Mestské lanovky v Paríži a Salzburgu

Paríž - Montmartre

Podobná koncepcia dvojkoľajovej pozemnej lanovej dráhy ako v Budapešti je použitá aj na legendárnom Montmartre v Paríži. Jedná sa o krátku lanovku pre turistov, ktorí chcú navštíviť romantický Montmartre s impozantnou bazilikou Sacré – Coeur. Pôvodná lanovka Montmartre I. bola spustená do prevádzky v roku 1891. Pôvodne bola poháňaná gravitačne, pomocou vody ktorá sa pri každej jazde napúšťala do horného voza lanovky. Tento systém poháňal lanovú dráhu až do r. 1930, kedy bol nainštalovaný elektrický pohon. V takejto podobe slúžila až do roku 1990, kedy bola jej prevádzka ukončená.

V roku 1991 bola do prevádzky spustená rekonštruovaná lanovka Montmartre II., ktorá slúži až doposiaľ. Techologicky sú obe kabíny nezávislé na sebe, sú odvodené od štandardných výťahov, čo umožňuje každému vozňu fungovať nezávisle na sebe. V Paríži funguje ako súčasť verejnej dopravy, platí na ňu lístok ako do metra, prípadne špeciálnu turistickú kartu, platiacu pre vstupy do múzeí, galérií a dalších pamätihodností.

Technické parametre

	Montmartre I.	Montmartre II.
Prevádzka od:	05.06.1891	05.10.1991
ukončenie prevádzky:	01.10.1990
systém:	paralelný dvojkoľajový
rozchod koľajníc:	1440 mm	1435 mm
pohon:	do 1930 – vodný	elektrický
výkon:	-	160kW
rýchlosť:	-	3,5 m/s
doba jazdy:	-	1 min 10 s
dĺžka:	108 m
prevýšenie:	36 m
sklon:	35,2 %
počet vozov:	2
kapacita vozňa:		60 os
prepravná kapacita:		2000 os/hod

Paríž – Eiffelova veža

Lanovkárom známy výrobca kabín, vozňov a vagónov pre väčšinu výrobcov lanoviek švajčiarska firma GANGLOFF Cabins AG z Bernu je dodávateľom špeciálnej kabíny - „ výťahu“ na Eiffelovu vežu v Paríži. Je problematické zaradiť toto zariadenie k výťahom, nakoľko kabína prekonáva cestu na predposledné poschodie v dvoch rôznych uhloch stúpania a k tomu je pomocou lana ťahaná na dvoch koľajniciach s veľkým rozchodom ako pozemná lanovka.

Kabína je koncipovaná ako dvojposchodová, osadená v západnom pilieri veže. V roku 2011 je v pláne osadiť týmto typom kabíny aj východný pilier.

Technické údaje:

• zahájenie prevádzky s pôvodnými typmi výťahov: 1889
• počet staníc: 3
• počet koľají: 2
• rozchod: 3810 mm
• dĺžka: 128 m
• prevýšenie: 115,73 m
• stúpanie: 476,1 m
• pohon: elektrický (320 kW)
• doba jazdy: 1 min 15 s
• celkový čas prepravy (nástup - zastavenie - výstup): cca 8 min
• kapacita dvojkabíny: 92 osôb ( 45 + 1 sprievodca) na každom poschodí

Salzburg – Festungsbahn

Salzburg sa pýši niekoľkými dominantami. Okrem charakteristického hradu Salzbugu, podľa ktorého mesto dostalo i názov, je za povšimnutie hodná aj vojenská pevnosť Hohensalzburg, na ktorú taktiež vedie jedna z najstarších pozemných lanových dráh na kontinente. Pevnosť bola určená pre kasárne.

V roku 1892 bola železničnou spoločnosťou SETG započatá výstavba lanovky. Pôvodne bola koncipovaná na systéme troch koľají s spoločnou strednou koľajou. Medzi koľajnicami sa nachádzal ozubený hrebeň, ktorý slúžil pre brzdenie vozňov ( systém Rieggenbach). Pohon vozňov bol pôvodne zabezpečený pomocou vodnej záťaže až do októbra 1959. Tento systém bol problematický hlavne v zimných mesiacoch. Už v apríli 1960 sa začala prevádzka na elektrický pohon. Zároveň bol modernizovaný aj zvršok dráhy. Systém sa zmenil na dvojkoľajový s modernou Abtovou výhybkou. Medzi rokmi 1974 – 1976 bola vykonaná úplná rekonštrukcia staníc. V roku 1991 končila životnosť vozňov, ktoré museli byť vymenené za nové. Momentálna lanová dráha od apríla 1992 jezdí pre širokú verejnosť neustále.

Technické parametre:

• dĺžka: 198,5 m
• výškový rozdiel: 98 m
• maximálne stúpanie: 62 %
• rozchod koľajníc: 1040 mm
• priemer lana: 25 mm
• pohon: 400 V trojfázový
• hnací výkon: 225 kW
• dopravná rýchlosť: 4 m/s
• maximálna rýchlosť: 5 m/s
• doba jazdy: 1 min
• brzdy: bezpečnostná koľajová brzda, hydraulicky ovládaná pružinová brzda
• vozeň:
  • kapacita vozňa: 48 osôb
  • prepravná kapacita: 1560 os/hod v oboch smeroch
  • dĺžka: 9,3 m
  • šírka: 1,9 m
  • hmotnosť voza: 5580 kg
  • rok výroby: 1992
• údolná stanica: 437 m n.m.
• vrcholová stanica: 535 m n.m.

Ing. Peter Lovás