21.08.2018 DNES PREMÁVA V SR 22 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

Rozhovor s Bohušom Hlavatým - prvá časť

Bohuš Hlavatý je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR).

TMR na Slovensku vlastní a prevádzkuje strediská Jasná, Tatranská Lomnica a Starý Smokovec, spoluprevádzkuje stredisko Štrbské Pleso. V Poľsku TMR vlastní 97% podiel v stredisku Szczyrkowski Ośrodek Narciarski (Szczyrk) a v Českej republike TMR nepriamo vlastní 9,5% v spoločnosti Melida, ktorá si prenajíma a prevádzkuje stredisko Špindlerův Mlýn.

Spoločnosť Tatry mountain resorts pôsobí na Slovensku už viac ako 10 rokov. Ako by ste zhodnotili túto dobu predovšetkým v oblasti horských stredísk? Na čo ste z vašich investícií predovšetkým hrdí a čo sa vám ešte úplne nepodarilo a na čom cítite potrebu ešte v budúcnosti zapracovať?

Je to už 11 rokov od doby, čo sme prebrali Tatranské lanové dráhy od Železníc Slovenskej republiky a začali pracovať na projekte Nová éra Tatier, ktorý znamenal obnovu turistických destinácii z pohľadu investičného, spoločenského, športového, ale aj sociálneho významu. Éra obnovy a modernizácie horských stredísk vo Vysokých a Nízkych Tatrách sa pomaly, ale isto úspešne naplnila, v strediskách bolo preinvestovaných už viac ako 260 mil. eur. Nie je to len investovanie do obnovy zastaraných prepravných horských zariadení, ale aj o vybudovaní tradície veľkých eventov a podujatí, ktoré si ľudia veľmi obľúbili a práve kvôli ktorým prichádzajú do Tatier. Počas leta priťahujú rodiny s deťmi už tradične Medvedie dni, v zime zasa Tatry Ice Master, či Tatranský ľadový dóm na Hrebienku. Na čo sme však najviac hrdí je ženské podujatie Svetového pohára, ktorým sme Chopok vrátili na mapu lyžiarskeho sveta. A potom prišla druhá éra, kedy sme si uvedomili, že v regióne našej strednej Európy (Slovenska, Česka a Poľska), nie je taký subjekt ako je TMR, preto sme začali uvažovať nad expanziami do Čiech – do Špindlerovho Mlýna a do Poľska do strediska Szczyrk či akvizície Legendie (Sliezskeho zábavného parku pri poľskom meste Chorzów). Tým sa začína napĺňať a realizovať aj druhá akvizičná oblasť a to modernizácia spomínaných stredísk. Od kúpi 97% akcií poľského strediska Szczyrk v roku 2014, sme v tomto stredisku preinvestovali už viac ako 30 mil. eur. Szczyrk tento rok lyžiari nespoznajú a verím, že ich kvalita poskytovaných služieb ohromí, pretože sme na stredisko, ktoré dlhodobo stagnovalo a bolo naozaj v zlom zastaranom stave, použili tzv. ozdravné know how z našich tatranských stredísk. Szczyrk, ktorý patrí k najlepším poľským strediskám tak dostal pred zimnou sezónou až tri nové lanovky, novú zjazdovku a posilnenie zasnežovania.

Po Novej ére Szczyrku a takisto aj Novej ére Legendie sa u nás pomaly začína schyľovať aj k 3. etape, kedy možno TMR nebude len čisto spoločnosťou, ktorá sa realizuje na Slovensku, v Poľsku, Česku, ale že sa stane skutočne v pravom slova zmysle stredoeurópskou spoločnosťou prosperujúcou aj v Rakúsku alebo Maďarsku. Myslím si, že dnes TMR prekonáva tento rozvoj a zároveň tento rozvoj je plne v súlade s tým, aké trendy sú nastolené vo svete. Uvediem príklady zo zahraničia, keď americký Vail Resorts niekedy v deväťdesiatych rokoch začal svoju expanziu dokupovaním stredísk a vybudovaním firmy s 11 horskými strediskami a komplexnom prístupe k zákazníkovi. Ďalej Aspen spolu s investičným fondom vytvorili protiváhou ďalších stredísk. V Švajčiarsku v regióne Valais vznikla spoločná sezónka. Takže trendy, ktoré sú typické pre turistický biznis vo svete, sa snažíme aj my aplikovať v tomto našom regióne.

Za posledné tri až štyri roky prechádzame na Slovensku zo systému hard na platformu soft, to znamená že sa už toľko nebudujú tie základné hard investície, ale rozvíjame kvalitu služieb poskytovaných zákazníkom. S tým súvisia veci okolo Gopassu, interné merania kvality alebo rôzne rozsiahle programy školení našich zamestnancov, lebo často krát sa povie, že milý úsmev je niekedy oveľa viac ako nová lanovka. Pretože si uvedomujeme, že aj toto je výraznou a podstatnou súčasťou našej práce, máme interné projekty, na ktorých pracujeme, aby sme sa zlepšovali aj v týchto veciach. V tomto momente by som spomenul ešte jeden dôležitý efekt nových investícií a to na príklade poľského strediska Szczyrk, kde sme sa tento rok podujali spraviť najväčší rozvoj, ktorý sa kedy v histórii spoločnosti TMR dial, pretože stavať 3 nové lanovky, komplet nové zasnežovanie, ku každej lanovke novú zasnežovanú zjazdovku, nádrž s objemom 100 tis. m3 vody, tak to sme nikdy ešte v jednom roku na jednom mieste nikdy nerealizovali. Pre nás to bola výzva, nakoľko sme sa za tých 10 rokov niečo naučili a s našimi skúsenosťami sa dokážeme posúvať aj na vyššiu úroveň.

Samozrejme, že nechcem tým vypichovať len jednu investíciu v Poľsku, lebo ono je to tak pri otázke, že na čo sme pyšní, tak to je ako keď sa spýtate rodičia, že ktoré z jeho detí je najlepšie a on má ku každému nejaký osobitý vzťah. Každá tá investícia bola doplnením mozaiky a len súbor tých investícií dáva ten logický prevádzkový zmysel. Samozrejme, niektoré investície boli veľké tak ako prepojenie Chopku, ktoré v zásade zmenilo pohľad na veľkosť stredísk, pretože dnes je Jasná na Slovensku nedostižný líder v počte kilometrov zjazdoviek a takisto aj prepravných zariadení. To sú také míľniky, ku ktorým treba ešte dodať, že ani bez tých menších investícií by nebol ten obraz úplný a nefungovalo by to tak dobre. Poviem to obrazne, je to ako v aute, kedy keď vám vypadne alebo sa zadrie tá najposlednejšia a najmenšia súčiastka, tak to auto nemusí ani poriadne ísť. A to súvisí aj s odpoveďou na to, či sa úplne všetko podarilo. Každý, kto niečo robí, občas aj niečo pokazí, a to nie je vôbec problém. Problém je, ak sa z toho nepoučí a tu nie úplne podarenú vec dotiahne. A na toto si dávame veľký pozor, aby aj keď zistíme, že niektoré rozhodnutia alebo niektoré investície neboli úplne zásah do čierneho, tak sa snažíme odhadnúť vývoj, ktorý nastane po nejakej zmene.

Z hard investícií je takým ukážkovým príkladom prepojenie Bielej Púte s Priehybou, kde sa proste jednoznačne ukázalo a my sme si mysleli, že keď postavíme lanovku Twinliner, ľudovo nazývanú lienka a potom postavíme tú druhú lienku rovnako veľkú, tak by to mohlo kapacitne stačiť na potreby strediska. Po postavení prvej lanovky lienka sa ukázalo, že aj keby sme postavili ďalšie dve, tak by to nestačilo. Poučili sme sa z toho a vznikol z toho projekt, ktorý dnes spojí údolnú stanicu Bielej Púte s Priehybou, na ktorý sme už v auguste podali EIA. Verím, že projekt posudzovania vplyvov na životné prostredie prejde a my budeme môcť zrealizovať aj túto investíciu.

Zo soft investícií, ktoré sú dobrým príkladom na zamyslenie, je náš vernostný program Gopass. Gopass predstavuje z jednej strany hardwarovú myšlienku postavenú na online a z druhej strany software a tú technickú podporu, ktorá je za tým. Tam ten vývoj ide strašne dopredu a my musíte neustále sledovať najúspešnejšie a najefektívnejšie aplikácie a brať z nich know-how do svojho produktu. Takým tým posledným jednoduchým príkladom, kde musíme ešte zapracovať, je napríklad fakt, že keď som si registroval svoju kartu do služby Uber, tak ma prekvapilo, aké to bolo jednoduchšie, oproti registrácii do nášho Gopassu. Tak sme si okamžite povedali, že toto je štandard, ktorý musíme rýchlo dobehnúť. A tak môžete aj vy vidieť ako sa cestovný ruch porovnáva s úplne inou oblasťou. Takto sa musíme dnes na cestovný ruch pozerať – neberieme si štandardy len z nášho odvetvia, ale je potrebné a nevyhnutné sa inšpirovať aj inde.



Vráťme sa ešte k prepojeniu Biela Púť-Priehyba. Vo vašich pôvodných zámeroch na najbližších 5 - 10 rokov, ktoré prešli procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA sa počítalo s kabínkovou lanovkou z lokality Lúčky na Priehybu. Teraz bol tento projekt modifikovaný na kabínkovú lanovku Biela Púť-Priehyba. Čo vás viedlo k modifikácií pôvodného zámeru? Nám sa javí nová trasa logickejšia ako z hľadiska pohybu klientov po stredisku, dostupnosti v lete, využitie pre turistiku a aj z hľadiska zásahu do životného prostredia – menšie výruby lesa, nepovedie cez pozemky, kde je občianska vybavenosť (Staré Koliesko) atď.

To je presne taká vec, kedy keď robíte EIA a robíte ju komplexne na viac rokov dopredu, tak niektoré investície, ktoré sa realizujú v tej prvej časti, ovplyvnia tie investície naplánované v druhej etape. Za tie roky sa nám jednoznačne ukázalo, že sila centra Jasnej - okolie zasnežovacieho jazierka, Happy Endu a hotela Grand, bude iba rásť a tým pádom vlastne aj potreba odbremenia tejto lokality a vnímania jej ako nástupného bodu, bude stále silnejšie. Všeobecne platí, že strediská, ktoré nebudú poskytovať služby Ski-In/Ski-Out, budú mať stále väčšie a väčšie problémy. Toto je jednoznačný trend, inými slovami myšlienka o Lúčkach bola v dobách, kedy do Jasnej dochádzalo obrovské množstvo áut. Dnes už vieme, že to je neudržateľné z dlhodobého hľadiska, či už ochrany prírody, alebo komfortu klienta. Možno o 20 rokov budú v Jasnej z 90% hostia ubytovaní v blízkosti strediská a teda nepoužijú auto a len 10% bude dochádzať. Dnes to však nie je úplne v rovnakom pomere, pretože výrazne viac ľudí stále autami do strediska dochádza. Keďže ubytovacích kapacít i v Jasnej pribúda, rozhodli sme sa, že je správnejšie prepojiť Bielu Púť s Priehybou ako Lúčky s Priehybou.

Poďme sa vrátiť k minulej zimnej sezóne a návštevnosti. Minulá zimná sezóna nebola vôbec jednoduchá v lyžiarskych strediskách ako na Slovensku, tak v Čechách a Poľsku. Podieľala sa na tom klimatická nevyváženosť, počasie sa často mení, vyskytujú sa veľké teplotné rozdiely. Napriek tomu v Jasnej padli minulú sezónu v niektoré dni absolútne rekordy v návštevnosti s tým, že sa niekoľkokrát nejednalo o dni, kedy sa dalo očakávať ako z dôvodu prázdnin, sviatkov a podobne, ale skôr na aktuálnom počasí a aktuálnych snehových podmienkach. Ako sa vám darilo tieto „návaly“ u vás v strediskách zvládať?

Som rád, že ste túto tému spojili, pretože tá téma ma viacero pohľadov a je to téma, ktorá nás momentálne výrazne zamestnáva a musíme ju riešiť. V zásade a jednoduchosti stredisko má svoj kapacitný strop a svoje slabšie dni a tento trend jednoznačne prebieha aj u nás. Na to ako to zvládnuť v tých vyšpičkovaných dňoch neexistuje jednoduchá odpoveď, ale veríme že s komplexom opatrení dokážeme aj tento vývoj nejakým spôsobom pokryť. Vieme, že na Chopku potrebujeme zvýšiť počet lyžovateľných hektárov (plochu) a každým rokom to aj realizujeme. Minulý rok sa pridalo zasnežovanie zjazdovky od Predných Derešov cez Zadné Dereše do Krúpovej, čo sú obrovské hektáre, ktoré zrazu pomohli rozptýliť lyžiarov do lokalít, ktoré boli v predošlých zimách lyžovateľné len 15-20 dní. A teraz to bolo lyžovateľné celú sezónu. Tento rok sa pridáva horná časť Zadných Derešov so zasnežovaním, pridáva sa zjazdovka pri kabínkovej lanovke Grand jet nad chaletmi, rozšírila sa zjazdovka Turistická. Takže jedna odpoveď je, že musíme pridávať plochy lyžovateľných hektárov. Na druhej strane však pomocou toho, ale nedokážeme pracovať s tým zákazníkom, ak nereagujeme na jeho potreby.

Preto tento rok zavádzame ďalšie kroky k tomu, aby sme sa priblížili k finálnemu riešeniu, že akokoľvek to znie pre veľa ľudí bizarne, tak horský biznis s lyžovaním je veľmi podobný hotelovému biznisu alebo dopravnému biznisu, napríklad leteckým linkám. Nie je to tak presne obmedzené ako keď v hoteli máte počet lôžok a v lietadle máte počet sedadiel, ale aj naše strediská majú určitú kapacitu. Dá sa to spočítať, kedy je komfort lyžovania a samotnej bezpečnosti na zjazdovkách únosný a kedy je to už ako sa hovorí „lyžovanie za trest“. Inými slovami aj lyžovanie je objemovo obmedzený biznis a takto k nemu začíname pristupovať. Tak ako v hoteloch alebo v lietadlách a mnohých ďalších biznisoch, riešením na zefektívnenie a využitie týchto zariadení a naplnenie kapacít sú flexi alebo dynamické ceny. To znamená, v období, kedy je nižší dopyt, idú ceny nižšie aby sa dopyt zdvihol. V období kedy je dopyt veľmi veľký, idú ceny vyššie aby sa obmedzil. Ja verím tomu, že toto čaká horské strediská v nasledujúcich 10 možno 15 rokoch. Budú to môcť spraviť iba strediská, ktoré nebudú predávať všetky svoje lístky len z pokladne lebo je nepredstaviteľné, že niekto príde pred pokladňu a tá bude zatvorená a tam bude napísané „vypredané“. Takže sa to dá realizovať iba cez predaj online, lebo tam nikdy nebude vypredané, ale cena lístka bude priamo úmerná dopytu, ktorý na ten daný deň bude. A na to, aby ste mali dostatočne veľký dopyt online, musíte spraviť všetko preto, aby ste ľudí naučili nakupovať online. To nám sa darí cez loyalitný program GOPASS, ktorý ich k tomu motivuje.

Tento rok pripravujeme novinku v podobe samoobslužnej pokladne GOPASS Point, ktorá bude klientsky veľmi prívetivým spôsobom ľudí učiť nakupovať lístky online a výhodnejšie. Lebo aj my veríme tomu, že prostredie online je budúcnosť. Ani dnes už nikto nechodí fyzicky do banky a nevypisuje papierový príkaz na úhradu, ale všetci si to robíme oveľa ľahším online spôsobom, ktorý šetrí náš čas a peniaze. Takisto veríme, že na skipasy nikto nebude stáť v lyžiarkach s plačúcim dieťaťom pred pokladňou, ale každý si to kúpi online, lebo je to oveľa pohodlnejšie. Takže to je spôsob ako riešiť tieto kapacitné stropy strediska.



Čo môžu návštevníci očakávať v nadchádzajúcej zimnej sezóne v slovenských a českých lyžiarskych strediskách?

Na južnej strane Chopku sme posilnili zasnežovanie, na severnej strane si lyžiari užijú novú zjazdovku Vrbickú a tento rok sa lyžuje na oboch stranách na 50 km zjazdových tratí a ako som už spomínal, hostia budú po prvýkrát využívať aj samoobslužné pokladne tzv. GOPASS Pointy na 4 nástupných miestach v Jasnej, ale aj na troch miestach vo Vysokých Tatrách – na Štrbskom Plese, v Starom Smokovci a v Tatranskej Lomnici. Verím, že sa naši zákazníci nakoniec naučia nakupovať lístky online a niekoľko dní vopred a nebudú sa zaťažovať vystávaním v rade pri pokladniach. Ak prídu do strediska prvýkrát alebo si kúpu skipasu nechávajú na poslednú chvíľu, navštívia GOPASS Pointy, kde im asistenti vysvetlia postup a navedú ich na pohodlný online spôsob nakupovania produktov.

Za hranicami v Špindlerovom Mlýne bude novinkou výmena vleku na Mísečkách za novú lanovku a rozšírili sa zjazdovky, takže celý areál Mísečky - Medvedín sa výrazne zlepšil. Myslíme si, že to pomôže Špindlerovmu Mlýnu vyvážiť tú preťaženejšiu stranu Svätého Petra a Hromovky a zatraktívniť Medvedín a Mísečky a to je zároveň aj taká príprava na prepojenie strediska. A najväčšou novinkou je už niekoľkokrát vyššie spomínaný Szczyrk. V priebehu roka sa nám podarilo vybudovať jedno z dvoch najmodernejších stredísk v Poľsku. Verím tomu, že to bude aj dobre prijaté zákazníkmi.

Druhá časť rozhovoru je zverejnená tu.

Rozhovor bol autorizovaný.

Miroslav Ryška
15.11.2017


 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Strachan
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)