20.08.2017 DNES PREMÁVA V SR 20 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

Igor Rattaj: Jasná mieri do prvej ligy

Igor Rattaj je akcionár a predseda dozornej rady Tatry mountain resorts, a.s. Rozprávali sme sa o aktuálnej situácii v strediskách TMR, pripravovaných investíciách a plánovaných akvizíciách.

TMR vlastní strediská Jasná, Tatranská Lomnica, Starý Smokovec, aquapark Tatralandia a niekoľko hotelov, aktuálne rokuje o prenájme strediska Špindlerův Mlýn.

Naposledy sme sa stretli pred štyrmi rokmi, ako by ste tento uplynulý čas bilancovali z pohľadu tatranských projektov?

Hodnotím to celkom pozitívne. Hlavne vzhľadom na to, aká kríza a aké rôzne problémy sa za uplynulé 4 roky udiali. Myslím si, že sa naše vykonané kroky odrazili veľmi pozitívne. Urobili sme menej investícií, než sme pôvodne chceli, ale museli sme svoj plán prispôsobiť trhu. Každým rokom skúšame, kam sa ešte dá ísť, pridávame tehličku po tehličke. Nie je to biznis, do ktorého by sme išli nárazovo, že by sa tam dala miliarda a potom by sa čakalo, či to bude fungovať. Robíme to po častiach, čo súvisí aj s prostredím, v ktorom sa pohybujeme. V ochrane prírody sa musia veci diať postupne, je to ako krájať salámu, čiže postupne ľudí presviedčať, že tie kroky budú v poriadku. Naraz nám nepovolia zmeny v takom rozsahu.

Najviac sa teším tomu, že Jasná sa s prepojením a funitelom dostane na takú úroveň – dovolím si tvrdiť – ktorá je porovnateľná s veľkými strediskami v Alpách; minimálne čo sa týka kvality dopravných zariadení a kvality služieb s tým spojených. Ostatné veci budeme postupne dobiehať.

Pred niekoľkými dňami ste vstúpili na pražskú a varšavskú burzu, aké máte v tejto súvislosti očakávania?

Neočakávame od toho žiadny zázrak, je to „ťažký“ segment, vstúpiť na burzu ako je Praha alebo Varšava. Toto sú tituly, ktoré sa ťažko obchodujú aj na rozvinutých burzách ako je napríklad New York Stock Exchange, kde sa obchoduje s Vail Resorts. Tiež to nie je titul, ktorý by lámal rekordy v obchodovateľnosti, ale pokúsime sa ukázať, že tie výsledky idú hore a má to nejaký zmysel. To bude chcieť roky.

Projekty v strediskách ste rozdelili do niekoľkých etáp. Tá prvá by mala podľa medializovaných informácií končiť budúci rok. Budete pokračovať v investíciách aj po roku 2013?

My sme teraz už v podstate doinvestovali, tam už nie je čo... Jediné, čo sa ešte očakáva, je ďalšia lanovka v Lomnici. V rámci koncepcie areálu je potrebné vybudovať ešte jednu lanovku v trase starej Wiesnerky, i keď nie úplne, keďže budovy starej lanovky musia zostať zachované. Dolná stanica bude potiahnutá nižšie na úroveň cesty II/537, odtiaľ pôjde 10- alebo 15-kabínka podľa toho, ako sa osvedčí nová 15-kabínka na Chopku Juh. Práve teraz riešime, či je táto investícia vhodná, alebo nie je. V zásade to závisí od toho, ako sa bude vyvíjať nasledujúca zimná sezóna. To by mal byť posledný bonbónik z toho, čo sme mali naplánované a tým pádom sme skončili. Ďalšie plány sú len vo forme vízie. Nič nie je rozpracované.

Koľko prostriedkov bolo dosiaľ preinvestovaných v rámci I. etapy?

To „gros“ je preinvestované a suma, ktorú sme ostatných 6 až 7 rokov zaangažovali, je okolo 141 miliónov eur. Tam už nepredpokladáme ďalšie veľké nárasty, skôr akési šperkovanie.

Predpokladáme, že očakávate veľký nárast počtu návštevníkov.

Áno, a ten sa deje. Napriek kríze je ten nárast ohromný. Pred rokom to bolo v Tatranskej Lomnici 100% a tento rok ďalších 30%, v budúcej sezóne očakávame pre Lomnicu nárast minimálne 10%. V Jasnej čakáme skokový nárast v návštevnosti.

S väčšou návštevnosťou a kapacitou dopravných zariadení je predpoklad aj väčšej hustoty lyžiarov na zjazdovkách, čo s tým?

Adekvátne staviame k zariadeniam aj zjazdovky. Napríklad prístupová cesta na Chopok má byť v zime používaná ako modrá odjazdová zjazdovka. Ide o to, aby celý kopec bol prepletený modrými zjazdovkami aj pre tých najslabších lyžiarov.

Myslíte si, že odjazdová cesta pomôže v Jasnej odľahčiť zjazdovky?

Áno. Navyše je to dôležité aj preto, že potrebujeme modré zjazdovky, keďže rodiny s deťmi sú pre strediská najdôležitejšími klientmi.

Aký je vlastne postoj TMR k svojim budúcim klientom, deťom a mládeži? Povedzme na príklade cenotvorby. TMR ponúka skipasy pre deti do 12 rokov za približne 70% ceny dospelého lístka, pričom napríklad Stuhleck ponúka lístky pre deti až do 15 rokov len za približne 50% ceny dospelého lístka.

Priznám sa, že tak trochu testujeme tieto veci. Je všeobecne známe, že rakúske strediská sú ďaleko viac akčné, čo sa týka detských lístkov. My máme stanovenú o niečo inú politiku, ale samozrejme budeme sa snažiť tomu prispôsobiť.

Minulý rok sme skúšali, a tento rok to podporíme masívnejšie, lyžiarske kurzy pre základné a stredné školy. Už takmer zanikli, rodičia na to nemajú financie. Chceme pre školy ponúkať balík, v ktorom by bolo lacnejšie ubytovanie, skipas a požičanie výstroja pre celú triedu. Musíme dlhodobo pracovať na tom, aby mala mladá generácia vzťah k lyžiam. Strediská máme relatívne veľké a tie kurzy sa tam zmestia.

Výhodou je, že dnes na Slovensku podľa Eurostatu lyžuje zhruba 15-16% populácie, približne rovnaký počet je to aj v Česku a Rakúsku. V Poľsku je to len 6%, je to ďaleko menej lyžiarsky vyspelá populácia.

Ktoré novinky môžeme očakávať v cenotvorbe skipasov?

Máme snahu vytvárať balíky a orientovať sa na pobytového klienta. Jednodňové skipasy nechceme cenníkovo preferovať, ale budeme mať napríklad 6-dňový skipas zabalený do balíkov s Tatralandiou a ubytovaním, v rôznych úrovniach, od ubytovania v súkromí až po 4* hotel. Za rôznu cenu, napríklad od 250 € do 450 €. Takýto trend je aj v Rakúsku, pričom pri porovnaní celkových nákladov na 6-dňový pobyt v Rakúsku a u nás chceme byť vysoko konkurencieschopní.

Jasná si môže dovoliť funitel

Prečo ste v Jasnej zvolili na prepojenie Chopka práve technické riešenie typu funitel? Vieme, že Leitner na túto trasu navrhol v súťaži bežnú jednolanovú odpojiteľnú kabínku so zvýšenou odolnosťou voči vetru.

Nikto vám pri jednolanovom systéme nevie zaručiť, či to bude fungovať, to sú len chabé pokusy. Vietor na Chopku sa pod vplyvom globálneho otepľovania bude zväčšovať. Napríklad v horizonte 10 rokov nie je predpoklad, že by nastala taká výrazná zmena, že nebude v zime sneh. V horizonte 20 rokov už neviem, možno áno. Ale čo určite nastane, sú zmeny teplôt a striedanie chladného a teplého počasia, pričom pri tomto prúdení vzduchu nastáva veľmi veľká veternosť. Na základe niekoľkých ostatných sezón vidíme, že sa zvyšuje početnosť veterných dní a intenzita vetru. V januári sme mali 19 dní počas ktorých aspoň jedno zariadenie nepremávalo kvôli vetru. Nastáva tam u klientov istý psychologický efekt – povedia si: „zase to nejde“ – takže je vždy lepšie, ak sa vyvezú aspoň o niečo vyššie.

Funitel je v Alpách skôr výsadou stredne veľkých a veľkých stredísk. Môže si Jasná vôbec dovoliť tak drahé zariadenie, akým funitel je?

Chceme sa dostať do prvej ligy, tak prečo nie? Ja osobne, ako aj manažment TMR sme prechodili asi všetky európske strediská s funitelmi. Určite si to Jasná môže dovoliť, je to nevyhnutnosť. Je to aj o prepravnej kapacite, funitel ponúka najkvalitnejšiu prepravnú kapacitu; tak nech to je zásobovateľné. Ten nájazd bude vždy zo severu a potrebujeme to v špičkových časoch obslúžiť. Veternosť na juhu nie je veľký problém, prúdenie je väčšinou zo severu.

V ktorý deň je na pláne otvorenie funitelu?

V prvý decembrový víkend, funitel už absolvoval testy, čakáme na kolaudačné rozhodnutie a iné papierové záležitosti. Na kabínke na juhu je zhruba dvojtýždňové meškanie a množstvo problémov, ale dali sme si za cieľ, že na Vianoce to musí fungovať.

Zostávajú na juhu pôvodné vleky na Chopok v prevádzke kvôli vetru?

Aj kvôli vetru, ale juh ešte nie je dobudovaný v tomto smere. Robíme tam teraz iba jedno zariadenie so zasnežovaním. Uvidíme, ako bude situáciu kapacitne zvládať nová 15-kabínka Kosodrevina – Chopok. Pokiaľ nie, tak by tam mal byť nový nosný dopravný systém z Krupovej cez Jeleniu lúku až na Chopok. Otázka je, či to bude tiež funitel alebo nie. Čiže tento nový nosný systém bude obsluhovať Predné Dereše a spájať Krupovú s Chopkom. Potom by tam mala byť ďalšia lanovka na Zadných Derešoch. Na juhu budú dve centrá, jedno na Kosodrevine a druhé na Jelenej lúke.

Pre tieto projekty už sú určené aj nejaké termíny?

Zďaleka nie. Musíme počkať, čo to na juhu ukáže. Už tam išlo toľko peňazí, že tam bez toho, aby sme počkali na výsledky, nebudeme dávať ďalšie peniaze.

Ako plánujete rozvíjať ďalej v budúcnosti Jasnú? Pred štyrmi rokmi ste plánovali lanovky Lúčky – Priehyba a Lúčky – Priečno.

Áno, to napojenie na funitel z Lúčok v nejakom čase bude. Ale nie je tam ešte domyslená odjazdová trasa, teda zjazdovka smerom na Lúčky, a robiť lanovku len kvôli lanovke je drahé. Je to na zváženie.

Aktuálne skôr presadzujem novú sedačkovú lanovku z Lúčok na Priečno, pracujeme na povoleniach, trasa je nakreslená až hore na úroveň traverzu Turistická-FIS. Malo by ísť o približne 2000 metrov dlhú sedačku s večerným osvetlením a modrou zasnežovanou zjazdovkou.

Čo so starými vlekmi v Jasnej a na juhu?

Na severe odstupujeme od vlekov. V podstate sme zrušili prevádzku vlekov, teda všetky pracovné miesta pri vlekoch. Dnes to funguje tak, že vleky sú obsluhované len vtedy, ak nepremávajú lanovky kvôli vetru. Obsluha z lanoviek sa vtedy presunie na vleky. Určite sa bude rušiť vlek na Peknú vyhliadku a uvidíme čo v Derešskom kotli, tie nemajú perspektívu. Na Lúčkach zatiaľ vlek zostane, až kým sa nepostaví nová lanovka. Aj vlek z Kolieska na Lukovú ešte zostáva na mieste, ale časom by sa mal demontovať, lebo stratil význam po výstavbe Twinlinera.

Na juhu určite zostanú Predné a Zadné Dereše. Navyše by sme chceli vybudovať novú zónu pre začiatočníkov na Krupovej s nejakou modrou zjazdovkou a krátkou fixnou sedačkou, prípadne vlekom, ktorý by sme tam presunuli. Severný prepojovák sa má tento rok preniesť na Krupovú, aby kapacitne pomohol existujúcemu vleku, pričom bude situovaný na tú novú zjazdovku, kadiaľ ťaháme zasnežovanie.

Minulý rok nebol Derešský kotol v prevádzke kvôli nedostatku snehu. V prípade, že by tento rok sneh bol, ste pripravený vlek spustiť? Je to skôr taká vyhliadková zjazdovka pre fajnšmekrov.

Pokiaľ bude sneh, tak možno budeme uvažovať o prevádzke. Derešský kotol dostane úplne iný rozmer s funitelom. Otvoria sa vám všetky tie žľaby. Rozmýšľame nad tým, že približne v miestach, ako ide Spravodlivá zjazdovka, by sa dala vybudovať odjazdová modrá zjazdovka smerom na Brhliská. Našiel som ju v starých mapách strediska.

Uvažujete v dlhodobom hľadisku o druhom prepojovacom bode medzi Jasnou a Chopkom Juh? Napríklad cez hrebeň Derešov?

Sme radi, že sme vôbec zvládli výmenu lanoviek na Chopok. Nechal by som to nejakým spôsobom uležať, stráviť a zvyknúť si. Keby malo ísť o nejaký vizionársky rozvoj rezortu, tak skôr vidím potenciál na juhu a v posunutí sa do ďalšej doliny smerom na západ, do oblasti Bór a Troch vôd. Teoreticky by druhým prepojovacím bodom mohla byť Poľana.

Pokiaľ vieme, v Jasnej sa nedá zasnežovať vo veľkom z dôvodu malej kapacity vody v jazierku. Všetko by vyriešila ďalšia nádrž, v akom stave je tento projekt?

Túto sezónu je už možné zasnežovať vo veľkom. Aktuálne je na severe natoľko kapacitne a výkonovo poprepájané zasnežovanie, že to nepredstavuje problém. Teraz máme novú vetvu zasnežovania na juhu, ktorá vedie až na Chopok. Na juhu nie je potrebná nádrž, je tam k dispozícii veľa vody.

Na severe riešime povolenie na ťahanie vody z Vyvieračky. To je bod v Demänovskej doline, ktorý sa nachádza nižšie, než je ponor vody do jaskynného systému.

Odber vody z Vyvieračky ste spomínali aj v procese EIA, zároveň tam ale bola aj nová nádrž pod hotelom Ostredok.

Nová nádrž v Jasnej nie je potrebná. Demänovka totiž má dostatok vody na to, aby sme mohli odtiaľ rezort zasnežovať a zároveň aj dotovať existujúcu nádrž. Celé by sa to poprepájalo. Existujúca nádrž na Bielej Púti sa v normálnej sezóne vystrieka 10-15 krát, len minulý rok to bolo kvôli suchu tak, že 9-krát a dosť.

Čiže nový prívod vody z Vyvieračky je v procese prípravy a žiadna ďalšia nádrž nebude?

Uvidíme, keď nebude dostatok vody, tak budeme riešiť tú Vyvieračku. Novú nádrž nepotrebujeme, vychádza na viac ako 3 milióny eur a to je úplne zbytočné.

Ten prívod vody je otázkou sezóny 2013/14?

Nie, súvisí to s tou novou sedačkou na Lúčkach, a tá neviem, či bude budúci rok. Uvidíme podľa tejto sezóny, potrebujeme si vydýchnuť v investíciách.

Na akom spôsobe dopravy klientov zo záchytného parkoviska v Pavčinej Lehote ste sa zatiaľ dohodli? V minulosti sa spomínali rôzne úvahy od vláčika až po tradičné skibusy.

Záchytné parkovisko v posledných rokoch používame naozaj len výnimočne, možno počas Silvestra alebo na Veľkú noc. Parkovisko na Lúčkach úplne stačí, navyše vidím tam priestor na ďalšie rozšírenie.

Pred 4 rokmi ste spomínali aj parkovací dom na Lúčkach, rozhodli ste sa zostať pri úrovňovom parkovaní?

Tendencia je taká, že do budúcnosti by tam parkovací dom mal vzniknúť, ale zatiaľ existujúce parkovisko kapacitne postačuje.

Počas víkendov a sviatkov sú častokrát parkoviská preplnené, pričom v niektorých autách sa vezie aj 4-členná posádka, naopak v iných je len šofér. Nedal by sa trebárs regulovať vstup doliny aj na základe tohto faktoru?

Regulácia parkovania je strašne náročná vec, skúste vôbec len zastaviť auto na Lúčkach, tam denne dochádza k fyzickým bojom, a nepomáha ani rampa alebo policajná hliadka. Našim cieľom je, aby v stredisku dokázali zaparkovať všetci.

Čo hovoríte na rozdelenie parkoviska na Záhradkách, kde si súkromná spoločnosť, v ktorej má účasť aj starosta obce Demänovská dolina, na svojej polovici parkoviska nárokuje peniaze za parkovné, pričom na druhej polovici, ktorú prevádzkuje TMR, je parkovné zdarma?

To je bláznovstvo. Myslím, že dobudovaním lanovky a parkoviska na Lúčkach sa stane parkovisko na Záhradkách nezaujímavé a tým pádom sa to vyrieši.

Ako to vyzerá s nejakou reštauráciou na Chopku?

Tento rok je to fyzicky nemožné postaviť, budúci rok sa reštaurácia určite bude robiť, má mať veľký počet stoličiek. Je tam od Liptovského Mikuláša dovedená kanalizácia, ide tam rozvod pitnej vody. Teoreticky by sme na Chopku mohli postaviť hotel s 200 lôžkami. Aj na Priehybe stále platí, že by malo byť veľké stravovacie zariadenie.

Je v plánoch nová zjazdovka FIS 2?

Aj áno, je to skôr v dlhodobých plánoch. Stavili sme na to, že budovanie ďalších zjazdoviek, napríklad FIS 2, je relatívne veľkým nákladom, a oproti tomu získam jednu malú zjazdovku. Keď vyveziem ľudí na Chopok a títo prejdú na juh, tak sprístupním tri málo využívané zjazdovky, čo je ďaleko väčší priestor. Keď sa bude juh napĺňať, pozrieme sa aj na ďalšie možnosti, dajme tomu FIS 2. Ale skôr vidím potrebu novej modrej zjazdovky pri pripravovanej sedačke Lúčky – Priečno.

Na Štrbskom plese bude v roku 2013 nová 6-sedačka

Pred 4 rokmi ste tvrdili, že odpojiteľné sedačky sú na krátkych trasách ekonomicky nerentabilné a z toho dôvodu ste rozprávali o plánoch postaviť na Bukovej hore v Tatranskej Lomnici pevný systém. Nakoniec ste zainvestovali do odpojiteľnej osemsedačky s bublinami. Aký je Váš názor na rentabilitu stavieb odpojiteľných a fixných lanoviek dnes?

Je to všetko vždy o peniazoch. Čo sa medzitým zásadne zmenilo je to, že sme sa stali veľkými a zaujímavými pre dodávateľov lanoviek ako je Doppelmayr alebo Leitner. Naše tržby sú natoľko zásadné, že medzi nimi nastal boj. Doslova sa o nás trhajú. Mne tu prišiel ruku podať Michael Doppelmayr a ďalší osobne. Keď prídu z firmy Leitner a povedia, že vám za zaujímavú cenu urobia odpojiteľnú sedačku a ešte za cenu šesťsedačky dajú osemsedačku, tak sme to zobrali ako marketingový ťah. Aj keď to tam nie je nutné, vyzerá to dobre a v Lomnici je to tak, že je tam jedna sedačka, ktorá bude skoro vždy poloprázdna. Akonáhle sa začne tvoriť rad, tak tam môžete ísť lyžovať bez čakania. Klientom zvyknem hovoriť – veď tam nie sú rady, vyskúšajte to, je to síce menší kopec, ale dá sa tam pospúšťať. Najhoršie by bolo, keby si ten klient nemal kde zalyžovať a na všetkých sedačkách by bola rada. Psychologicky je to riešenie celkom fajn.

Inak krátke trasy lanoviek neplánujeme, napríklad sedačka z Lúčok sa mala robiť len po ústie Turistickej, ale majiteľsky sme rozhodli, že cieľom TMR bude robiť čo najdlhšie trasy. Krátke trasy dnes ponúka kde-kto, Tatry ale majú tú plochu a potenciál, aby sa stavali dlhé trasy.

Aká je aktuálna perspektíva ďalšieho rozvoja v Tatranskej Lomnici a na Jamách?

Plánujeme tú kabínkovú lanovku s dolnou stanicou pod Grandhotelom Praha, medzistanicou na Štarte a hornou stanicou na Sklanatom plese. Hlavne horný úsek nás zaujíma prioritne. Bude to bežná kabínková lanovka, nie funitel, to by bolo pre Lomnicu neúnosné. Čo sa týka zjazdoviek, projektujeme novú odjazdovú modrú trať zo Štartu k Grandhotelu. Logicky by bol ďalším krokom vstup na Jamy, nie je to však žiadna priorita.

Čo bude so stanicami bývalej visutej lanovky Wiesner?

Na Štarte plánujeme mať kongresové centrum a reštauráciu. V hornej stanici to ešte nie je presne premyslené, možno tam bude Tatranský okrášľovací spolok prevádzkovať a la carte reštauráciu. Dolná stanica by mala byť súčasťou Grandhotela Praha s reštauráciou, klubom a diskotékou. Pôjde o podobný koncept ako klub Happy End.

V tej dolnej stanici sa svojho času uvažovalo aj o vybudovaní múzea, nie je to už aktuálne?

Určite je, tá budova si priam pýta, aby tam bolo niečo o histórii.

Na Skalnatom plese má nová kabínková lanovka ústiť v budove starej lanovky Girak, alebo sa tam bude stanica stavať na novom mieste?

Predpokladáme, že sa tá budova bude musieť zbúrať, závisí to od povolení. Asi to bude realizované systémom výmena hmoty za hmotu, nová budova bude o niečo väčšia.

Je pravda, že na dvojsedačke do Lomnického sedla sa vymieňajú sedačkové vozne; podobne ako svojho času na sedačke Rovná hoľa – Konský Grúň? Pripadá ešte do úvahy výmena sedačky v Lomnickom sedle?

Áno, inštalujeme tam nové vozne. Pred niekoľkými rokmi chceli všetci vymeniť tú dvojsedačku. Ale keď dobudujeme modré a červené zjazdovky nižšie, tak sa hore nebudú tvoriť rady. Len 11-15% lyžiarov vyhľadáva takto strmé zjazdovky. Predtým tam chodilo viac ľudí, lebo sa dole nedalo lyžovať. Ak dnes vymením túto sedačku za nejakú štvorsedačku alebo šesťsedačku s kapacitou 2400 os/h, tak sa tam ľudia „pozabíjajú“. Dnešná sedačka má kapacitu 900 os/h, reálne nejakých 700 os, a to je akurát dosť na tak náročný kopec.

Čo sa týka Štrbského plesa, je TMR majiteľom areálu, alebo len spolupracujete na marketingu?

Sme prepojení marketingovo a robíme im nejaké prepravné služby, je to vysoko nadštandardná spolupráca, ktorá by mohla vyústiť tým, že by sa to prebralo.

V Starom Smokovci sa už niekoľko rokov nič nedeje, Jakubkova lúka mala dostať eurofondovú injekciu, čo sa nakoniec nerealizovalo. Máte záujem o rozvoj Smokoviec ako lyžiarskeho strediska?

Nestíhame to robiť, ale oslovili sme tam miestnych podnikateľov, mesto, hotel Bellevue, ktorý má najväčšiu kapacitu a kongresové priestory, a iné hotely s iným modelom. Je v ich záujme, aby sa tam niečo budovalo. My im pomôžeme s vybavením EIA a inými papierovačkami, tiež pomôžeme s financovaním, dáme im stredisko do nájmu, ale musí to budovať niekto iný a musia na to dať aj oni sami isté financie. Snažíme sa o vznik nejakého konzorcia. Podobným spôsobom by sme chceli pomôcť aj Štrbskému Plesu.

Projekty sú nakreslené aj pre Smokovce – výmena horného vleku na Hrebienku za lanovku, nejaká lanovka medzi hotelom Bellevue a Hrebienkom, a predĺženie Jakubkovej lúky smerom hore. Tak, aby to bolo zaujímavé a poprepájané.

Konkrétne v roku 2013 to vyzerá na aké projekty?

Určite sa bude robiť sedačka zo Štrbského plesa na Furkotu. Asi sa bude stavať v Tatranskej Lomnici kabínka Štart – Skalnaté Pleso, a teoreticky sa možno ešte bude stavať sedačka Lúčky – Priečno v Jasnej.

O ďalšie strediská na Slovensku nemáme záujem

Rozhodnutie zatvoriť Liptovskú Tepličku je už definitívne?

Tieto strediská nemajú zmysel.

Miestni vás kritizovali za to, že ste sa stiahli a ponúkli neúmerne vysoké nájomné za areál.

A čo to mám dotovať? Oni za 4 roky neurobili vôbec nič, čakal som, že sa tá dedina naštartuje podobne ako Oščadnica. Nevybudovali ani jedno lôžko alebo stravovacie zariadenie. Tomu sa hovorí princíp: „No veď nám to robte“. Nešlo o vysoké nájomné, my sme len navrhli, nech si to zoberú a platia za energie a náklady, ktoré tam sú. Oni na to tvrdili, že to je veľa. Ja vravím, pretože je to veľa, sa to zatvára. Nemôžem znášať stratu len kvôli tomu, aby Teplička žila.

Udržujete nejaké kontakty s prevádzkovateľom strediska na Veľkej Rači?

Áno, určite.

Má TMR záujem prebrať toto stredisko?

Vôbec nie. Je dobré, aby bola na trhu nejaká dvojka, či už to bude Veľká Rača, Donovaly alebo Martinské hole.

Lyžiarske stredisko Turecká – Krížna hľadá investora. Neuvažovali ste nad vstupom do tohto strediska?

Absolútne nie, na Slovensku sú tieto možnosti vyčerpané. To, čo sme urobili v Jasnej, dnes nerozbehne žiadne ďalšie stredisko, a na zelenej lúke už vôbec nie, lebo to je ekonomický nezmysel. Tvrdím, že dnes bude veľký problém pre tieto strediská, aby prežili. Aj z toho sa vykryštalizuje do akej miery Donovaly, možno Martinské hole alebo Veľkú Raču toto môže položiť. Či už Ružomberok alebo Rača, tam si už každý musí nájsť nejaké svoje miesto, ale budú mať veľký problém. Všetky ostatné dedinské strediská, pokiaľ to nebude nejaký dotovaný vlek z výnosov hotela alebo penzióna, zaniknú. Nám chodia denne ponuky, aby sme niečo kúpili. Proste zaspali dobu, je koniec.

Kto konkrétne Vám posiela takéto ponuky?

Napríklad Chemosvit, alebo sme mali ponuku z Nižnej Boce. To je blbosť, kto to tam vybuduje? Voda tam nie je, ani prístup, ani lôžka.

Ponúkal Vám niekto aj tú Krížnu?

Nie.

V auguste ste oznámili dohodu o prenájme strediska Špindlerův mlýn na 20 rokov za 40 miliónov eur, s opciou na ďalších 20 rokov, a zároveň ste sa zaviazali investovať 32 miliónov eur. Z akého dôvodu je pre TMR zaujímavý Špindlerův mlýn?

Špindlerův mlýn má obrovský potenciál. Kým Jasná mala v sezóne 2011/12 550-tisíc lyžiarov, Špindl mal 650-tisíc. Kým Jasná s Demänovskou dolinou má 3,5-tisíc lôžok, Špindl len v samotnej obci 16-tisíc. Špindl je vzdialený hodinu a trištvrte z Prahy, to je úplne „iná káva“. To stredisko je o spoločenskom statuse, všetci v Prahe, čo niečo znamenajú, sa tam chcú ukazovať. Nie je to ani tak o biznise, ako o tom, že kto sa tam ukáže a s kým sa tam ukáže. Je to neskutočný boj o z môjho pohľadu úplne nepodstatné prevádzkové záležitosti. Chceme tam niečo urobiť aj z marketingového hľadiska. Jediný problém strediska je úplná absencia modrých zjazdoviek.

Je prevzatie strediska isté? Stredisko nepreberáte sami, ale spolu so skupinou Snowhill.

Máme isté problémy dohodnúť sa so Snowhillom na fungovaní podniku, ktorý bude stredisko prevádzkovať. Ide o zložitý problém a partnerstvo. Snowhill má obrat 100 miliónov českých korún, my máme obrat 1,5 miliardy, to je akoby sa spojila mucha so slonom. Zatiaľ sme nepodpísali všetky zmluvy, aj dnes (pozn. red.: 24.10.) ešte utekám do Prahy. Chceli by sme to prebrať od novembra, máme už pripraveného nového riaditeľa.

Môžeme očakávať spoločný skipas Tatry + Špindlerův mlýn už túto sezónu?

Jasné, bude, máme už aj nový cenník. Nechceme zdražieť, ale viac sa zamerať na viacdňové skipasy, 6-dňové balíky s ubytovateľmi a pod.

Je možné potvrdiť informáciu o výstavbe novej odpojiteľnej 8-sedačky v stredisku, ktorá prebehla v tlači?

Treba rýchlo urobiť prvú investíciu, aby to niekto videl. Vymeníme to najstaršie zariadenie, štvorsedačku zo Svatého Petra na Pláň, pretože do jej opravy by bolo potrebné investovať pomaly viac než do výmeny. Môže to byť aj osemsedačka, ale hlavne nie je treba proces EIA, nakoľko ide iba o opravu existujúcej lanovky. Je tam tiež predschválený územný plán so spojením oboch areálov Medvědín a Svatý Petr, s veľkým terminálom v údolí. Bohužiaľ ide o dosť nešťastný variant, dobré riešenie nechcú ochranári, takže tam budeme ešte rokovať. Je treba vyvinúť enormné úsilie na dobudovanie týchto dopravných zariadení, ale hlavne zjazdoviek, lebo tých je tam obrovský nedostatok, je to tam na „pozabíjanie“.

Kedy by mala byť vyhlásená privatizácia poľských lanoviek PKL?

Malo by to byť v dohľadnej dobe. Oni sa boja toho, že to kúpime, sme reálne asi jediný záujemca, a majú s tým psychický problém. Chodím tam, nech z toho nemajú strach, ale nie je to ľahké. Myslím, že by sme sa tam mohli k niečomu dostať. Je to pre nás strategicky ďaleko doležitejšie, než Špindlerův mlýn, tam ide skôr o marketingovú záležitosť. Kúpa PKL je pre rozvoj nášho biznisu kľúčová.

Považujete Białku Tatrzańsku za konkurenčnú hrozbu pre Vaše tatranské rezorty?

Určite je to v istom zmysle konkurencia, majú tam nejaké obsadenie a budú ho mať, to je to, prečo chceme kupovať PKL. Veľa klientov nechce a nebude chodiť lyžovať na Slovensko. Služba musí prísť za klientom, musíme prísť do Poľska. Keď sa v poľských strediskách naučia isté základy lyžovania, potom im ponúkneme strmšie svahy. Pokiaľ by sa nám nepodaril vstup do PKL, tak sme pripravení ísť aj do Białky. Je to opäť zložité, lebo je tam veľa spolumajiteľov.

Je aktualitou vstup TMR do nejakého alpského strediska? Rozmýšľali ste o tom v časopise Euro 2013 z dôvodu zatraktívnenia lístkov v klube akcionárov. Pre portál motejlek.com ste spomínali, že máte dobrú komunikáciu so strediskom Stubai.

Áno, riešime to aktuálne. Pri Stubai ide skôr o marketingovú a prevádzkovú spoluprácu. Hochkar bol teraz v konkurze a dávali sme tam ponuku. Pri tejto príležitosti sme sa stretli aj s Petrom Schröcksnadelom (pozn. red.: predseda rakúskej lyžiarskej asociácie a majiteľ niekoľkých stredísk v Rakúsku), myslím, že nás začínajú v Rakúsku rozoznávať a obávať sa nás. Včera (pozn. red.: 23.10.) sme boli na stretnutí s Dolným Rakúskom, tam im niekoľko stredísk skrachovalo a privítali by pomoc. Máme záujem dostať sa do jedného rakúskeho strediska pri Bratislave, napríklad Semmering, Stuhleck, Annaberg alebo iné. Zároveň viem o tom, že sú v Rakúsku dve pomerne veľké strediská na predaj.

Môžete ich konkretizovať?

Nemôžem ich konkretizovať. Ale sú to dva zaujímavé a veľké rezorty, finančne na tom nie sú úplne najlepšie a dalo by sa do nich vstúpiť. Sú o niečo viac vzdialené, nejde o rezorty blízko pri Bratislave. Nie je nám cudzí ani tento rozmer.

Má TMR vo svojej organizačnej štruktúre človeka zodpovedného za kvalitu služieb aj s väzbou na vedenie? Je nejaký mailový kontakt, na ktorý môžu návštevníci stredísk TMR posielať podnety, sťažnosti alebo pochvaly, a ktorý by bol kontrolovaný kompetentnou osobou?

Určite, všetko, čo sa posiela na info@jasna.sk alebo info@vt.sk, tak sa rieši, dostane sa to odtiaľ aj ku mne. Člen predstavenstva zodpovedný za vzťahy s verejnosťou je Andrej Devečka. V tomto smere sa naozaj snažíme ísť proklientsky, teraz sme istú dobu ako spoločnosť rástli, ale dnes sa chceme ešte viac zamerať na tieto záležitosti.

Možno by stálo za to vytvoriť špeciálny mail, napríklad staznosti@ alebo ombudsman@, aby bol na toto samostatný priestor a aj to opticky dobre vyzeralo.

Áno, spomeniem to.

Plánujete na Slovensko dostať okrem MS Juniorov aj iné preteky svetového významu?

Zimné olympijské hry. U nás by boli zjazdové disciplíny, otázka je čo s bobami a saňami, lebo tam sú potrebné isté investície, a nutne musíme mať hokej, lebo Slovensko si nemôže bez hokeja dovoliť organizáciu akejkoľvek spoločnej olympiády.

Vidíte to reálne s tými olympijskými hrami?

Na MS juniorov sme viac menej pripravení. Jasná bude mať po tých Majstrovstvách všetko, čo potrebuje na olympiádu, ani euro nebude treba viac investovať. Možno niečo do infraštruktúry, preto hovorím, urobme ten tunel, povedzme zo Zakopaného. Nie je to problém s ochranármi, skôr na poľskej strane sa boja, že by sme im stiahli klientelu.

Ten tunel máme chápať ako náčrt nejakej myšlienky, o ktorej sa ide rokovať?

Najprv je potrebné urobiť štúdiu uskutočniteľnosti. Hovoril som so stavbármi a raziť v tej žule nie je až taký problém, kameň je tvrdý a samonosný, jedine morény je treba vystužovať. Bolo by to niečo ako metro v Prahe. Na Štrbskom plese zídete eskalátormi do podzemia, nebude tam žiadna viditeľná diera. Tunel by riešil aj prepravu v rámci Štrbského plesa, jednu zastávku by sme mali pri parkovisku, druhú pri hoteli FIS, a to isté v Zakopanom – prvá zastávka pri lanovke v Kuźniciach, druhá na ulici Krupówki a tretia na železničnej stanici.

Rozhovor nebol autorizovaný, Igor Rattaj autorizáciu nepožadoval.


Peter Brňák, Matej Petőcz – lanovky.sk
25.10.2012

Aktualizácia 19.11.2012: na základe žiadosti sme vypustili jednu otázku.


Rozhovory s majiteľmi najväčších horských stredísk na Slovensku
2012-2014

V rámci aktuálneho seriálu na Lanovky.sk prinášame rozhovory s majiteľmi najväčších horských stredísk na Slovensku. Zaujímame sa o aktuálnu situáciu a pripravované investície v strediskách, vzťah štátu a cestovného ruchu, ako i mnohé iné oblasti.

 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok-Juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Poronec
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)