27.06.2017 DNES PREMÁVA V SR 14 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

Ekonomické aspekty novej techniky v cestovnom ruchu (1975)
Ing. Ivan Sutóris je bývalý riadiaci zamestnanec Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch. V roku 1967 založil Záujmové združenie majiteľov a prevádzkovateľov osobných lanoviek a lyžiarskych vlekov (dnes Záujmové združenie LAVEX), ktorému predsedal 24 rokov.

Tento článok vyšiel pôvodne v Ekonomickej revue cestovného ruchu v roku 1975, zverejňujeme ho so súhlasom autora v pôvodnom znení a bez úprav.

Ekonomické aspekty novej techniky v cestovnom ruchu (1975)

Cestovný ruch charakterom svojej náplne /rôznych druhov služieb/, ani štruktúrou svojich základných fondov nepatrí medzi odvetvia typické pre zavádzanie novej techniky. Nesprávne sú však aj názory, že sa v cestovnom ruchu dá nová technika zavádzať iba v nepatrnej, zanedbateľnej miere. Pri podrobnejšej analýze je možné aj v cestovnom ruchu nájsť veľa možností uplatnenia nových technických zariadení, v záujme zníženia potreby pracovníkov, nákladov a zvýšenia efektívnosti rôznych prevádzok. Veď dnes je už bežné uplatnenie mechanizácie v administratíve, existuje rad rôznych polo či plnoautomatov pri výrobe jedál, pri predaji rôznych výrobkov atď.

Účelom tohto príspevku nie je celkový rozbor možností uplatnenia novej techniky v cestovnom ruchu v nadväznosti na uznesenia našich najvyšších politických a hospodárskych orgánov. Chceme na konkrétnom prípade poukázať na ekonomické aspekty, výhodnosť a súčasne naliehavosť uplatňovania najmodernejšej techniky.

Cestovný ruch v horských strediskách je dnes už nepredstaviteľný bez horských dopravných zariadení lanoviek a lyžiarskych vlekov. Horské dopravné zariadenia zásobujú horské objekty, sprístupňujú horské polohy, znižujú námahu a skracujú výstupy turistov, urýchľujú záchranné akcie, dopravujú lyžiarov do vyšších polôh atď.

V súlade s rastom životnej úrovne, prejavujúcom sa okrem iného v dynamickom vývoji počtu účastníkov cestovného ruchu a lyžiarskeho športu, vyvinulo sa v priebehu posledných desaťročí nové odvetvie dopravy - lanová doprava. O tom, že lanová doprava nie je zanedbateľná svedčia aj údaje o jej rozsahu a výkonoch. V Rakúsku sa prepraví lanovou dopravou ročne už vyše 135 mil. osôb, a ich počet naďalej rýchle rastie; r. 1974/1973 bol index až 116. V ČSSR sa výkony horských dopravných zariadení sledujú iba za niekoľko zariadení.

Vo Francúzsku stúpol za 3 roky počet horských dopravných zariadení o 499 ks a r. 1975 dosiahol 1557 ks. Vo Švajčiarsku bolo r. 1972 1347 horských dopravných zariadení, v Rakúsku v sezóne 1974/75 až 3035 zariadení oproti 1020 r. 1963 a v USA 2898 zariadení.

Vývoj horských dopravných zariadení na Slovensku bol nasledovný:

Ukazovateľ 1964 1974 Index
lanovky 11 22 200,00
lyžiarske vleky 38 320 842,1
horské dopravné zariadenia spolu 49 342 697,9

Údaje ukazujú, že od vzniku býv. Výboru SNR pre cestovný ruch začala sa lanová doprava rýchlo rozvíjať aj na Slovensku /v ČSSR bol vývoj obdobný, ale za ČSR neexistuje presná evidencia/. Súčasne však preukazujú, že sieť horských dopravných zariadení zďaleka nestačí potrebám. Svedčia o tom nielen porovnania napr. s Rakúskom, ktoré je rozlohou iba o cca 70% väčšie a Švajčiarsko dokonca takmer o 1/5 menšie ako rozloha SSR, ale najmä dlhé rady lyžiarov v našich horských strediskách cestovného ruchu.

Ešte nepriaznivejšia ako relácia celkového počtu horských dopravných zariadení je ich štruktúra; podiel lanoviek na celkovom počte horských dopravných zariadení je v SSR 6,4%, v Rakúsku 15,2 %, vo Francúzsku 17,1%, vo Švajčiarsku 25,7 % a v USA 48,3%.

Podobne nepriaznivá je aj štruktúra lyžiarskych vlekov, kde na Slovensku vinou výroby až 90% tvoria najmenšie vleky /200 m dlhé/, typu VL-200, zatiaľ čo podiel malých vlekov v zahraničí tvorí max. 1/4 celkového počtu vlekov.

V období pred 25 rokmi, keď n. p. Transporta Chrudim na základe dokumentácie švajčiarskej firmy Roll postavila na Slovensku 5 lanoviek type Roll /Chopok 4 úseky + 1 Vrátna/ tieto boli na medzinárodnej úrovni. Ani úroveň vlekov nevykazovala veľké zaostávanie. Postupne sa však situácia rýchlo zhoršovala. Vo svete sa v lanovej doprave veľmi progresívne uplatňovali výdobytky novej techniky, prvky mechanizácie a automatizácie, kým výroba n.p. Transporta prinášala iba nepatrné zlepšenia. Dôsledky ukazujú porovnania prepravnej kapacity porovnateľných zariadení /porovnateľná dĺžka, prevýšenie a rýchlosť/.

I. Lyžiarske vleky dĺžka prevýšenie rýchlosť kapacita os/h
Jasná /Transporta-ČSSR/ 680 215 2,2 380
Chopok-juh /Transporta-ČSSR/ 900 370 2,2 300
Martinské hole /Poma-Franc./ 1332 368 4,0 1000
Totalp-Švajčiarsko /Poma/ 2283 368 3,4-4,5 800-1000
II. Dvojsedačkové lanovky / pevný záves
Štrbské Pleso /ČSSR-TRA/ 2171 775 2,25 450
Nitra /ČSSR-TRA/ 1360 316 2,25 430
Jasná /ČSSR-POMA/ 1660 450 2,5 900
Pichl /Rakúsko-WITO/ 1600 427 2,25 900
III. Malokabínkové lanovky /4-6 miestne/
Tatranská Lomnica-Štart /ČSSR-TRA/ 1665 269 3,0 420
Bovec /Juhoslávia-POMA/ 2678 539 3,5 900
Flaine /Francúzsko-POMA/ 2249 613 4,0 1200
Villards de Lans /6 –miestna/ /Francúzsko-POMA/ 1911 563 4,0 1800

Niekoľko porovnaní, akých by bolo možné uviesť desiatky, potvrdzuje, že výrobky n.p. Transporta zaostávajú za svetovou úrovňou.

Systematická pozornosť rozvoju lanovej dopravy /zo strany orgánov cestovného ruchu a založenie záujmového združenia Lanovky a vleky/ priniesla na základe poznatkov a porovnaní so zahraničím a radom rokovaní s n.p. Transporta záver, že horské dopravné zariadenia tvoria v n.p. Transporta iba okrajový výrobný program /1-2 % výroby/ a podnik nestačí na výrobu národohospodársky dôležitejších zariadení, niet reálnych predpokladov na dosiahnutie svetovej úrovne vlastným vývojom.

So súhlasom ústredných orgánov začali sa cestou Polytechny rokovania o kúpe zahraničnej licencie. Po rozsiahlom prieskume, rokovaniach a štúdiu podkladov bola ako najvhodnejší partner vybratá francúzska firma POMAGALSKI, Grenoble. Na základe podrobného technicko-ekonomického rozboru dali príslušné orgány SSR a ČSSR súhlas ku kúpe zahraničnej licencie na výrobu lanoviek a lyžiarskych vlekov.

Všimnime si teraz aspoň vybrané ekonomické aspekty licenčnej výroby v porovnaní s parametrami výrobkov n.p. Transporta.

a/ Úspora pracovníkov

Uplatnenie mechanizácie a automatizácie sa u výrobkov POMA prejavuje v podstatne nižšej potrebe obsluhujúceho personálu. Napr. počet pracovníkov je u:

Ukazovateľ Transporta POMA
ľahkých vlekov 2 1
stredných vlekov 3 1
ťažkých vlekov 4 1
sedačkových lanoviek 9 5
malokabíniek 20-35 7-9

Na ročnú produkciu lanoviek a vlekov /po zábehu výroby/ bolo by potrebných pri výrobkoch n.p. Transporta 357 pracovníkov, pri licenčných výrobkoch POMA len 136 pracovníkov. Rozdiel 221 pracovníkov predstavuje úsporu, t.j. 61,9%. Táto úspora je však pri rovnakom počte vyrobených zariadení. Ak vezmeme do úvahy, že zariadenia n.p. Transporta majú podstatne nižší prepravný výkon, ak porovnáme potrebu pracovníkov pri rovnakej prepravnej kapacite, akú dá ročne licenčná výroba, ukáže sa, že

a/ ročná produkcia licenčných výrobkov počte 127 ks predstavuje prepravnú kapacitu 91 600 osôb/hod.; na získanie rovnakej prepravnej kapacity by bolo potrebné 230 zariadení n.p. Transporta, t.j. o 103 zariadení viac;

b/ na dosiahnutie rovnakej prepravnej kapacity /ako ročná licenčná výroba/ bola by u výrobkov n.p. Transporta potreba 667 pracovníkov oproti potrebe 136 pracovníkov u licenčných výrobkov, čo predstavuje úsporu 531 pracovníkov. Celková úspora pracovníkov v prevádzke zariadení, ktoré by sa mali z licenčnej výroby postaviť v ČSSR do r. 1980 je 832 pracovníkov a od r. 1981 ročne 221 pracovníkov

b/ Úspory mzdových nákladov

V nadväznosti na úsporu pracovníkov pri obsluhe zariadení získajú organizácie úspory mzdových nákladov do r. 1980 8,0 mil. Kčs a od r. 1981 ročne 2,1 mil. Kčs.

c/ Úspory devízových prostriedkov

Skutočná úspora devízových prostriedkov sa nedá vyčísliť, nakoľko závisí od objemu devíz, ktoré by bolo možné v jednotlivých rokoch uvoľniť na dovoz horských dopravných zariadení.

V prípade, samozrejme iba teoretickom, že by sa mal doviesť zo zahraničia plný počet zariadení predpokladaných do r. 1980 a následne z licenčnej výroby úspory devízových prostriedkov do r. 1980 266,7 mil. dev. Kčs o.p.b.r. a od r. 1981 ročne 71,3 mil. dev. Kčs o.p.b.r.

Pre obraznejšie posúdenie devízovej výhodnosti treba uviesť, že cena licencie vrátane devízových nákladov na zapracovanie pracovníkov čs. výrobcu je 1,7 mil. francúzskych frankov, čo sa rovná zhruba cene dovozu dvoch sedačkových lanoviek.

d/ Devízový príjem z exportu

Za predpokladu realizácie exportu do štátov RVHP, sú pre to predpoklady. S výnimkou ČSSR, v rámci RVHP neexistuje sériová výroba lanoviek a vlekov. Podľa rokovaní technickej komisie Porady vládnych orgánov cestovného ruchu socialistických štátov majú záujem o dodávky lanoviek a vlekov z ČSSR najmä Bulharsko, Rumunsko, ZSSR a Poľsko za predpokladu, že budú na svetovej úrovni. V posledných rokoch začali tieto štáty kupovať horské dopravné zariadenia z kapitalistických krajín.

Z exportu lanoviek a vlekov /v reálnom podiele z licenčnej výroby/ sa predpokladá devízový príjem do r. 1980 32, 0 mil. dev. Kčs o.p.b.r a od r. 1981 ročne 10,4 mil. dev. Kčs o.p.b.r.

e/ Iné aspekty

Zavedenie licenčnej výroby má rad ďalších pozitívnych aspektov. Spomenieme stručne niektoré:

- zníženie objemov investícií - licenčná výroba lanoviek a vlekov je svojou technickou koncepciou podstatne menej náročná na investície /žiadne alebo minimálne, stanica atď./,

- zníženie potreby stavebných materiálov - obmedzenie až vylúčenie objektov staníc sa prejaví v znížení potreby stavebných materiálov, čo sa prejavuje v urýchlení výstavby,

- zvýšenie prepravnej spoľahlivosti a bezpečnosti

- zníženie zásahov do prírodného prostredia - vysoké prepravné výkony umožnia znížiť počet zariadení v teréne oproti počtu výrobkov n.p. Transporta približne na polovicu. Výroba vlekov so zalomenou trasou umožní viesť trasy v teréne tak, aby sa obmedzili zásahy do prírodného prostredia.

f/ Porovnanie vybraných ukazovateľov dvoch sedačkových lanoviek

V posledných rokoch sa realizuje v Jasnej výstavba dvoch sedačkových lanoviek. Ide o rekonštrukciu sedačkovej lanovky Jasná Luková, ktorej dodávateľom je n.p. Transporta a o výstavbu lanovky z dovozu na Zahradkách, dodávateľom je firma POMA z Francúzska.

Hoci nie je zatiaľ možné komplexné porovnanie, azda budú zaujímavé porovnania niektorých základných ukazovateľov, napr.:

- investičné náklady
- rekonštrukcia sedačkovej lanovky: cca 12,0 mil. Kčs
- lanovka z dovozu: 8,5 mil. Kčs

- prepravná kapacita
- lanovka z n.p. Transporta /zatiaľ iba predpoklad/: 500 os/hod.
- lanovka POMA – prevádzkou potvrdená: 900 os/hod.

- doba výstavby
- lanovka POMA - podľa skutočnosti: 18 mesiacov
- lanovka Transporty - dosiaľ nie je ukončená: vyše 36 mesiacov

- počet obsluhujúceho personálu
- lanovka POMA: 5 osôb
- lanovka Transporty: 12 osôb

Na základe uvedených a ďalších aspektov jednoznačne vyplýva výhodnosť licenčnej výroby. Zavedenie licenčnej výroby lanoviek a vlekov v ČSSR v súlade so schválenou a nevyhnutnou líniou, uplatňovanie najmodernejšej techniky dokazuje účelnosť, efektívnosť a naliehavosť zavádzania modernej techniky aj v iných činnostiach cestovného ruchu.

Ing. Ivan Sutóris
28.11.2015 - článok pôvodne vyšiel v Ekonomickej revue cest. ruchu v roku 1975


Z archívu Ing. Ivana Sutórisa
Ing. Ivan Sutóris 2015

Ing. Ivan Sutóris je bývalý riadiaci zamestnanec Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch. V roku 1967 založil Záujmové združenie prevádzkovateľov lanoviek a vlekov, ktorému predsedal 24 rokov.

 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok-Juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)