Za snehom a lanovkami na Horehronie a Turiec
Dnes už takmer minulá zimná sezóna 2004/2005 sa vyznačovala v porovnaní s predchádzajúcimi väčším množstvom snehu na horách a aj dlhotrvajúcimi mrazmi. Fantastické snehové podmienky, ktoré boli pri takomto počasí samozrejmé, sme si nemohli nechať ujsť a tak vám prinášame reportáž z návštevy Donovál,
Mýta pod Ďumbierom a Martinských holí v dňoch 22.02.2005 až 26.02.2005. Okrem nich sme ešte navštívili (to už iba "výletne") aj dnes už demontovanú lanovku z Tureckej na Krížnu (jej údolnú stanicu v Tureckej) a stále funkčnú jednosedačku na Chvatimech, ktorá vedie z Valaskej.
Začiatok v utorok 22. februára, ráno nasadáme do auta a vyrážame smer Donovaly, najprv sa však zastaviť v bývalej údolnej stanici kedysi slávnej lanovky na Krížnu v Tureckej.
O 11.30 prichádzame do Tureckej, k stanici prichádzame okolo 11.45. Lanovka na Líšku (bočný hrebeň Krížnej)
je už 12 rokov demontovaná. Premávala od roku 1970. Patrila medzi najdlhšie lanovky na Slovensku (2067 m) a jedinečné mala aj prevýšenie (730 m).
Ako jediná sedačková lanovka systému Transporta mala medzistanicu. Posledných návštevníkov vyviezla z Tureckej (657 m n.m.) cez medzistanicu Salašky (800 m n.m.)
na Líšku (1387 m n.m.) v roku 1993. Odvtedy po lanovke ostali iba základy podpier, podpivničená medzistanica a samozrejme staničné budovy, v ktorých sa dodnes zachovala takmer
všetka
pôvodná technológia. Roky bolo stredisko mimo prevádzky, no od roku 2002 tu je v prevádzke niekoľko napojených vlekov, pomocou ktorých sa v zimnej sezóne opäť dostanete
priamo až k bývalej vrcholovej stanici niekdajšej lanovky. V lete však iba dvojhodinovou túrou.
Rýchlo fotíme interiér údolnej stanice a pokračujeme ďalej na Donovaly.
Lyžovačku sme začali o 12.30 hod., kvôli hmle na Novej holi sme však radšej zostali iba na Záhradišti. Počasie bolo "typicky" zimné, bolo zamračené a od 15.00 začalo husto snežiť. Takýmto počasím sa vśka vyznačovala takmer celá sezóna, takže nič neovyklé to nebolo.
Veľkým prekvapením však boli "čakacie" doby v stredisku - na štvorsedačku sa takmer vôbec nečakalo! A to malo celé západné Slovensko jarné prázdniny.... asi to bolo
spôsobené tým počasím. Na svah sa vozíme iba modernou štvorsedačkou, dlhou 646 m, ktorá bola vybudovaná v roku 2003 a pre verejnosť začala premávať
26. decembra 2003. Snehové podmienky sú vynikajúce, svah bol kvalitne upravený.
Lyžovačku končíme po 16.00 a vyrážame smer Banská Bystrica, kde sme boli ubytovaní. Plán znel ísť zajtra na Martinské hole.
Do Valaskej prichádzame okolo 13.15. Teplota sa pohybuje tesne nad nulou. Pomaličky kráčame po strmej ceste k údolnej stanici lanovky. Samotný vrchol Chvatimechu (773 m n.m.)
bol v hustej hmle, sneženie však postupne ustávalo a nakoniec už nesnežilo vôbec. Na lanovke sa však od leta 2004 udialo niekoľko zmien - došlo k náteru oplotenia dolnej stanice z pôvodnej žltej
farby na červenú a rovnako aj sedačky už nemajú pôvodný modrý náter, ale červeno-biely. Fotíme iba údolnú stanicu a z nej podpery č. 2 + 3, pretože pod lanovkou sa nachádzala
asi metrová vrstva prachového snehu. Táto lanovka je mimochodom najstaršou dodnes prevádzkyschopnou lanovkou na Slovensku, 12. februára tohto roka oslávila
50 rokov od zahájenia prevádzky. V súčasnej dobe však už bohužiaľ pre verejnosť nepremáva. Lanovka je dlhá 560 m a dopravnou rýchlosťou 1,2 m/s na Chvatimech cestujúcich vyviezla za 8 minút.
Po 30 minútach odchádzame z Valaskej do Banskej Bystrice. Zajtra chceme ísť lyžovať na Martinky.
Malo to však jednu výhodu - lyžiarov bolo relatívne málo, a tak čakacie doby na lanovku boli minimálne, najdlhšia rada tak bola poobede a aj tam čakacia doba neprekročila 6 - 8 minút. Celý deň snežilo,
lyžovačka však stála za to, snehové podmienky boli fantastické. Zjazdovka z Novej hole je naozaj veľmi dobrá. Označená je ako stredna ťažká. Lyžovačku znepríjemňoval
iba silný vietor na Novej holi a hmla. Ak bola o 10.00 iba hore na holi, na konci prevádzkovej doby o 16.00 hod. klesla už až k údolnej stanici!
Táto trojsedačková lanovka bola pre verejnosť spustená v roku 1983, jej prevýšenie činí 446,8 m pri šikmej dĺžke 1325 m. Na Novú hoľu sa s jej pomocou dostanete za 9 minút pri dopravnej rýchlosti 2,5 m/s.
Lanovka je v pravidelnej prevádzke aj počas letnej sezóny. Táto zimná sezóna (2004/2005) je však poslednou sezónou tejto lanovky. Od budúcej zimy ju totiž nahradí nová
lanovka od francúzskej firmy Poma, o ktorej sa viac informácií môžete dozvedieť v sekcii Projekty. Bude systému Telemix, čo v praxi znamená, že bude odpojiteľná a na dopravnom lane sa budú striedať šesťmiestne nekryté sedačky
a osemmiestne kabínky. Toto leto sa teda Donovaly budú musieť zaobísť bez letnej lanovky (ak samozrejme nerátame lyžiarsku lanovku na Záhradišti).
O 16.00 teda končíme lyžovačku, samozrejme stále sneží, ale v tomto okamihu je to už jedno. S pocitom výbornej lyžovačky odchádzame späť do Banskej Bystrice.
Zajtra už snáď konečne vyjdú aj tie Martinky...
Píše sa 25. február 2005, je 7 hodín ráno a my vstávame. V porovnaní s uplynulými dňami nastala zmena - snežilo už iba veľmi mierne. Pozeráme živú panorámu v televízii -
na Martinkách je polojasno. Vyrážame teda smer Martin, prejazd Šturcom bol bez problémov, pretože medzičasom prestalo snežiť a cesta bola v perfektnom stave.
Na Podstráne, čo je dlhé údolie s dolnou stanicou jednosedačkovej lanovky na Martinky, prichádzame o 11.15. Rýchlo si obúvame lyžiarky a kráčame smerom k stanici lanovky.
Keďže sme zmeškali jazdu lanovky o 11.15, najbližšia jazda je o 11.45 (v zime lanovka, ako sme zistili, jazdí v polhodinových intervaloch). Čakáme v nástupnej hale a o 11.40 obsluha lanovky
otvára dvere na nástupisko lanovky. Už nie je polojasno, je takmer zamračené, no slniečko stále vykukuje. Mám tu česť nasadnúť hneď na druhú sedačku(hneď po pracovníkovi lanovky). Príjemne ma prekvapilo, že v zimnej prevádzke dostanete od obsluhy lanovky na sedačku (ktorej sedacia časť je drevená) podušku.
Jazda je tak o niečo
príjemnejšia. Presne od polky podpier, od podpery č. 18 vyššie, bola "obľúbená" hmla. Po 20 minútach jazdy prichádzame do hornej, poháňacej stanice Martinské hole vo výške 1250 m n.m.
V celom stredisku je hmla, že by sa dala krájať, no čo s tým narobíme a kráčame k pokladni. Zakúpime si lístok a ideme na prvú jazdu vlekom B. Hore už žiadna hmla nebola. Neskôr, po
hodine lyžovania sme zistili dosť zaujímavé pravidlo - 15 minút je hmla pri údolnej stanic vlekov, 15 minút pri horných staniciach, 15 minút všade a 15 minút nikde. Medzitým sa vystriedali aj obdobia so snežením.
V stredisku boli v prevádzke všetky vleky (Krížava - A, Rekreačný - B, Vlek C - C, Na Flocha - D, Javorina - E a aj malý detský vlek F) a otvorené boli všetky zjazdovky. Ich povrch
bol fantastický, 185 cm čistého prírodného "prašanu" bolo jednoducho vynikajúcich. Na vleky sa takmer vôbec nečakalo, výnimkou bol iba v popoludňajších hodinách vlek Na Flocha,
kde ale čakacia doba neprekročila 6 - 7 min. Pri tomto vleku sa ale nie je čomu diviť, pretože sprístupňuje najdlhšiu zjazdovku v stredisku, zjazdovku Flochova, s dĺžkou 1560 m.
Táto zjazdovka bude vyhovovať predovšetkým lyžiarom začiatočníkom, pretože jej obtiažnosť je ľahká (označenie modrá). Zjazdovky boli kvalitne upravené. Niektoré vleky sa končia
na Krížave vo výške 1456 m n.m. (vleky A, B a D).
O 15.30 končíme lyžovačku, o 15.40 prichádzame k lhornej stanci lanovky a jazdou o 15.45 sa vezieme späť na Podstráne. Prekvapilo ma hlavne, že celá 2040 m dlhá trasa lanovky bola "čistá" - hmla sa konečne rozpadla, aj keď až na sklonku dňa.
Jednosedačková lanovka na Martinky je v súčasnej dobe najdlhšou lanovkou systému Transporta, pretože tie, ktoré ju dĺžkou prekonávali (Turecká a Solisko), sú už demontované. Rovnako jej prevýšenie patrí medzi najväčšie na Slovensku - je to 670 m. Dlhá je 2040 m a túto vzdialenosť prekonáte dopravnou rýchlosťou 2 m/s za približne 20 minút. Na dopravnom lane s priemerom 28 mm má pevne uchytených 148 jednomiestnych sedačiek, ktoré sú od seba na lane vzdialené 28 m, čo zodpovedá 14 sekundám. Premávať začala v máji roku 1974 a vyrobila ju, ako som už spomenul, TRANSPORTA Chrudim. Ale aj pre túto lanovkou je zrejme táto zimná sezóna poslednou v jej 31-ročnej histórii. V lete sa totiž plánuje výstavba osemmiestnej kabínkovej lanovky, ktorá jednosedačku nahradí.
O 16.30 odchádzame z Martina a pomaly sa blíži posledný deň nášho pobytu - sobota 26. februára 2005.
Turecká
Začiatok v utorok 22. februára, ráno nasadáme do auta a vyrážame smer Donovaly, najprv sa však zastaviť v bývalej údolnej stanici kedysi slávnej lanovky na Krížnu v Tureckej.
O 11.30 prichádzame do Tureckej, k stanici prichádzame okolo 11.45. Lanovka na Líšku (bočný hrebeň Krížnej)
je už 12 rokov demontovaná. Premávala od roku 1970. Patrila medzi najdlhšie lanovky na Slovensku (2067 m) a jedinečné mala aj prevýšenie (730 m).
Ako jediná sedačková lanovka systému Transporta mala medzistanicu. Posledných návštevníkov vyviezla z Tureckej (657 m n.m.) cez medzistanicu Salašky (800 m n.m.)
na Líšku (1387 m n.m.) v roku 1993. Odvtedy po lanovke ostali iba základy podpier, podpivničená medzistanica a samozrejme staničné budovy, v ktorých sa dodnes zachovala takmer
všetka
pôvodná technológia. Roky bolo stredisko mimo prevádzky, no od roku 2002 tu je v prevádzke niekoľko napojených vlekov, pomocou ktorých sa v zimnej sezóne opäť dostanete
priamo až k bývalej vrcholovej stanici niekdajšej lanovky. V lete však iba dvojhodinovou túrou.Rýchlo fotíme interiér údolnej stanice a pokračujeme ďalej na Donovaly.
Donovaly - Záhradište
Lyžovačku sme začali o 12.30 hod., kvôli hmle na Novej holi sme však radšej zostali iba na Záhradišti. Počasie bolo "typicky" zimné, bolo zamračené a od 15.00 začalo husto snežiť. Takýmto počasím sa vśka vyznačovala takmer celá sezóna, takže nič neovyklé to nebolo.
Veľkým prekvapením však boli "čakacie" doby v stredisku - na štvorsedačku sa takmer vôbec nečakalo! A to malo celé západné Slovensko jarné prázdniny.... asi to bolo
spôsobené tým počasím. Na svah sa vozíme iba modernou štvorsedačkou, dlhou 646 m, ktorá bola vybudovaná v roku 2003 a pre verejnosť začala premávať
26. decembra 2003. Snehové podmienky sú vynikajúce, svah bol kvalitne upravený.
Lyžovačku končíme po 16.00 a vyrážame smer Banská Bystrica, kde sme boli ubytovaní. Plán znel ísť zajtra na Martinské hole.
Mýto pod Ďumbierom
Je streda 23. februára ráno. V Banskej Bystrici husto sneží, takže prejsť horským priechodom Šturec do Martina sa zdalo dosť nereálne. No napriek tomu sme to skúsili a o 8.45 ráno odchádzame. Sme tesne pred odbočkou na Šturec (a Donovaly) a z dopravného servisu v rádiu prichádzajú čoraz "optimickejšie" správy - Šturec je uzavretý pre skrížené kamióny, Donovaly taktiež. V hustom snežení a takejto dopravnej situácii nám veľa možností neostávalo. Rýchlo sme sa však rozhodli, že pôjdeme lyžovať do Mýta pod Ďumbierom, keďže cesta k tomuto stredisku nevedie po žiadnych "krkolomných" cestách, takže dostať sa do strediska je celkom reálne. Na parkovisku v Mýte parkujeme o 9.50, stále však husto sneží. Rozhodujeme sa teda, že zatiaľ si kúpime iba doobedňajšie lístky (keďže platia do 12.30) a potom uvidíme, čo ďalej. V stredisku nelyžuje veľa lyžiarov (opäť to počasie). O 10.15 začíname lyžovačku. Dva najdlhšie súbežné vleky, odpojiteľné Tatrapomy typu H-130 a H-180 Vás vyvezú priamo an štart najdlhšej zjazdovky v stredisku -zjazdovky č. 1 s názvom Hlavná. Zjazdovka bola vo výbornom stave, avšak jej kvalita sa s pribúdajúcim časom znižovala, čo bolo spôsobené tým, že celý čas padal mokrý sneh, pretože teplota sa pohybovala tesne nad nulou. Zhora sa navyše postupne zosúvala hmla. Táto zjazdovka, dlhá 1680 m, je však perfektná. Stredisko tento rok čaká prestavba, v rámci ktorej by sa mala vybudovať aj nová štvorsedačková lanovka s prepravnou kapacitou 2100 osôb za hodinu, ktorá nahradí dva už zmienené najdlhśie vleky. Veríme, že sa tento zámer stredisku podarí. O 12.30 končíme lyžovačku, ale času máme stále ešte veľmi veľa. Presun do iného lyžiarskeho strediska už nepripadal v úvahu, a tak sme sa rozhodli, že si pôjdeme pozrieť lanovku, ktorá vedie z Valaskej na Chvatimech.Valaská
Do Valaskej prichádzame okolo 13.15. Teplota sa pohybuje tesne nad nulou. Pomaličky kráčame po strmej ceste k údolnej stanici lanovky. Samotný vrchol Chvatimechu (773 m n.m.)
bol v hustej hmle, sneženie však postupne ustávalo a nakoniec už nesnežilo vôbec. Na lanovke sa však od leta 2004 udialo niekoľko zmien - došlo k náteru oplotenia dolnej stanice z pôvodnej žltej
farby na červenú a rovnako aj sedačky už nemajú pôvodný modrý náter, ale červeno-biely. Fotíme iba údolnú stanicu a z nej podpery č. 2 + 3, pretože pod lanovkou sa nachádzala
asi metrová vrstva prachového snehu. Táto lanovka je mimochodom najstaršou dodnes prevádzkyschopnou lanovkou na Slovensku, 12. februára tohto roka oslávila
50 rokov od zahájenia prevádzky. V súčasnej dobe však už bohužiaľ pre verejnosť nepremáva. Lanovka je dlhá 560 m a dopravnou rýchlosťou 1,2 m/s na Chvatimech cestujúcich vyviezla za 8 minút.
Po 30 minútach odchádzame z Valaskej do Banskej Bystrice. Zajtra chceme ísť lyžovať na Martinky.
Opäť Donovaly
Ale ani ráno vo štvrtok 24. februára 2005 sme sa pre lyžovanie na Martinkách nerozhodli. Od rána totiž husto snežilo, a pri odbočke na Šturec (z banskobystrickej strany) už stálo niekoľko kamiónov. Po uvážení sme sa rozhodli, že nechceme na Šturci zostať, a tak sme sa rozhodli, že si opäť zalyžujeme na Donovaloch, tentoraz však nie na Záhradišti, ale na nepomerne dlhšej a zaujímavejšej zjazdovke, ktorá vedie z Novej hole. Na parkovisko pri trojsedačke prichádzame niečo po 10.00 hod. Parkovisko priamo pri údolnej stanici lanovky je poloprázdne, pretože sneží a od podpery cca č. 10 bola hmla.
Malo to však jednu výhodu - lyžiarov bolo relatívne málo, a tak čakacie doby na lanovku boli minimálne, najdlhšia rada tak bola poobede a aj tam čakacia doba neprekročila 6 - 8 minút. Celý deň snežilo,
lyžovačka však stála za to, snehové podmienky boli fantastické. Zjazdovka z Novej hole je naozaj veľmi dobrá. Označená je ako stredna ťažká. Lyžovačku znepríjemňoval
iba silný vietor na Novej holi a hmla. Ak bola o 10.00 iba hore na holi, na konci prevádzkovej doby o 16.00 hod. klesla už až k údolnej stanici!Táto trojsedačková lanovka bola pre verejnosť spustená v roku 1983, jej prevýšenie činí 446,8 m pri šikmej dĺžke 1325 m. Na Novú hoľu sa s jej pomocou dostanete za 9 minút pri dopravnej rýchlosti 2,5 m/s.
Lanovka je v pravidelnej prevádzke aj počas letnej sezóny. Táto zimná sezóna (2004/2005) je však poslednou sezónou tejto lanovky. Od budúcej zimy ju totiž nahradí nová
lanovka od francúzskej firmy Poma, o ktorej sa viac informácií môžete dozvedieť v sekcii Projekty. Bude systému Telemix, čo v praxi znamená, že bude odpojiteľná a na dopravnom lane sa budú striedať šesťmiestne nekryté sedačky
a osemmiestne kabínky. Toto leto sa teda Donovaly budú musieť zaobísť bez letnej lanovky (ak samozrejme nerátame lyžiarsku lanovku na Záhradišti).
O 16.00 teda končíme lyžovačku, samozrejme stále sneží, ale v tomto okamihu je to už jedno. S pocitom výbornej lyžovačky odchádzame späť do Banskej Bystrice.
Zajtra už snáď konečne vyjdú aj tie Martinky...
Martinské hole
Píše sa 25. február 2005, je 7 hodín ráno a my vstávame. V porovnaní s uplynulými dňami nastala zmena - snežilo už iba veľmi mierne. Pozeráme živú panorámu v televízii -
na Martinkách je polojasno. Vyrážame teda smer Martin, prejazd Šturcom bol bez problémov, pretože medzičasom prestalo snežiť a cesta bola v perfektnom stave.
Na Podstráne, čo je dlhé údolie s dolnou stanicou jednosedačkovej lanovky na Martinky, prichádzame o 11.15. Rýchlo si obúvame lyžiarky a kráčame smerom k stanici lanovky.
Keďže sme zmeškali jazdu lanovky o 11.15, najbližšia jazda je o 11.45 (v zime lanovka, ako sme zistili, jazdí v polhodinových intervaloch). Čakáme v nástupnej hale a o 11.40 obsluha lanovky
otvára dvere na nástupisko lanovky. Už nie je polojasno, je takmer zamračené, no slniečko stále vykukuje. Mám tu česť nasadnúť hneď na druhú sedačku(hneď po pracovníkovi lanovky). Príjemne ma prekvapilo, že v zimnej prevádzke dostanete od obsluhy lanovky na sedačku (ktorej sedacia časť je drevená) podušku.
Jazda je tak o niečo
príjemnejšia. Presne od polky podpier, od podpery č. 18 vyššie, bola "obľúbená" hmla. Po 20 minútach jazdy prichádzame do hornej, poháňacej stanice Martinské hole vo výške 1250 m n.m.
V celom stredisku je hmla, že by sa dala krájať, no čo s tým narobíme a kráčame k pokladni. Zakúpime si lístok a ideme na prvú jazdu vlekom B. Hore už žiadna hmla nebola. Neskôr, po
hodine lyžovania sme zistili dosť zaujímavé pravidlo - 15 minút je hmla pri údolnej stanic vlekov, 15 minút pri horných staniciach, 15 minút všade a 15 minút nikde. Medzitým sa vystriedali aj obdobia so snežením.
V stredisku boli v prevádzke všetky vleky (Krížava - A, Rekreačný - B, Vlek C - C, Na Flocha - D, Javorina - E a aj malý detský vlek F) a otvorené boli všetky zjazdovky. Ich povrch
bol fantastický, 185 cm čistého prírodného "prašanu" bolo jednoducho vynikajúcich. Na vleky sa takmer vôbec nečakalo, výnimkou bol iba v popoludňajších hodinách vlek Na Flocha,
kde ale čakacia doba neprekročila 6 - 7 min. Pri tomto vleku sa ale nie je čomu diviť, pretože sprístupňuje najdlhšiu zjazdovku v stredisku, zjazdovku Flochova, s dĺžkou 1560 m.
Táto zjazdovka bude vyhovovať predovšetkým lyžiarom začiatočníkom, pretože jej obtiažnosť je ľahká (označenie modrá). Zjazdovky boli kvalitne upravené. Niektoré vleky sa končia
na Krížave vo výške 1456 m n.m. (vleky A, B a D).O 15.30 končíme lyžovačku, o 15.40 prichádzame k lhornej stanci lanovky a jazdou o 15.45 sa vezieme späť na Podstráne. Prekvapilo ma hlavne, že celá 2040 m dlhá trasa lanovky bola "čistá" - hmla sa konečne rozpadla, aj keď až na sklonku dňa.
Jednosedačková lanovka na Martinky je v súčasnej dobe najdlhšou lanovkou systému Transporta, pretože tie, ktoré ju dĺžkou prekonávali (Turecká a Solisko), sú už demontované. Rovnako jej prevýšenie patrí medzi najväčšie na Slovensku - je to 670 m. Dlhá je 2040 m a túto vzdialenosť prekonáte dopravnou rýchlosťou 2 m/s za približne 20 minút. Na dopravnom lane s priemerom 28 mm má pevne uchytených 148 jednomiestnych sedačiek, ktoré sú od seba na lane vzdialené 28 m, čo zodpovedá 14 sekundám. Premávať začala v máji roku 1974 a vyrobila ju, ako som už spomenul, TRANSPORTA Chrudim. Ale aj pre túto lanovkou je zrejme táto zimná sezóna poslednou v jej 31-ročnej histórii. V lete sa totiž plánuje výstavba osemmiestnej kabínkovej lanovky, ktorá jednosedačku nahradí.
O 16.30 odchádzame z Martina a pomaly sa blíži posledný deň nášho pobytu - sobota 26. februára 2005.
Je 26. február 2005, posledný deň nášho pobytu. Opäť vyrážame smer Martinské hole, v Banskej Bystrici je jasno, postupne sa však mračí. Lanovkou na Martinky sa vezieme nahor o 11.15, späť opäť o 15.45. Pri oboch jazdách už hmla po trase nie je, iba "mierny" opar medzi podperami č. 29 a č. 26. Našu takmer týždnovú lyžovačku teda končíme s pocitom, že sme si fantasticky zalyžovali. Počasie síce na jednotku nebolo, ale mohlo byť aj horšie, takže nechám to tak.
Andrej - lanovky.sk