17.04.2024

Lanovka v Čergovských vrchoch

Nájsť vhodné lyžiarske stredisko s veľkým počtom zjazdoviek za priemerné alebo nižšie ceny v súčasnosti nie je jednoduché. Významnejšie skicentrá s modernými horskými strojmi sa kvalitou lyžovania na preplnených svahoch dosť často ani zďaleka nepribližujú menej rozvinutým strediskám so zaostalejšou infraštruktúrou. Kto si chce v zime zalyžovať na kvalitnom snehu a nechce zaplatiť drahý skipass za celý deň strávený nekonečným postávaním v dlhých radoch počas hlavnej sezóny, mal by určite v severnej časti východného Slovenska niekedy zablúdiť do pekného prostredia Čergovských vrchov v Prešovskom kraji.

Práve na južnom úpätí týchto vrchov sa 6 kilometrov severovýchodne od okresného mesta Sabinov nachádza jedno z najznámejších lyžiarskych areálov na východnom Slovensku. Leží v rekreačno-športovom stredisku Drienica-Lysá, ktoré je rozdelené do dvoch častí – jedna plynulo prechádza z vyšného konca obce Drienica a je vzdialená len zopár metrov od konečnej zastávky prímestskej autobusovej dopravy, druhá je situovaná cca o 2 kilometre vyššie v Drienickej doline a siaha až po vrchol Lysá v nadmorskej výške 1068 m.n.m. Spolu tu funguje 9 vlekov a jedna sedačková lanovka, 2 požičovne lyží, dva skiservisy a 2 lyžiarske školy. Okrem lyžiarskych vlekov a upravených lyžiarskych tratí pre zjazdové lyžovanie sú tam aj udržiavané bežecké okruhy. O bezpečnosť návštevníkov sa starajú dobrovoľní členovia Horskej služby. Veľkou výhodou je, že za parkovanie áut v stredisku návštevníci nikde neplatia. Aj keď v hornej polovici je neporovnateľne väčší počet a dĺžka zjazdoviek, lyžiari ostávajú prevažne v spodnej časti, kde premávajú 2 veľké vleky na približne kilometrovej zjazdovke. Lyžiarov, ktorí do Drienice neprichádzajú vlastným autom a radi si vychutnajú výbornú lyžovačku v nádhernej horskej krajine, čaká približne 20-minútová cesta pešo s lyžami alebo snowboardom na pleciach k údolnej stanici dvojsedačky.

Ranné spustenie je určené na deviatu hodinu, ale mne sa skoro vždy podarilo nasadnúť na lanovku najmenej o 15 minút skôr. Potom sa už začína vytúžená jazda na 1884-metrov dlhej trase, ktorá trvá pri maximálnej rýchlosti 2,5 m/s necelých 13 minút. Keď prekonám 388 metrov prevýšenia, vystúpim na hornej stanici, v ktorej blízkosti si všimnem značku na Oltárov kameň. (Na tomto mieste sa každoročne v lete konajú cirkevné slávnosti.) Škoda, že tento stroj je počas leta odstavený, pričom sedačky sú demontované z lana a uložené v priestoroch spodnej stanice. Od horného vratného kolesa treba chvíľu pretraverzovať a po miernom stúpaní do kopca sa otvárajú neopakovateľné panoramatické výhľady na okolitú prírodnú scenériu. Neraz sa mi stalo, že v údolí sa držala hmla a po vytiahnutí sa lanovkou hore ma privítalo príjemné slnečné počasie. Nakoľko na týchto svahoch sa nikdy nelyžuje nahusto ako je trendom v mnohých ďalších strediskách, povrch zjazdoviek je v perfektnom stave a sú celý deň mechanicky upravené ako v prvých hodinách lyžovania. Údaje o dĺžke všetkých zjazdoviek sú rôzne, ale podľa môjho názoru je ich minimálne 5, v priemere má každá 1 kilometer. Sú spravidla stredne ťažké alebo ťažké, prípadne si každý nájde aj náročnejšie. Okrem 2 klasických vlekov od slovenskej licenčnej firmy Tatrapoma, a.s. Kežmarok sú všetky ostatné kotvového typu zo staršej výroby spoločnosti Transporta Chrudim. Napriek tomu však ešte spoľahlivo slúžia a takmer nikdy sa na nich nečaká v rade viac ako 3 minúty. Myslím si, že nie celkom neobvyklú situáciu sa v poslednej zimnej sezóne náhodou podarilo spôsobiť jednému lyžiarovi, ktorého pri nastupovaní na vlek nezvládla utiahnuť kotva do pomerne strmého kopca a spodný koniec mu jednoducho ostal v ruke, pričom vrchná tyč naďalej ostala visieť na lane. Ako som mohol odpozorovať, takýchto kúskov jazdí už niekoľko. TATRAPOMA je v tomto stredisku tiež výrobcom lanovky, ktorá za hodina prepraví 900 osôb. K jej dolnej stanici vedie zjazdovka od hotelu Šport, pri ktorom zvykne byť otvorená aj čajovňa. Spúšťať sa úplne dole odporúčam s istou dávkou opatrnosti, keďže v prvej polovici sú niekde trocha krkolomné zákruty v slušnej strmine a ďalej sa to zmení na úzky chodník popri potoku v údolí, kde sa najlepšie ide rovným zjazdom, ale napriek tomu sa ku koncu treba odrážať palicami. Je jasné, že tu sa už musím stále obzerať, či sa niekoho nechystám okamžite zraziť svojou rýchlosťou. Preto treba určite pripomenúť, že toto stredisko, podobne ako iné na Východe, v hojnom počte vyhľadávajú okrem našincov aj Poliaci a najmä Maďari. Často sa mi totiž stalo, že ma v nerušenej jazde zablokovali pomalší, resp. neschopnejší lyžiari, ktorí aj na tejto rovine robili oblúčiky prípadne pluhovali krížom cez celú trať. Vyviezť sa lanovkou je možné, samozrejme, neobmedzene veľakrát, pretože permanentka platí rovnako všade, teda nie tak, ako to bolo kedysi na zosnulej Transporte z Podstráň na Martinské hole. Z parkoviska pri sedačke sa skoro vždy dá na lyžiach zísť až k spodnému parkovisku pri zjazdovke nad dedinou.

Na oficiálnej mape strediska je zakreslené plánované prepojenie tejto lokality so svahmi v okolí vrchu Lysá. Momentálne však spoločnosť vlastniaca stredisko a najväčší podnikateľský subjekt v obci na prelome tisícročí, Besna s.r.o., o podobných investíciach neuvažuje a kompetentní sa v celej otázke vyjadrujú so značným odstupom, čo je zrejme najpodstatnejší problém celej oblasti. Podľa istého zdroja sa správca lyžiarskeho strediska Dušan Šimko zmienil o zámere vybaviť všetky zariadenia turniketovým systémom, ktorý je zatiaľ novinkou iba v časti Drienica. Neoficiálne bola spomenutá aj nová lanovka v trase najdlhšej zjazdovky vedúcej až k vysielaču na Lysej. Žiaľ, táto varianta dopadla zatiaľ podobne ako na Martinských holiach. V uplynulom čase sa na dolnom svahu udiali pozitívne zmeny v podobe možnosti večerného lyžovania pri umelom osvetlení a technické zasnežovanie tejto zjazdovky. Rekonštrukciou bola zvýšená prepravná kapacita dvoch vlekov a priamo na svahu probudla úschovňa lyží. Nevýhodou je, že svahy vo vyšších polohách sú ešte odkázané na prírodnú snehovú nádielku., a preto sa tam sezóna začína o čosi neskôr ako hneď za obcou. Ak počasie nie je skúpe na sneh, z môjho pohľadu sa tam dá zažiť pri peknom počasí naozaj neopakovateľne dobrá lyžovačka, keďže ani v najväčšej špičke tam nie sú návaly ľudí. Dovolím si teraz tvrdiť, že v tejto cenovej hladine je to jedno z najlepších možností lyžovania na Slovensku. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na základe vykonanej kategorizácie pre potreby Záujmového združenia prevádzkovateľov lanoviek a lyžiarskych vlekov – LAVEX patrí stredisko Drienica-Lysá medzi 10 najkvalitnejších v SR. Reštauračné služby, krytá plaváreň, umelá vodná nádrž a množstvo turistických chodníkov ponúkajú široké možnosti využitia oblasti v letnom období.

Luigi - lanovky.sk