaný aj najvýchodnejší celok Volovských vrchov. Ponúka krásny kruhový výhľad na okolité obce i horstvá. Návštevník môže vidieť časť Košíc a Prešova, Margecany, Moldavu nad Bodvou, ale aj Vysoké Tatry, Kráľovu hoľu, časť Ukrajiny a Maďarska. V blízkosti sa nachádza lyžiarske stredisko Skipark Erika, chata Erika (dávnejšie známa ako Gelnická chata) a taktiež aj niekoľko pamätníkov, ako napr. pamätníky SNP na vrchole a pri bežkárskom areáli alebo štyridsaťdeväť stĺpov mieru osadených 18. mája 1997 – ich počet symbolizuje polohu Slovenska, a to na 49. rovnobežke.

V roku 1988 bolo na Kojšovskej holi postavené Meteorologické radiolokačné observatórium v tesnom susedstve kóty. Pracovisko pracovalo v nepretržitej prevádzke so stálou prítomnosťou zamestnancov. Prvým nainštalovaným radarom bol radar MRL-5 ruskej výroby, ktorý začal merať v roku 1990. Bol súčasťou vtedajšej československej radarovej siete. Pôvodné radarové merania boli ukončené k 1. 5. 2004. Od konca roku 2004 je na pracovisku nainštalovaný dualpolarizačný radar s ofsetovou anténou, ktorý využíva Dopplerov jav pri spracovaní odrazených signálov. Namerané dáta spracováva už priebežne počas samotného merania. V súčasnosti sa z neho získavajú dáta každých 5 minút. S prechodom na moderný radar, prešlo pracovisko automatizáciou. Uvoľnené priestory boli prenajaté a vznikla v nich chata V.O.D.S, ktorá tam bola v prevádzke do 31.12.2013.

Na východnom úpätí Zlatoidskej hory (1232 m n.m.) sa nachádza spomínaná chata Erika, ktorá toho času ponúka možnosť občerstvenia v bufete. Od nej sa na Kojšovskú hoľu dostaneme za 30 minút. Práve popri chate Erike vedie obľúbená prístupová cesta na Kojšovskú hoľu zo Zlatej Idky. Zvládnuť päťkilometrový úsek po asfaltovej ceste, ktorá je na niektorých miestach v zlom stave, trvá 1h 30 min. Modro značenou turistickou trasou zo Zlatej Idky v niektorých úsekoch vedúcou súbežne so spomínanou asfaltovou cestou sa dostaneme do sedla pod Kojšovskou hoľou za 1h 15 min a odtiaľ žltou značkou na vrchol Kojšovskej hole (ďalších 20 min). Turisticky zaujímavý je aj prístup z Prakoviec na Kojšovskú hoľu za 2 h 30 min žltou značkou, výstup smerom od Gelnice Perlovou dolinou či ďalšie prístupové trasy.


Zo Zlatej Idky je od 12. decembra 1988 v prevádzke sedačková lanovka o šikmej dĺžke 1770 m a prevýšením 341 m, prevádzkovaná počas lyžiarskej sezóny. Dodávateľom technológie bol Tatranský podnik miestneho priemyslu Kežmarok, ktorý vyrábal horské dopravné zariadenia zn. TATRAPOMA v licencii francúzskeho výrobcu POMAGALSKI S.A. Grenoble, v súčasnej dobe nástupnícka spoločnosť TATRALIFT, a.s. Kežmarok vyrába lanové dráhy, bobové dráhy a lyžiarske vleky už vlastnej konštrukcie. Spomínaná lanová dráha bola odovzdaná do úplnej prevádzky bola 9. až 12. januára 1989, dovtedy sa na trojmiestnych vozňoch prepravovali len maximálne 2 osoby.








Slanská Huta sa nachádza približne 20 kilometrov od Košíc. V písomnostiach sa po prvýkrát uvádza v roku 1772 ako želiarska kolónia. Jej obyvatelia pracovali v miestnych sklárňach patriacich grófskemu rodu Forgách.

V katastri obce sa na juhovýchodnom úbočí Veľkého Miliča nachádza jazero Izra (434 m n.m.). Vraví sa, že dcéra veľkovezíra Izra, ktorý počas tureckej okupácie stál na čele vojska podrobiaceho si okolie Slanca, sa zaľúbila do uhorského grófa. Veľkovezír nechal dcéru Izru sledovať. Keď uvidel zaľúbencov člnkovať sa na jazere, vystrelil na grófa šíp. Gróf spadol do vody, Izra za ním skočila a hladina sa nad oboma navždy zatvorila.

Toľko povesť. Skutočnosťou však je, že jazero vzniklo zosuvom pôdy v hornom toku rovnomenného potoku. Maximálna hĺbka jazera je 8 metrov a rozloha 3,7 ha. V sezóne je tu možnosť občerstvenia a ubytovania v chatkách. Vodná plocha sa využíva na plávanie, rybolov i člnkovanie. V blízkosti jazera je viacero ohnísk na opekanie. Zo Slanskej Huty sa sem dá dostať po žltej turistickej značke (približne 1 hod.). Prístup je možný napríklad aj zo žel. stanice Kuzmice po zelenej turistickej značke (približne 2 hodiny) či napríklad z Kalše (žel. st.; 2 hodiny po žltej značke). Tento zaujímavý kút Slanských vrchov je popretkávaný cyklotrasami nižšej a miernej náročnosti. Nimi je možné pokračovať aj do Maďarska (napr. Pusztafalu).



Veľmi pekná je prechádzka z Izry k Malej Izre (červená značka, 35 min.). Jazero Malá Izra (540 m n.m.) sa nachádza serverozápadne od Izry. Má rozlohu 0,77 ha a od roku 1988 je prírodnou pamiatkou. Vodná plocha sa nachádza v prírodnej priehlbine lesa. Z Malej Izry je možné ďalej pokračovať k chate Štátnych lesov Kopáska (620 m n.m.) pol hodinu po červenej značke a odtiaľ ďalej do Slanskej Huty.

Technickou zaujímavosťou v okolí Slanskej Huty sú vojenské bunkre, postavené v druhej polovici tridsiatych rokov minulého storočia. Tieto železobetónové objekty ľahkého opevnenia sa nachádzajú medzi obcami Slanská Huta, Kuzmice a Michaľany. Z vyše päťdesiatich stavieb sa ich zachovala necelá polovica. Ich úlohou bolo zabrániť možnému prieniku maďarských vojsk na československé územie. Ich ľudový názov „ropík“ je odvodený od akronymu Riaditeľstva opevňovacích prác, ktoré výstavbu riadilo a zadávalo externým firmám. Je veľkou škodou, že pod tieto zaujímavé stavby sa neodvratne podpisuje zub času. Zostáva len dúfať, že sa časom na záchranu týchto objektov niekto podujme.