27.06.2017 DNES PREMÁVA V SR 14 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

Ekonomické aspekty licencie prostriedkov horskej vertikálnej dopravy (1980)
Ing. Ivan Sutóris je bývalý riadiaci zamestnanec Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch. V roku 1967 založil Záujmové združenie majiteľov a prevádzkovateľov osobných lanoviek a lyžiarskych vlekov (dnes Záujmové združenie LAVEX), ktorému predsedal 24 rokov.

Tento článok vyšiel pôvodne v Ekonomickej revue cestovného ruchu v roku 1980, zverejňujeme ho so súhlasom autora v pôvodnom znení a bez úprav.

Ekonomické aspekty licencie prostriedkov horskej vertikálnej dopravy (1980)

Pred piatimi rokmi sme oboznámili našich čitateľov so zámerom a predpokladaných efektoch kúpy zahraničnej licencie na výrobu lyžiarskych vlekov a lanoviek. S ohľadom na uznesenia straníckych a štátnych orgánov o nevyhnutnosti a naliehavosti uplatňovania výsledkov vedeckotechnického rozvoja v našej ekonomike posúdime na základe konkrétnych výsledkov za obdobie takmer 5 rokov výhodnosť a prínos licencie prostriedkov vertikálnej dopravy.

Vzhľadom na to, že bývalý monopolný výrobca lanoviek a lyžiarskych vlekov v ČSSR n. p. Transporta Chrudim v dôsledku rastu úloh základného výrobného programu nevytváral predpoklady na pokrytie dopytu po lanových dopravných zariadeniach z kvantitatívneho hľadiska a tým menej značného kvalitatívneho zaostávania za svetovou úrovňou, schválili príslušné národné a federálne orgány zámer na kúpu zahraničnej licencie.

Po rozsiahlej a náročnej prípravnej etape, zahrňujúcej overenie technicko-ekonomických parametrov popredných európskych výrobcov priamo vo výrobe a v prevádzke zariadení, spracovanie radu analýz i rozborov podpísala Polytechna koncom novembra 1975 licenčnú zmluvu s francúzskou firmou POMA.

Výrobca, v spolupráci so záujmovým združením Lanovky a vleky a sekretariátom Vládneho výboru pre cestovný ruch SSR musel vyriešiť mnohé zložité problémy v personálnej oblasti, technického a materiálneho zabezpečenia, v administratívnej i devízovej oblasti, aby sa výroba mohla rozbehnúť.

Skôr, ako budeme hodnotiť ekonomický prínos, uveďme stručne základné fakty:

- za 4 a 1/2 roka od podpísania licenčnej zmluvy Tatranský podnik miestneho priemyslu v Kežmarku vyprojektoval 126 lyžiarskych vlekov a vytvoril si tak potrebný predstih pre včasné zabezpečenie subdodávok a materiálu na výrobu,
- za 4 roky vyrobil podnik 84 lyžiarskych vlekov, do 30. 6. 1980 už 100 ks a možno konštatovať, že zábeh licenčnej výroby lyžiarskych vlekov sa zvládol úspešne,
- zvládla sa aj príprava a výroba náročných lyžiarskych vlekov so zalomenou trasou, ktoré predtým v ČSSR vôbec neexistovali; ich podiel je až 25 % z počtu vyprojektovaných vlekov,
- od roku 1978 sa licenčne vyrábajú lyžiarske vleky už kompletne z komponentov čs. výroby bez akéhokoľvek dovozu,
- začalo sa so zábehom výroby sedačkových lanoviek s pevným uchytením a kabínkových lanoviek. Prvá 3-miestna sedačková lanovka s prepravnou kapacitou až 1350 os/hod. sa uvedie do prevádzky ešte roku 1980, prvá kabínková lanovka sa má ukončiť koncom roku 1981.

Licenčný program zahrňuje 32 druhov výrobkov, preto nebolo možné naraz zvládnuť zábeh celého sortimentu. Podľa schváleného programu sa v prvej etape mala zvládnuť výroba lyžiarskych vlekov. Vzhľadom na to možno v súčasnosti hodnotiť iba čiastočný prínos licencie, a to za výrobu lyžiarskych vlekov. Súborné hodnotenie bude možné až po zábehu výroby lanoviek.

V záujme objektívneho posúdenia, či je počet vyrobených vlekov za 4 roky, t. j. 84 ks malý alebo dostatočný treba uviesť, že predstavuje počet lanoviek a vlekov, ktoré sa postavili v SSR z výroby n. p. Transporta za 40 rokov. Ide o 19 % podiel v počte kusov, 32 % podiel v dĺžke prepravných trás a 51 % vlekov a výrobkov n. p. Transporta ukazuje, že:

- priemerná prepravná kapacita (v počte osôb za hodinu) je u licenčných výrobkov vyššia o 236 %
- priemerná dĺžka prepravných trás je väčšia o 143,5 %
- počet pracovníkov v obsluhe je nižší o 60 %
- produktivita práce na 1 pracovníka v obsluhe je vyššia:
a) vo fyzických jednotkách (osoby/hod.) o 760 %
b) v hodnotovom vyjadrení (tržby/hod.) o 1333 %

Hmotnosť technologickej časti jedného licenčného výrobku je vyššia o 65 %. Keď však dáme hmotnosť do relácie s prepravným výkonom vychádza, že na 1 kg hmotnosti technologickej časti pripadá u licenčných vlekov až 3-násobok prepravného výkonu ako u vlekov z n. p. Transporta.

Obdobne je to pri porovnaní inštalovaného výkonu poháňacieho agregátu, kde je výkon na 1 licenčný vlek vyšší o 69,5 %, pritom v prepočte na prepravnú kapacitu je výkon licenčných vlekov priaznivejší na 1 kW inštalovaného výkonu o 58,1 %.

Uvedené porovnania priemerného licenčného vleku a vleku z výroby n. p. Transporta preukazujú výhodnejšie ukazovatele tak z hľadiska produktivity práce, ako aj spotreby materiálu a potreby elektrického príkonu.

Výroba licenčných vlekov za obdobie 4 a 1/2 roka, t. j. 100 ks vlekov predstavuje v porovnaní s rovnakým počtom vlekov n. p. Transporta tieto výsledky:

Prepravná kapacita 70 400 osôb/hod., t. j. + 51 000 osôb/hod.
Dĺžka prepravných trás 62 100 m, t. j. + 36 600 m
Počet pracovníkov v obsluhe 100 osôb, t. j. - 200 osôb
Tržba za 1 hod. prevádzky 124 700,- Kčs, t. j. + 116 000,- Kčs

Aproximatívne možno vyjadriť prínos doterajších výsledkov licencie aj v úspore devíz, ktoré by boli potrebné na dovoz 100 vlekov zo zahraničia. Po zohľadnení devízových nákladov na kúpu licencie a dovoz komponentov na zábeh licenčnej výroby predstavuje licenčná výroba oproti nákladom na dovoz 100 vlekov úsporu až 69,5 mil. devízových Kčs. Pre posúdenie nákladov na kúpu licencie možno uviesť, že jej cena sa rovnala nákladom na dovoz 1 sedačkovej lanovky (ceny r. 1975).

Licencia má pozitívny dopad aj na hospodárske výsledky výrobného podniku. Nakoľko ide o výrobu so širokou kooperáciou, ktorá vyžaduje nákup mnohých špeciálnych komponentov najmä prevodovky, elektromotory, laná, pružiny, elektrickú výstroj, technickú gumu, sú výsledky podniku z hľadiska hrubej výroby i produktivity priaznivé. Priaznivé sú aj výsledky podniku v hospodárskom výsledku, hoci komplexné posúdenie licencie z aspektu tohto ukazovateľa by vyžadovalo hodnotenie nielen u výrobcu zariadení, ale aj u prevádzkovateľov licenčných výrobkov. Takéto prepočty by boli z hľadiska množstva prevádzkovateľov veľmi prácne. Objektívne však možno dedukovať, že vzhľadom na vysoké prepravné výkony a produktivitu práce pri obsluhe 1 priemerného licenčného vleku (vo fyzickom ako aj hodnotovom vyjadrení) bol by aj celkový výsledok pozitívny. Pritom nemožno brať za objektívny efekt licenčnej výroby prípadné slabé výsledky niektorých vlekov, vyplývajúce z faktorov mimo vlastnej licenčnej výroby ako napr. nedostatok snehu, zlá obsluha a pod.

Pri celkovom hodnotení licenčnej výroby je potrebné brať do úvahy aj jej niektoré ďalšie výhody, ktoré sa nedajú ekonomicky vyjadriť. Sú to najmä:

- zníženie negatívneho dopadu na prírodné prostredie; vyššie prepravné výkony znižujú počet potrebných zariadení v teréne a možnosť zalomených trás vytvára predpoklady ich citlivejšieho osadenia v teréne a minimalizovanie výrubu lesa,
- dokonalé technické riešenie zabezpečovacích systémov je zárukou bezpečnej prepravy osôb,
- zvýšenie prepravnej rýchlosti umožňuje zvýšiť frekvenciu jázd lyžiarov a tým zvýšiť aj intenzitu využitia lyžiarskych terénov,
- progresívne technické riešenie znižuje nároky na opravu a údržbu zariadení a minimalizuje stratové časy.

V porovnaní s technicko-ekonomickým prepočtom licencie plnia a prekročujú sa predpokladané parametre technických i ekonomických ukazovateľov na 1 ks výrobku. Zo súhrnných ukazovateľov sa plní predpokladaná hodnota výroby. Neplní sa však počet výrobkov predpokladaný v zámere. Naplnenie tohto ukazovateľa nevyplýva z vlastnej licencie, ale príčiny sú objektívne, a to:

- výrobná kapacita priamo závisí od počtu výrobných pracovníkov. Napriek postupnému zvyšovaniu ich počet ešte nedosiahol predpokladaný stav v dôsledku problémov s plánom pracovníkov,
- oproti predpokladom bolo potrebné v prvých rokoch vyrábať vleky pre strediská s veľkou návštevnosťou, kde išlo o ťažké a stredné vleky. Podiel týchto vlekov je v TPMP až 74,2 % oproti 24,8 % u výrobkov n. p. Transporta. Dôsledkom je plnenie výroby v hodnote pri nižšom počte vyrobených kusov.

V technicko-ekonomickom rozbore licencie sa predpokladalo, že po zábehu výroby sa budú výrobky exportovať do štátov RVHP. Konkrétny záujem prejavili už zástupcovia ZSSR, RSR, NDR a MĽR. O možnostiach dodávok sa rokuje prostredníctvom podnikov zahraničného obchodu. Vzhľadom na vysokú potrebu zariadení v ČSSR (350 objednávok, z toho 68 z ČSR) je potrebné kryť predovšetkým potreby tuzemska.

Ekonomický efekt licencie stúpa s počtom vyrobených zariadení. Celú prepravnú kapacitu lanoviek a vlekov v SSR vyrábaných n. p. Transporta by bolo možné zabezpečiť licenčnými výrobkami s úsporou 332 ks zariadení a vyše 1000 pracovníkmi v obsluhe.

Výsledky licenčnej výroby za prvé roky dokazujú (ide o čiastkové hodnotenie len za výrobu lyžiarskych vlekov), že kúpa licencie bola účelná a efektívna. Výsledky potvrdzujú jednoznačne význam a naliehavosť praktického uplatňovania uznesení straníckych a štátnych orgánov pri presadzovaní technického rozvoja do praxe a využívaní rôznych foriem zahraničnej spolupráce, medzi iným aj licencií, v záujme efektívnejšieho rozvoja našej ekonomiky.

Ing. Ivan Sutóris
05.12.2015 - článok pôvodne vyšiel v Ekonomickej revue cest. ruchu v roku 1980


Z archívu Ing. Ivana Sutórisa
Ing. Ivan Sutóris 2015

Ing. Ivan Sutóris je bývalý riadiaci zamestnanec Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch. V roku 1967 založil Záujmové združenie prevádzkovateľov lanoviek a vlekov, ktorému predsedal 24 rokov.

 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok-Juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)