Jeseň je na Slovensku časom narodenia nových lanoviek a okrem jednej výnimky (rozlúčka so starou lanovkou na Hrebienok) tomu nie je inak ani tento rok. Nebol preto ani najmenší dôvod váhať a nespojiť rozlúčku pozemnej lanovky zo Starého Smokovca s návštevou ďalších aj nových (vo výstavbe) lanoviek. Oproti pôvodnému plánu sme žiaľ museli z dôvodu nedostatku času vypustiť nateraz lanovku v Oravskom Podzámku a osobnú návštevu Mýta pod Ďumbierom, tu sa nám ale podarilo overiť aspoň telefonicky začatie výstavby (výkopové práce) a máme prisľúbené technické údaje na budúci týždeň. Túto lanovku v nasledujúcom mesiaci iste navštívime a prinesieme fotografie.
Ako prvá lanovečka nás čakala 4-sedačka od Doplíka v stredisku nad Banskou Štiavnicou. Do strediska sa dá dostať z dvoch strán a to od Žarnovice (cez Hodruša – Hámre), alebo z Banskej Štiavnice (Horná Roveň), po príchode do Hornej Rovne zabočte na križovatke pri požiarnej zbrojnici doprava a pri turistickom smerovníku môžete odstaviť auto. K hornej stanici lanovky sa dostanete cca pol kilometra cestou, ktorá z pravej strany obchádza budovy bývalej bane. Túto cestu odporúčame najmä v zime, nakoľko nami zvolená od Žarnovice sa nám v zime zdá dosť ťažko prejazdná a najmä od odbočky na Hodrušské jazero aj veľmi úzka.
Keď prídete k jazeru, nezastavujte a pokračujte autom (autobus sem nejazdí) ďalej po úzkej asfaltovej ceste (zatiaľ tam označenie strediska logicky nebolo). Po cca 2 minútach prídete k nádrži a bývalej bane, kde vás privítajú traja strážni psíci. Tu treba odstaviť auto a ďalej pokračovať peši.
Po cca 2 minútach chôdze sa Vám naskytne pohľad na lanovku a zjazdovku, pričom nám sa naskytol aj na rozostavanú budovu dolnej stanice (garáž pre sedačky), kde sa práve usilovne pracovalo.
Tu sme chvíľu váhali, kadiaľ sa vybrať hore k vrcholovej stanici. Po porade sme zvolili cestu hore cez priesek pre budúcu lanovku.
Ako prvá nás po ceste privítala podpera č. 3, ktorá je spolu s poslednou podperou už vztýčená v celej svojej kráse. Ostatné pätky na trase ešte len čakajú na tie svoje.
Pri prekonaní prvého stúpania nás prekvapil stroj zakopávajúci vedenie pod traťou a tým pádom aj úplne zničená cestička pred nami, čo už.
V studenom vetre šliapeme vyššie k vrcholovej stanici, ktorá sa nám zdá nekonečne vysoko.
Konečne, sme tu a pokiaľ nás neodfúkne, aj zopár záberov spravíme.
Na stanici sa aj v čase našej návštevy pracuje a veru, okrem opláštenia už vyzerala ako hotová :-)
Odtiaľto je nádherný výhľad na okolité kopce aj samotnú Štiavnicu, pri nádhernom počasí by tu človek istotne zostal dlhšie...
Poprćha, preto neostáva nič iné, iba sa pobrať po budúcej zjazdovke späť k údolnej stanici. Zjazdovka je už dlhšie nachystaná, no veľa trávy na nej ešte nerastie a tak v zime bude treba toho snehu o dosť viacej. Našťastie, zasnežovanie je už nachystané (šachty). Cestou dole sme si zhrnuli fakty. Lanovka je už z polovice nachystaná, treba dokončiť osadenie podpier a údolnú stanicu.
Potom príde na rad lano spolu so sedačkami. Ak v údolnej stanici stihnú do prvého snehu dokončiť garážovanie, tak už túto zimu sa prvou bublinkovou štvorsedačkou na Slovensku zvezieme. Dúfajme len, že vlastník vyrieši aj prístup do strediska, ktoré môže byť pre túto lokalitu len a len prínosom.
Pokračovanie nabudúce...
Peťo Brňák
