Za slovenskú lyžovačku
Štyria majitelia najväčších lyžiarskych stredísk spojili lobing a marketing
[28.4.2006, TREND / Gabriel Beer]
Majitelia najväčších slovenských lyžiarskych stredísk začínajú spolupracovať. Sľúbili si, že peniaze na marketing nebudú drobiť tak ako doteraz.
Chystajú sa vyraziť do zahraničia a presvedčiť Západoeurópanov z nealpských krajín, aby prišli lyžovať na Slovensko. Novú klientelu vidia aj v Česku, Poľsku a Maďarsku. Netaja sa, že začínajú lobovať. Klopú u politikov a pozývajú diskutovať ochranárov.
Múdrejší
„Boli sme hlúpi, že sme to neurobili už dávno. Nezmyselne sme sa vnímali najmä ako konkurencia, rastieme pritom rovnako,“ komentuje založenie združenia Slovakia Ski Region predseda Predstavenstva SCR Veľká Rača Roman Weck.
Ten do združenia prináša aj funkciu, je poradca predsedu vlády pre cestovný ruch. To, že najsilnejšie lyžiarske strediská od seba delí najviac dvesto kilometrov, treba podľa neho v budúcnosti využiť. Z pohľadu mimo republiky je to veľmi blízko.
Potichu priznáva, že združenie má byť aj náplasť na paralyzovanú Slovenskú agentúru pre cestovný ruch. Majitelia lyžiarskych stredísk veria, že ich praktické skúsenosti budú na propagáciu užitočnejšie ako aktivity agentúry podliehajúcej politickým výkyvom.
So spoluprácou napriek tomu rátajú. Pre peniaze, ktoré štát agentúre dáva. „Zatiaľ sme necítili nejakú propagáciu v zahraničí, necítili sme žiadnu koncepciu,“ hodnotí štátnu agentúru marketingová riaditeľka Tatranských lanových dráh zo skupiny J&T Danka Velecká.
Pridáva skúsenosť: Pred zimou sa v Londýne silno angažovali Rumuni a Bulhari. Jediná silná ruská cestovná kancelária Travelland týždenne posielala tristopäťdesiat ruských lyžiarov do Bulharska. Najväčšie lyžiarske stredisko Borovec zásobovalo rekreantmi okrem iného dvanásť leteckých charterových liniek týždenne.
„My marketing vieme robiť,“ dušuje sa R. Veck a počíta na príklade svojej firmy. Do reklamy dáva desať miliónov korún ročne, z toho osem ide cez barter. Výsledok je rast príjmov z 25 miliónov korún v roku 2002 na vyše šesťnásobok v práve sa končiacej sezóne.
Štyria
R. Weck: Boli sme hlúpi, že sme nezačali spolupracovať už dávno.
Ski Region založili majitelia najväčších lyžiarskych stredísk. Akciovka Jasná Nízke Tatry má vplyv na zjazdovky oboch strán Chopka. Skupina J&T má pred sebou projekty vo Vysokých Tatrách, v okolí Tatranskej Lomnice.
Firmy Borisa Kollára – 1. Tatranská a Goimpex podnikajú na Štrbskom Plese a Donovaloch. Štvoricu dopĺňa prudko expandujúca Veľká Rača na Kysuciach. „Pripojiť sa budú môcť aj ďalší,“ hovorí R. Weck. No zakladatelia si chcú ponechať taký vplyv, aby mohli určovať smer združenia aj v budúcnosti.
Prvý efekt fungovania združenia pre lyžiarov bude spoločný sezónny lístok. Podľa predbežných úvah by mal stáť 5 900 korún. Kto si ho kúpi, získa pätnásť dní lyžovačky s možnosťou výberu v piatich strediskách. Zúčtovanie problém nebude.
Všetky firmy pracujú v systéme vydávania a akceptovania lístkov rakúskej firmy Skidata. Tá by preto mala na základe údajov zo zjazdoviek robiť konečné preúčtovanie.
„Pri spoločnom lístku budú trocha znevýhodnené väčšie strediská s drahšími lístkami. No nemáme na to, aby sa každé stredisko samostatne propagovalo v zahraničí,“ hovorí predseda Predstavenstva Jasná Nízke Tatry Andrej Kollár.
Regulovať dopyt
Ski Region chce presvedčiť politikov, že podporovať rozvoj lyžiarskych stredísk bude zaujímavé aj pre nich. Môžu napríklad hovoriť o zvyšovaní zamestnanosti.
„Treba hovoriť aj o ľuďoch s nižším vzdelaním, aj im dať víziu,“ zdôrazňuje R. Weck. Tým, ktorí v lete pracujú na stavbách či v lesoch, môžu dať lyžiarske strediská v zime prácu.
Teraz zamestnávajú zjazdovky na Slovensku 3 600 ľudí. Ďalších približne dvadsaťtisíc je zamestnaných v službách, ubytovacích, či stravovacích zariadeniach, ktoré sú nadviazané na lyžiarske strediská.
Predpoklad ďalšieho zárobku ľudí v regióne je v budovaní penziónov, ubytovaní v súkromí, stravovaní, zábave. Ak sa má dotiahnuť lukratívna klientela, to všetko ešte len treba dobudovať.
Pomoc hľadali veľkí hráči aj na ministerstve zahraničných vecí. Dostali prísľub pomôcť s vybavením koordinácie jarných prázdnin v Česku, Poľsku a slovenských krajoch. Aby sa lyžiarske strediská vyhli náporom, ak sa napríklad stretnú pražské a bratislavské prázdniny s voľnom pre deti v katovickej oblasti. S Maďarmi sa koordinovať netreba, jarné prázdniny nemajú. Slovenské svahy zásobujú klientelou rovnomerne celú zimu, najväčší úžitok z nich majú Donovaly.
Menej sivo
Lyžiarskym strediskám začínajú veriť aj banky. Veľká Rača dostala desaťročný úver 300 miliónov korún od konzorcia UniBanky a Tatra banky.
Majitelia stredísk vedia, že na rozvoj potrebujú externé financie. Preto musia byť čitateľní. Z biznisu s lyžovačkou sa tak vytráca sivá ekonomika. Aj z takých detailov, ako je ubytovanie v súkromí.
Majitelia voľných izieb začínajú uprednostňovať isté obsadzovanie cez turistické kancelárie. Zbavuje ich to starostí s naháňaním klientely a vyťažením izieb. Zmierujú sa s tým, že si to vyžaduje priznávať dane. Napríklad Vysoké Tatry. Mesto od januára do marca získalo medziročne takmer o štyridsať percent viac prihlásení na daň z ubytovania.
„Momentálne sa nik z veľkých stredísk nesťažuje, že by mal nedostatok klientov. Každý z nás mal medziročné nárasty návštevníkov od štrnásť do dvadsaťosem percent,“ tvrdí R. Weck. Pripomína, že napríklad Veľká Rača už túto zimu bývala vyťažená na deväťdesiatpäť percent. A to sú čísla, pri ktorých sú lyžiari nervózni. Cez vianočné sviatky strediská odmietali záujemcov o ubytovanie, prijať dokázali len tretinu dopytu.
Preto sa v hlavách manažérov stredísk rodia plány na ďalšiu expanziu. Vízia je viac ako zdvojnásobiť dĺžku zjazdoviek, pridať ďalšie vleky a najmä lanovky. Staršie výťahy vymeniť za modernejšie a najmä rýchlejšie sedačky. Tie na kopec vyvezú viac lyžiarov. Pribudnúť by mali najmä mierne zjazdovky pre rodiny s deťmi. Lebo generujú najväčšie tržby.
Dohodnúť a plniť
„V rámci združenia nebudeme veľmi podporovať vznik stredísk na zelenej lúke. Treba rozvíjať tie, ktoré existujú,“ pripomína R. Weck, kde sú hranice ich lobingu. Zhodujú sa aj vo veľkej snahe dohodnúť sa s ochranármi. „Nechceme ochranárov a štátnu ochranu prírody vystrašiť. Prichádzame s koncepciou, nie akciou na nejaký rok-dva,“ vysvetľuje premiérov poradca.
Ski Region Slovakia chce v mene členov pôsobiť ako platforma na vyjednávanie s ochranármi. „To, čo dohodne vyjednávač, by malo byť pre budovateľov lyžiarskych stredísk neporušiteľné,“ pokračuje. V mene združenia dáva prísľub, že jeho členovia z vyjednaného priestoru nevybočia.
Nič to nemení na postojí majiteľov lyžiarskych stredísk k legislatíve na ochranu prírody. Kritizujú ju za jej prísnosť a za to, že zároveň otvára cestu množstvu výnimiek. Príkladom je sedačková lanovka v Lomnickom sedle vo Vysokých Tatrách. Stavať by sa malo podľa názoru združenia v regiónoch, ktoré rozvojom turistického ruchu už dotknuté sú.
Napríklad región Chopka už dlhšie bojuje o ďalší rozvoj. Dve až tri miliardy korún, ktoré sú prichystané na nové projekty, blokuje neexistujúci územný plán obce Demänovská Dolina. Na schválenie čaká takmer štyri roky. Ráta sa v ňom aj s prepojením zjazdoviek severného a južného Chopka kabínkovou lanovkou, ďalšími sedačkami a s vybudovaním apartmánov.
Jasná si v tomto roku pripravila na investície približne dvesto miliónov korún. Minúť sa majú na provizórne prepojenie oboch strán kopca vlekmi či novú štvorsedačku. Mala by vyriešiť dopravu na Záhradky a odbúrať šmýkajúce sa autobusy s lyžiarmi z okolitých rovinatých štátov.
Investície sú nevyhnutné. Cez tohtoročnú zimnú lyžiarsku sezónu najsilnejšie stredisko prepravilo o dvadsaťosem percent ľudí viac ako v tiež úspešnej minuloročnej sezóne. Veľké investície presahujúcu miliardu korún majú v projektoch Donovaly, o pol druha miliarde a šesťdesiatich piatich kilometroch zjazdoviek hovorí Veľká Rača.
Na slovenskú lyžovačku prispel aj Brusel
Členom nového združenia lyžiarskych stredísk sa pozdáva myšlienka, že by štát „cestovný ruch zadefinoval ako strategický záujem štátu“. V praxi by to podľa marketingovej šéfky Tatranských lanových dráh Danky Veleckej mohlo znamenať aj prijatie osobitného zákona o cestovnom ruchu. Napríklad na to, aby sa ľuďom z biznisu jednoduchšie pracovalo s pozemkami.
„Niekedy, aj keď existuje vhodný pozemok, nie je zaň komu zaplatiť. Komplikácie sú aj s prenajímaním štátnych pozemkov,“ hovorí skúsenosť D. Veleckej. Slovenské kopce zatiaľ nezažili ani žiadnu masívnu podporu z eurofondov. Komisia, ktorá v Slovenskej agentúre pre cestovný ruch rozdeľovala peniaze zo sektorového operačného plánu priemysel a služby, priklepla lyžiarom tri balíky vyššie ako sto miliónov korún.
Na zelenej lúke chce stavať Ski centrum Banská Štiavnica rodina Kaníkovcov. Z eurofondov na to dostali prísľub 150 miliónov korún. Ďalší veľký balík – 120 miliónov korún – dostalo mesto Kremnica na dobudovanie Skalky a sto miliónov korún obec Oščadnica na budovanie infraštruktúry blízkej Veľkej Rače. Menšie sumy dostali Donovaly (23 mil. Sk), Plejsy (18 mil. Sk) a Jahodná pri Košiciach (8 mil. Sk).
Foto – Milan Illík
[28.4.2006, TREND / Gabriel Beer]
Majitelia najväčších slovenských lyžiarskych stredísk začínajú spolupracovať. Sľúbili si, že peniaze na marketing nebudú drobiť tak ako doteraz.
Chystajú sa vyraziť do zahraničia a presvedčiť Západoeurópanov z nealpských krajín, aby prišli lyžovať na Slovensko. Novú klientelu vidia aj v Česku, Poľsku a Maďarsku. Netaja sa, že začínajú lobovať. Klopú u politikov a pozývajú diskutovať ochranárov.
Múdrejší
„Boli sme hlúpi, že sme to neurobili už dávno. Nezmyselne sme sa vnímali najmä ako konkurencia, rastieme pritom rovnako,“ komentuje založenie združenia Slovakia Ski Region predseda Predstavenstva SCR Veľká Rača Roman Weck.
Ten do združenia prináša aj funkciu, je poradca predsedu vlády pre cestovný ruch. To, že najsilnejšie lyžiarske strediská od seba delí najviac dvesto kilometrov, treba podľa neho v budúcnosti využiť. Z pohľadu mimo republiky je to veľmi blízko.
Potichu priznáva, že združenie má byť aj náplasť na paralyzovanú Slovenskú agentúru pre cestovný ruch. Majitelia lyžiarskych stredísk veria, že ich praktické skúsenosti budú na propagáciu užitočnejšie ako aktivity agentúry podliehajúcej politickým výkyvom.
So spoluprácou napriek tomu rátajú. Pre peniaze, ktoré štát agentúre dáva. „Zatiaľ sme necítili nejakú propagáciu v zahraničí, necítili sme žiadnu koncepciu,“ hodnotí štátnu agentúru marketingová riaditeľka Tatranských lanových dráh zo skupiny J&T Danka Velecká.
Pridáva skúsenosť: Pred zimou sa v Londýne silno angažovali Rumuni a Bulhari. Jediná silná ruská cestovná kancelária Travelland týždenne posielala tristopäťdesiat ruských lyžiarov do Bulharska. Najväčšie lyžiarske stredisko Borovec zásobovalo rekreantmi okrem iného dvanásť leteckých charterových liniek týždenne.
„My marketing vieme robiť,“ dušuje sa R. Veck a počíta na príklade svojej firmy. Do reklamy dáva desať miliónov korún ročne, z toho osem ide cez barter. Výsledok je rast príjmov z 25 miliónov korún v roku 2002 na vyše šesťnásobok v práve sa končiacej sezóne.
Štyria
R. Weck: Boli sme hlúpi, že sme nezačali spolupracovať už dávno.
Ski Region založili majitelia najväčších lyžiarskych stredísk. Akciovka Jasná Nízke Tatry má vplyv na zjazdovky oboch strán Chopka. Skupina J&T má pred sebou projekty vo Vysokých Tatrách, v okolí Tatranskej Lomnice.
Firmy Borisa Kollára – 1. Tatranská a Goimpex podnikajú na Štrbskom Plese a Donovaloch. Štvoricu dopĺňa prudko expandujúca Veľká Rača na Kysuciach. „Pripojiť sa budú môcť aj ďalší,“ hovorí R. Weck. No zakladatelia si chcú ponechať taký vplyv, aby mohli určovať smer združenia aj v budúcnosti.
Prvý efekt fungovania združenia pre lyžiarov bude spoločný sezónny lístok. Podľa predbežných úvah by mal stáť 5 900 korún. Kto si ho kúpi, získa pätnásť dní lyžovačky s možnosťou výberu v piatich strediskách. Zúčtovanie problém nebude.
Všetky firmy pracujú v systéme vydávania a akceptovania lístkov rakúskej firmy Skidata. Tá by preto mala na základe údajov zo zjazdoviek robiť konečné preúčtovanie.
„Pri spoločnom lístku budú trocha znevýhodnené väčšie strediská s drahšími lístkami. No nemáme na to, aby sa každé stredisko samostatne propagovalo v zahraničí,“ hovorí predseda Predstavenstva Jasná Nízke Tatry Andrej Kollár.
Regulovať dopyt
Ski Region chce presvedčiť politikov, že podporovať rozvoj lyžiarskych stredísk bude zaujímavé aj pre nich. Môžu napríklad hovoriť o zvyšovaní zamestnanosti.
„Treba hovoriť aj o ľuďoch s nižším vzdelaním, aj im dať víziu,“ zdôrazňuje R. Weck. Tým, ktorí v lete pracujú na stavbách či v lesoch, môžu dať lyžiarske strediská v zime prácu.
Teraz zamestnávajú zjazdovky na Slovensku 3 600 ľudí. Ďalších približne dvadsaťtisíc je zamestnaných v službách, ubytovacích, či stravovacích zariadeniach, ktoré sú nadviazané na lyžiarske strediská.
Predpoklad ďalšieho zárobku ľudí v regióne je v budovaní penziónov, ubytovaní v súkromí, stravovaní, zábave. Ak sa má dotiahnuť lukratívna klientela, to všetko ešte len treba dobudovať.
Pomoc hľadali veľkí hráči aj na ministerstve zahraničných vecí. Dostali prísľub pomôcť s vybavením koordinácie jarných prázdnin v Česku, Poľsku a slovenských krajoch. Aby sa lyžiarske strediská vyhli náporom, ak sa napríklad stretnú pražské a bratislavské prázdniny s voľnom pre deti v katovickej oblasti. S Maďarmi sa koordinovať netreba, jarné prázdniny nemajú. Slovenské svahy zásobujú klientelou rovnomerne celú zimu, najväčší úžitok z nich majú Donovaly.
Menej sivo
Lyžiarskym strediskám začínajú veriť aj banky. Veľká Rača dostala desaťročný úver 300 miliónov korún od konzorcia UniBanky a Tatra banky.
Majitelia stredísk vedia, že na rozvoj potrebujú externé financie. Preto musia byť čitateľní. Z biznisu s lyžovačkou sa tak vytráca sivá ekonomika. Aj z takých detailov, ako je ubytovanie v súkromí.
Majitelia voľných izieb začínajú uprednostňovať isté obsadzovanie cez turistické kancelárie. Zbavuje ich to starostí s naháňaním klientely a vyťažením izieb. Zmierujú sa s tým, že si to vyžaduje priznávať dane. Napríklad Vysoké Tatry. Mesto od januára do marca získalo medziročne takmer o štyridsať percent viac prihlásení na daň z ubytovania.
„Momentálne sa nik z veľkých stredísk nesťažuje, že by mal nedostatok klientov. Každý z nás mal medziročné nárasty návštevníkov od štrnásť do dvadsaťosem percent,“ tvrdí R. Weck. Pripomína, že napríklad Veľká Rača už túto zimu bývala vyťažená na deväťdesiatpäť percent. A to sú čísla, pri ktorých sú lyžiari nervózni. Cez vianočné sviatky strediská odmietali záujemcov o ubytovanie, prijať dokázali len tretinu dopytu.
Preto sa v hlavách manažérov stredísk rodia plány na ďalšiu expanziu. Vízia je viac ako zdvojnásobiť dĺžku zjazdoviek, pridať ďalšie vleky a najmä lanovky. Staršie výťahy vymeniť za modernejšie a najmä rýchlejšie sedačky. Tie na kopec vyvezú viac lyžiarov. Pribudnúť by mali najmä mierne zjazdovky pre rodiny s deťmi. Lebo generujú najväčšie tržby.
Dohodnúť a plniť
„V rámci združenia nebudeme veľmi podporovať vznik stredísk na zelenej lúke. Treba rozvíjať tie, ktoré existujú,“ pripomína R. Weck, kde sú hranice ich lobingu. Zhodujú sa aj vo veľkej snahe dohodnúť sa s ochranármi. „Nechceme ochranárov a štátnu ochranu prírody vystrašiť. Prichádzame s koncepciou, nie akciou na nejaký rok-dva,“ vysvetľuje premiérov poradca.
Ski Region Slovakia chce v mene členov pôsobiť ako platforma na vyjednávanie s ochranármi. „To, čo dohodne vyjednávač, by malo byť pre budovateľov lyžiarskych stredísk neporušiteľné,“ pokračuje. V mene združenia dáva prísľub, že jeho členovia z vyjednaného priestoru nevybočia.
Nič to nemení na postojí majiteľov lyžiarskych stredísk k legislatíve na ochranu prírody. Kritizujú ju za jej prísnosť a za to, že zároveň otvára cestu množstvu výnimiek. Príkladom je sedačková lanovka v Lomnickom sedle vo Vysokých Tatrách. Stavať by sa malo podľa názoru združenia v regiónoch, ktoré rozvojom turistického ruchu už dotknuté sú.
Napríklad región Chopka už dlhšie bojuje o ďalší rozvoj. Dve až tri miliardy korún, ktoré sú prichystané na nové projekty, blokuje neexistujúci územný plán obce Demänovská Dolina. Na schválenie čaká takmer štyri roky. Ráta sa v ňom aj s prepojením zjazdoviek severného a južného Chopka kabínkovou lanovkou, ďalšími sedačkami a s vybudovaním apartmánov.
Jasná si v tomto roku pripravila na investície približne dvesto miliónov korún. Minúť sa majú na provizórne prepojenie oboch strán kopca vlekmi či novú štvorsedačku. Mala by vyriešiť dopravu na Záhradky a odbúrať šmýkajúce sa autobusy s lyžiarmi z okolitých rovinatých štátov.
Investície sú nevyhnutné. Cez tohtoročnú zimnú lyžiarsku sezónu najsilnejšie stredisko prepravilo o dvadsaťosem percent ľudí viac ako v tiež úspešnej minuloročnej sezóne. Veľké investície presahujúcu miliardu korún majú v projektoch Donovaly, o pol druha miliarde a šesťdesiatich piatich kilometroch zjazdoviek hovorí Veľká Rača.
Na slovenskú lyžovačku prispel aj Brusel
Členom nového združenia lyžiarskych stredísk sa pozdáva myšlienka, že by štát „cestovný ruch zadefinoval ako strategický záujem štátu“. V praxi by to podľa marketingovej šéfky Tatranských lanových dráh Danky Veleckej mohlo znamenať aj prijatie osobitného zákona o cestovnom ruchu. Napríklad na to, aby sa ľuďom z biznisu jednoduchšie pracovalo s pozemkami.
„Niekedy, aj keď existuje vhodný pozemok, nie je zaň komu zaplatiť. Komplikácie sú aj s prenajímaním štátnych pozemkov,“ hovorí skúsenosť D. Veleckej. Slovenské kopce zatiaľ nezažili ani žiadnu masívnu podporu z eurofondov. Komisia, ktorá v Slovenskej agentúre pre cestovný ruch rozdeľovala peniaze zo sektorového operačného plánu priemysel a služby, priklepla lyžiarom tri balíky vyššie ako sto miliónov korún.
Na zelenej lúke chce stavať Ski centrum Banská Štiavnica rodina Kaníkovcov. Z eurofondov na to dostali prísľub 150 miliónov korún. Ďalší veľký balík – 120 miliónov korún – dostalo mesto Kremnica na dobudovanie Skalky a sto miliónov korún obec Oščadnica na budovanie infraštruktúry blízkej Veľkej Rače. Menšie sumy dostali Donovaly (23 mil. Sk), Plejsy (18 mil. Sk) a Jahodná pri Košiciach (8 mil. Sk).
Foto – Milan Illík
Trend
29.04.2006
29.04.2006