Nakoľko moji kamaráti chceli lyžovať na nejakom „hustejšom kopci“, večer sme dali krátku poradu a padlo to na Vrátnu.
Tá sa nachádza len 40 km od Dolného Kubína, kde sme boli ubytovaní. Ráno nás privítalo 5 čisel nového snehu. Bol odmäk. Teplota okolo 2 stupňov. Vyrážame smerom na Párnicu. Tu odbočujeme doprava na Terchovú a v Zázrivej zase doľava. Ani nie po 3/4 hodinke sme vchádzali cez vrátňanské Tiesňavy. Bolo už asi pol desiatej, keď sme konečne dorazili na Paseky. Parkovisko pri sedačke bolo už plné a tak sme parkovali pod svahom Tížinka napravo od hlavnej cesty. Parkovisko bolo neodhrabané a keďže stále snežilo, mnohé autá tu zapadali a nevedeli sa pohnúť ďalej. Našťastie nám sa nič také nestalo.
Najväčší problém bol pri pokladni. Vytvorila sa tam poriadna rada.
Aj keď fungovali dve kassy, čakačka bola dobrých 15 minút. Celodenný skipass stál 680,-. V jeho cene je už zahrnutá aj jazda kabínkovou lanovkou na Chleb. Tá ale nepremávala pre silný vietor. Potom som zamieril do požičovne lyží kúsok od údolnej stanice lanovky. Ochotný personál v dobrej nálade mi vybral carvingové lyže. Požičanie na 4 hodiny ma vyšlo na 370,-. Tak a ide sa. Bol víkend, takže nás nejaké 5-6 minútové čakanie na sedačku na Pasekách (600 – 1000 m) neprekvapilo. Stále však snežilo.
Počas jazdy na lanovke pripadlo na mojej vetrovke asi 5 cm snehu. Vlastne všade bola biela. Biela, biela, biela. Trošku sme sa hore hladali, lebo aj keď som mal okuliare, vôbec som pre sneh nevidel, kde sú „naši ostatní“ . Aj keď zrejme bol ráno svah upravovaný, neustále husté sneženie urobilo svoje. Teplota bola mierne nad nulou. Viditeľnosť....no, lyžoval som po pamäti. Zvrchu som najprv šusol prvý previs po vrcholku vleku Poma a potom som pokračoval po ľavej strane (pri pohľade z vrchu) po zjazdovke FIS. Svah bol bubnovitý a sneh hlavne v spodných častiach kašovitý. V polke svahu som sa zase vrátil pod sedačku a po modrej pri detskom vleku dorazil do Humna. Nie nie, nenarazil som do žiadneho humna, ale tak sa volá bufet Humno pri údolnej stanici sedačky. Na rad prišli opäť neskoré raňajky. V ponuke bola klobása, grilované kuracie stehná, párky, nejaký guláš a polievka. No. Zrak mi padol na kurča. Kuracie stehno, hranolky a horalka ma vyšli na 112,-.
Konkrétne kurča 72, hranolky 25,- a horalka 15,-. Zase plastic. Tu som chcel napísať, že prečo je u nás stolovanie na horách také plastové...ale Robert, prevádzkár na neďalekej chate mi to vysvetlil nasledovne. Pokiaľ je prevádzka definovaná ako bufet, tak iné ako plastové taniere či poháre ponúknuť ani nemôže. A tak, ak túžite po ozajstnom stolovaní so štrngajúcimi pohármi a taniermi, musíte si prejsť 50 m do blízkej reštaurácie Starý dvor.
Po raňajkách sme sa vybrali zase sedačkou na vrchol.
Tu sme však zišli dole smerom na Grúň popri vleku, ktorý služi ako spojovačka medzi Pasekami a Grúňom, sme sa ocitli na bielej pláni, kde počas neutíchajúceho sneženia a dvíhajúceho sa vetra bola viditeľnosť tak do 50 m. Okuliare nepomáhali. Celí zasnežení sme prišli ku chate na Grúni, kde to dvaja z nás vzdali a šli na čaj. Ja som s Majom pokračoval na vleku až na Poludňový grúň 1260 m.
Tomu sa hovorí biele peklo. Silný nárazový vietor, sneh, mráz. Sneh sa zo spodu dvíhal hore a pre vietor sa aj ťažko dalo pohnúť. Keď sa mi to podarilo zapadol som do rozrytého bubnovitého svahu.
Sneh šľahal do tváre. Hodili by sa stierače na okuliare. Dal som ich dole a ako tak dojazdil dole ku chate na čaj. Zrazu sa vynorili! Išli vedľa seba. Tri nové ratraky!
Tak to som nezažil. Normálne počas prevádzky vlekov začali odspodu upravovať úplne rozbitý svah.
Nechali sme čaj čajom a rýchlo vyšli hore do bieleho pekla. Ratraky práve dorazili hore a aspoň malá kompenzácia za počasie bola čerstvo upravená zjazdovka. Bolo pravé poludnie a my na Poludňovom grúni. Aj keď podklad bol dosť makký, predsa len sa jazdilo podstatne lepšie. Dal som tu ešte tri jazdy a pokračoval dole na Paseky. Poludnňák je super kopec. Dobrý spád, aj dosť široký.
Minulú zimu som tu lyžoval na skvelom tvrdom podklade. Je to paráda. Hodil by sa tu ale vlek aj sprava. Viď obrázok. Teraz jedna poma ide od chaty na Grúni a druhý, pomalý vlek sprava asi do polovice svahu. Vlek by mal podľa mňa ísť úplne zo spodu, kde teraz začína ten malý pomalý vlek a končil by niekde hore ako teraz končí veľká poma. To by bolo už ozaj super.
Celkovo Grúň asi ešte len čaká nejaká modernizácia,
pretože od čias môjho lyžiarskeho v 1992 sa tu veľa nezmenilo. Toalety sú tu klasické, teda latríny. Ale keď pekne poprosíte, tak vás pustia aj do chaty, kde je toaleta už moderná J. Pred pár rokmi na Grúň chodila aj jednosedačka. Momentálne je odstavená. Jej funkciu prevzala 4sedačka Paseky.
Popoludní som sa opať dostal na Paseky. Počasie sa miestami umúdrilo, ale stalé pokračovali snehové prehánky. Sneh tu bol, hlavne v spodnej časti kašovitý, ťažký a pomalý, lepil sa na sklznicu. Našiel som si svoju trasu na „Slovanistickom“ svahu. Aj keď bol víkend, svah nebol plný. Na sedačku sa čakalo asi 5 minút a popoludní po 14 tej už takmer vôbec.
Pri spodnej stanici sedačkovej lanovky,
ktorá je už inak prekrytá strechou budovy správy strediska Vrátna, bola v plnom prúde akcia SHOW on SNOW. Veľký stan dával tušiť prítomnosť miešaných drinkov. Hneď som lyže vrátil a relaxoval pri hudbe s drinkom vodky s nejakým energetickým nápojom. Stretol som pár známych, tak som aj pokecal. Ostatní z našej partie ďalej lyžovali.
Tu však začínalo malé šialenstvo na snežniciach. Trom chalanom a neskôr aj babám asistenti nasadili snežnice. Ich úlohou bolo prejsť ku najbližšiemu stĺpu lanovky, kde bol hlboký sneh a nazad. Kto prvý prišiel do cieľa dostal myslím fľašu nejakého Puschkina. Zaujímavé bolo sledovať beh na snežniciach dozadu a ešte aj s prekážkami. Proste takáto zábava mi prišla vhod, lebo lyžovačka ma v tomto počasí nebavila.
No a zrazu bolo pol štvrtej a lanovka vytiahla posledných lyžiarov. Cestou na parkovisko som si ešte kúpil pol kila korbáčikov. Kamaráti počas toho ako som trávil čas na SHOW on SNOW ochutnali typické slovenské špeciality – bryndzové halušky za 59,- a pirohy 106,- v reštaurácii Starý Mlyn. Boli vynikajúce. A cena bola tiež prijateľná. Čo ich zarazilo bola 3 dcl cofoly za 40,- No a tu sa lyžovačka vo Vrátnej končí. Nakoľko bolo zlé počasie a nemohol som prejsť všetky areály, ktoré Vrátna má (Tížinka, Príslop a Chleb) tak si hodnotenie strediska nechám na budúce. Alebo pripravím niečo z minulého roka, aby ste aspoň takto videli, že do Vrátnej sa ozaj oplatí ísť. Hlavne keď sa na vás usmieva aj slniečko.
Roman Millan, externý spolupracovník lanovky.sk a majiteľ servera GOSKI.SK
