Roman Weck: zasnežovanie je alfa a omega

Roman Weck je majiteľom lyžiarskych stredísk Veľká Rača, Štrbské Pleso a Chopok západ (lanovka Grand – Brhliská) a akcionárom spoločnosti Tatry mountain resorts. Venuje sa tiež výstavbe veterných tunelov. Zhovárali sme sa o aktuálnej situácii a budúcnosti jeho zariadení cestovného ruchu.

Veľká Rača naštartovala novú éru lyžiarskych stredísk na Slovensku. Čo bolo hlavnou príčinou problémov strediska v ostatných rokoch?

Veľká Rača doplatila na akcionárske nezhody medzi pôvodnými vlastníkmi. To vyústilo do úplne zbytočnej „vojny“, ktorej výsledkom bol konkurz. Poučenie z toho je jednoduché – každá štruktúra musí byť svojim spôsobom čistá a dôležité je, aby malo každé stredisko investičný rast na úrovni svojich schopností. V dobe, kedy Rača rástla, asi boli investície na mieste, len ich bolo potrebné nejakým spôsobom revitalizovať. Vlastné zdroje strediska neboli primerané jeho úverovému zaťaženiu. Dnes si myslím, že sme istým spôsobom dokázali Raču stabilizovať. Vracia sa na čísla, na ktorých bola predtým. Pozitívne je to, že opäť vo väčšej miere prichádzajú Poliaci. Veľká Rača má svoje 3. miesto na trhu. Dokáže obstáť a má strategickú polohu. Samozrejme, nikdy to nebude Jasná, to si nikto nenamýšľa, také ambície tam nie sú.

Kedy kulminovala návštevnosť Veľkej Rače?

V rokoch 2005 a 2006.

Potom prišli dve slabé zimy za sebou. Tvrdíte, že odvtedy sa situácia stabilizovala?

Návštevnosť sa vrátila na zhruba 70% rokov 2005/2006. Odkedy sme kúpili stredisko v konkurze, stúpa návštevnosť každý rok, tento rok o 40%. Progres je viditeľný, urobili sa drobné investície – automatické zasnežovanie na Dedovke a osvetlenie novej zjazdovky. Veľká Rača je relatívne mladé stredisko a nie je dôvod tam robiť zásadné výmeny technológií.

Kedy očakávate návrat na pôvodné čísla?

Je veľmi ťažké očakávať to, že sa dostaneme na rovnaké čísla. Vzniklo veľa jednolanovkových stredísk, aj na poľskej strane. Mnohí si tiež neuvedomujú faktor poľskej národnej hrdosti. Zoberte si, koľko Poliakov príde každý rok do Zakopaného a má to ako takú zimnú Mekku. Pritom k ubytovacej kapacite, ktorá tam je, lyžiarska kapacita nezodpovedá. Strávia tam hodiny čakaním na vlek ale napriek tomu pôjdu do toho svojho strediska. S touto mentalitou musíme počítať do budúcnosti. Tendencia rastu trhu by tu mohla byť. Nemecko, čo je podobne rovinatá krajina ako Poľsko, má 18% lyžiarov. Poľsko len 7%. Sociologické prieskumy tvrdia, že človek chce ísť v lete na dva týždne k moru, v zime na jeden týždeň a zopár víkendov na hory.

Počas konkurzu sa hovorilo o prenesení technológie do Jasnej alebo do Poľska. Je táto možnosť stále aktuálna?

V tej dobe to bola skôr čisto teoretická vec. Neviem si to veľmi dobre predstaviť. Keby sme dnes jednoduchým spôsobom dokázali stredisko premiestniť do nejakej poľskej destinácie, tak by možno po ekonomickej stránke fungovalo lepšie. Ale to je čistá teória, takže zatiaľ s tým idem bojovať tak, ako to dnes beží.

Isté rezervy vnímame v marketingu strediska – reklame či skibusoch, a to nielen na Slovensku, ale aj na Morave a v Poľsku.

Paradoxne skibusy fungujú lepšie z Moravy, spolupracujeme tam s niekoľkými cestovnými kanceláriami. Ale už nie je rok 2003, kedy sme vozili 12 skibusov len z celého Slovenska. Rozloženie stredísk je dnes také, že už by sme ich asi nenaplnili. Marketing je veľmi diskutabilná vec. Tvrdím, že marketing má význam robiť vtedy, keď sa urobí niečo nové – v zmysle „príďte sa na to pozrieť“. Takto aj Veľká Rača postavila kampaň počas štartu pred 10 rokmi. Poľský trh je v princípe úplne špecifický. Zoberte si, koľko vrazilo TMR do reklamy na poľskom trhu a výsledok tomu nie je adekvátny. Samozrejme, prišlo veľa Poliakov, dokonca viac ako bolo v plánoch, ten efekt bol dobrý. Ale nemá to tú silu. Druhá vec je tá, že Rača si môže dovoliť marketing len v objeme, ktorý je primeraný k jej reálnym tržbám, alebo ukazovateľu EBITDA. To je limitujúce pre marketing.

K marketingu patria aj spoločné skipasy. Július Gánoczy zo Športcentra Oščadnica pre  Lavex Info uviedol, že má záujem o spoločný skipas s Veľkou Račou. Podľa neho nie je z vašej strany vôľa a „bojíte“ sa Športcentra, aby vám neodjedalo zo spoločného koláča.

Pán Gánoczy je veľmi špecifickým podnikateľom. Tým spôsobom, ako on funguje, si neviem vôbec predstaviť spoluprácu s ním. Viete si predstaviť, že by malo stredisko s návštevnosťou 300-tisíc lyžiarov ročne obavu zo strediska, ktoré má jeden vlek typu EPV a možno 10-tisíc návštevníkov?

Nie je tam vôľa o spoločný skipas prípadne tiež so vzdialenejšími strediskami?

Je potrebné si uvedomiť, že ak niekto chce lyžovať v normálnych strediskách, máme Slovakia Super Skipas, kde je dnes aj Špindlerov Mlyn, Ružomberok či Vrátna. Športcentrum Oščadnica nepovažujem za normálne stredisko, to sa tak nedá nazvať. Nech sa pán Gánoczy nehnevá, ale ide o jedno „EPV-čko“ s jedným zasnežovaním.

Takže tvrdíte, že spoločný skipas v Oščadnici nie je potrebný, lebo ten nepomer vo veľkosti oboch stredísk je obrovský.

Určite. Možno, že keby pán Gánoczy bol menej konfliktný, tak by sme o tom mohli uvažovať.

Zaznamenali sme početné sťažnosti zo strany miestneho združenia cestovného ruchu v Oščadnici (MZCRO) na cenník skipasov na Veľkej Rači. Zvýšenie cien považuje združenie za neopodstatnené. Aké máte dôvody na zvýšenie cien skipasov?

Problém je v tom, že pán Gánoczy (pozn. red.: Július Gánoczy je predsedom MZCRO) zasahuje do vecí, do ktorých si myslím, že by slušný človek ani nemal zasahovať. Samozrejme, že istým spôsobom sú ubytovatelia v Oščadnici previazaní a závislí na stredisku. Na druhej strane, už konkurz ukázal, čo je tomu dôvodom. Keby sme sa v istej chvíli naštvali a odmontovali lanovky, tak by tie penzióny asi životnosť nemali. Cestovný ruch a lyžiarske strediská majú jednu obrovskú nevýhodu. Každý, kto bol niekedy niekde lyžovať, má pocit, že tomu rozumie a vie, ako by to robil najlepšie. Po kríze sme všetci, okrem nás aj napríklad Boris Kollár, vyskúšali model lacnejšieho lístka. V Bachledovej doline je jeden z najlacnejších lístkov na Slovensku, prečo to stredisko nepraská vo švíkoch?

Podľa združenia zaznamenajú miestne penzióny kvôli vyšším cenám skipasov nižšiu obsadenosť.

Dobre, ale ak je to tak, tvrdím, prečo Bachledova dolina nemá 5-tisíc návštevníkov denne a nie sú tam stiahnutí aj klienti TMR, ktorí lyžujú o 80% drahšie?

Takže podľa vás je to neopodstatnená námietka, pretože cena skipasov priamo nesúvisí s návštevnosťou strediska?

Teoreticky, aká by bola motivačná hodnota denného skipasu – povedzme 20 eur? Médiá aj ľudia vnímajú denný lístok ako nejaké meradlo, referenciu. Ale pre každé stredisko je dôležitý tzv. „človekopriemer“ – teda koľko je reálny priemerný náklad človeka na lyžovačke. Dnes máme balíky, ktoré tvoríme s ubytovateľmi a kde majú klienti 30% zľavu. Implementovali sme 8-hodinový lístok, ktorý sa javí ako jeden z revolučných. Platí 8 hodín, ale započítava sa len každá začatá odlyžovaná hodina. Človek môže trebárs lyžovať jednu hodinu počas 8 dní. Ten lístok sa veľmi dobre predáva a je pritom najdrahší, je o 40% drahší ako štandardný denný lístok. Úlohou cenotvorby nie je povedať, koľko stojí denný lístok, ale určiť skladbu cenníka. Ďalšia vec je, že keby ste porovnali cenník tohtoročnej lyžovačky práve v tých markantných ukazovateľoch, napríklad pri cene denného lístka, tak rozdiel nenájdete. V princípe sa dá povedať, že ceny skipasov istým spôsobom kopírujú trh a každé stredisko sa snaží prispôsobiť. Keby bola pravda to, čo tvrdí MZCRO, prečo máme nárast návštevnosti?

Gondola je stále aktualitou

Aké plánujete najbližšie investície na Veľkej Rači?

Chceme si vytvoriť istotu snehu kvôli Vianociam. Tomanová, ktorá bola skoro 5 rokov zatvorená, je už druhú sezónu v prevádzke. Lyžuje sa na každej zjazdovke v stredisku. Potrebujeme efektívne a rýchle zasnežovanie, ktoré dokáže zasnežiť stredisko v čo najkratšej dobe na začiatku sezóny. Od roku 2009/10 nebola zima, kedy by bol pred Vianocami prišiel sneh. Zasnežovanie je alfa a omega.

Po rokoch strávených v tomto biznise som už umiernený v investíciách. Každý rok chceme priniesť niečo nové, ale nechceme to „prepáliť“. Do nových lanoviek sa zatiaľ nechceme púšťať. Zvyšovanie kapacity má význam vtedy, keď sú v stredisku polhodinové rady. Tie dnes nie sú, stredisko funguje v normálnom režime. To platí aj pre Štrbské Pleso, aj keď tam plánujeme tento rok jednu lanovku postaviť. Uvidíme, ako to dopadne, sú tam legislatívne problémy, ale na to sme si už zvykli.

Stredisko Mönichkirchen – Mariensee v Dolnom Rakúsku sa v mnohom podobá na Veľkú Raču. Vďaka technickému zasnežovaniu dokázali otvoriť 8. decembra 2012 až 13,5 zo 14 km zjazdoviek (pozn. red.: Veľká Rača v tom čase otvárala len jednu zjazdovku na Dedovke). Môžeme niečo podobné očakávať aj na Veľkej Rači?

Áno. Cieľ je, keď začne mrznúť, nafúkať sneh na všetky zjazdovky za 4 dni. Chceme zvýšiť výkon a objem vody, ktorú dopravujeme a osadiť automatmi všetky šachty. Aktuálne je základným problémom nábeh a vypínanie systému, ktoré je okrem Dedovky zdĺhavé. Takto by vám za 15 minút bežalo všetko a „snowmaker“ si to dokáže riadiť z domova. Tento rok sa zameriame na Dedovku a Margušku. Lalíky dokončíme v roku 2014.

Plánujete novú nádrž na vodu?

Máme povolenú nádrž na Lalíkoch s kapacitou 48-tisíc metrov kubických vody, investične to vychádza na jeden milión eur. Ale už by som do tohto systému asi nešiel. Išiel by som do kombinovaného systému odberu 30 l/s z Oščadnického potoka, vykryť to kombináciou 50 l/s z Lalíkov a 100 l/s z Dedovky s tým, že potom dokážeme nádrž veľmi rýchlo doplniť. Nádrž v Lalíkoch je veľká investícia do relatívne malej zásoby vody. Navyše sa kvôli kôrovcovi čistili lesy a flyšovo-geologické podložie v oblasti Lalíkov, kde je projektovaná nádrž, je nestabilné a len minulý rok tam boli dva zosuvy.

Čiže pristupujete na podobný systém, aký buduje TMR v Jasnej?

Je to podobné ako v Jasnej. Pokiaľ je manažment vody dobrý, je možné vysnežiť veľkú plochu aj z relatívne malej nádrže.

Ako to vyzerá s megaprojektom Gondola, v ktorom boli projektované dopravné zariadenia priamo v centre obce Oščadnica?

Na „Gondolu“ máme schválený územný plán. Vnímam však to, že rozvoj každého strediska musí byť primeraný jeho schopnostiam a možnostiam a musí vychádzať z reálnych ekonomických čísel. To znamená, že dnes aj rozvoj TMR bude limitovaný istým objemom, kde sa bude musieť tvoriť ekonomika na kapitál, ktorý tam je. To isté platí aj o Veľkej Rači. Samozrejme, dalo by sa tam dnes naraz preinvestovať 60 miliónov eur a vystavať celý projekt. Asi by to malo aj istý efekt, ale otázka je tá, kde tie zdroje zobrať.

Čiže projekt Gondola je stále aktuálny?

Áno, je stále aktuálny. Ak by dnešný trend pokračoval ďalej a dokázali by sme nastaviť efektívne financovanie, tak by sme sa do toho pustili v smere od existujúceho strediska. Napríklad premiestnením Dedovky na Javorinu a vytvorením cirkulačného okruhu – nazvem to „Sella Rača“. Bolo by to zaujímavejšie a nešlo by o extrémnu investíciu, i keď vždy nejakú. Otázkou je, v akom horizonte. Teraz je priorita Štrbské Pleso.

V roku 2007 ste napísali pre TREND blog o tom, ako médiá zveličujú globálne otepľovanie a jeho dopady na existenciu lyžiarskych stredísk v nižších polohách. Naďalej nevnímate nízku nadmorskú výšku zjazdoviek v projekte Gondola ako hrozbu do budúcnosti?

Globálne otepľovanie tu do istej miery je. Vidíme, že arktický ľad ubúda. Som skialpinista a za Tuxom sa v jednej z dolín nachádza chata Berlinerhütte. V roku 1886 bola postavená asi 150 metrov od steny ľadovca, dnes je ten istý ľadovec vzdialený takmer 1,5 kilometra. Je podstatne menší, ale už v 40. rokoch bol na polceste a vtedy sa ešte nedalo hovoriť o silnom ľudskom vplyve a industralizácii. Fáza otepľovania tu evidentne je, otázka je, koľko k tomu človek napomáha.

Druhou vecou je pohľad bankárov na nadmorskú výšku. Ak hovoríme o teplote a podnebí v zime v 600 m.n.m. v Oščadnici, tak hovoríme o teplote, ktorá sa v Alpách nachádza od 1300 m.n.m. a vyššie. Historicky dodnes, okrem jediného roku 2006/2007, nemáme tak zásadný výpadok v počasí, ktorý by sezónu úplne diskvalifikoval. Aj vtedy začala sezóna niekedy okolo 10. januára, ale reálne bola, strediská fungovali a dotiahli ju do konca. Za posledných 11 rokov nebola na Veľkej Rači ani jedna sezóna, v ktorej by sa nelyžovalo aspoň 100 dní. Takže každý ďalší rok len dokazuje, že astronomická zima príde a treba s ňou počítať. Roztápanie arktických ľadov má navyše za následok to, že sa väčšie množstvo arktického vzuchu naakumuluje na severe a do Európy vpadnú aj extrémne mrazy a výrazná snehová pokrývka.

Prečo sa Veľká Rača nezúčastnila kategorizácie Sitouru a Lavexu?

Nebol to zámer, skôr dôsledok konkurzu. Aktuálne to už riešime a stredisko by malo byť kategorizované.

Plánuje sa letné využitie lanovky na Lalíkoch?

Primárne to nemá význam. Zatiaľ sa snažíme robiť leto na Dedovke, čo vplýva na technológiu lanovky. Dedovka je za niekoľko rokov odsúdená na výmenu za odpojiteľnú technológiu. Od začiatku tam bola fixná technológia zlým rozhodnutím, ale v danej chvíli, keď sme sa rozhodovali, či kúpime repasovanú alebo novú lanovku, o odpojiteľnom systéme nikto ani nesníval.

Z akého dôvodu ste na Lalíkoch zvolili pomerne neštandardnú variantu telemixu s pomerom kabínok a sedačiek 1:10? Donovaly majú napríklad 1:6.

Keď sme kupovali telemix, bola to technológia, ktorú sme si svojim spôsobom v Pome vymysleli. Poma v tom čase také technické riešenie nemala. Mal ho len Doppelmayr, ktorý zase v danej chvíli nedokázal poskytnúť požadovanú kapacitu pri danom mixe jednotlivých kabín a sedačiek. Ak by som to mal po rokoch zhodnotiť, bola to dobrá voľba. Pri zlom počasí počet návštevníkov vždy klesne a ľudia dokážu na kabínku počkať. Bola to istým spôsobom aj marketingová záležitosť.

Jednolanovkové strediská majú zlú ekonomiku

V rokoch 2002 až 2006 ste boli poradcom predsedu vlády pre cestovný ruch. Vnímate za tie roky posun k lepšiemu v oblasti rozvoja turizmu na Slovensku?

Slovensko nie je tradičná krajina cestovného ruchu. Zatiaľ ju tak nikto nepoňal ani nikto preto nezačal niečo robiť. Aktivity SACR nemajú primárny vplyv na výsledok. Myslím si ale, že sa blížime k nejakému bodu zlomu, kedy už táto krajina bude musieť cestovný ruch začať vnímať.

Chorvátsko vstupuje do Európskej únie a je schopné preto, aby naštartovalo tento biznis, znížiť sadzbu DPH na cestovný ruch na 10%. Chorvátsko očakáva v tomto roku investície v cestovnom ruchu v objeme 400 miliónov eur. TMR schválilo na rok 2013 investície v objeme 50 miliónov eur. TMR investovalo 140 miliónov eur len do svojich aktivít, primárne zamestnáva 1400 ľudí a sekundárne dalších 5000. Preto by malo byť rovnakým partnerom vlády ako je KIA alebo Peugeot. Žiaľ, ešte k tomu nedošlo.

Problém celých investícií v Tatrách je ten, že ak by neinvestovala TMR, za ktorou stojí J&T, ale akýkoľvek zahraničný investor, tak sa bude každý druhý týždeň na vláde debatovať o tom, čo urobiť. Teraz je to skôr naopak. Možno by sa táto situácia zmenila vtedy, keby prišli akcionári TMR s tým, že svoje akcie predajú nejakej vplyvnej ruskej skupine. Keby zrazu mali Tatry patriť niekomu inému.

Majú podľa Vás menšie lyžiarske strediská na Slovensku nádej na ďalší rozvoj?

Ťažko povedať. Myslím si, že všetky jednolanovkové strediská, ktoré vznikli za posledné roky, majú komplikovanú, ak nie zlú ekonomiku. Asi neskončia tak, že by boli neprevádzkované, to si nemyslím. Možno prejdú nejakými ozdravnými procesmi, ale v konečnom dôsledku skončia ako charitatívny koníček ich vlastníkov. Čo je svojim spôsobom dnes tak trochu aj Veľká Rača.

Stále si však myslím, že trpezlivo sa dá budovať všetko, otázka je s akou ambíciou. Dnes žiadne stredisko nemôže pretekať s TMR, nemá na to ani silu, ani možnosti. TMR je schopné sa vyfinancovať na trhu. V Jasnej má financie Tatrabanka, na Štrbskom Plese tiež, ale na Rači sa Tatrabanka „popálila“ a veľmi ťažko by tam nastalo refinancovanie. Je to zamotaný kruh – strediská musia dokázať svoju reálnu ekonomiku ale bez toho, aby ste urobili ďalšie investície, nemožno o výraznom náraste hovoriť.

Nemá v súčasnej situácii a v určitých lokalitách význam budovať radšej nové vleky než lanovky, vzhľadom na ich nižšie investičné a prevádzkové náklady?

Zoberme si Veľkú Raču – Javorinu. Ak by sme tam postavili lyžiarsky vlek, tak reálnym odhadom je to investícia okolo 1,6 milióna eur. Je to funkčné riešenie a možno k nemu  budeme smerovať. Druhá vec je, že to má svoje prevádzkové problémy – stopa, zasneženie stopy atď., v kontexte celej investície je to diskutabilné. V istých častiach strediska má vlek význam. Nevýhodou je, že väčšina vlekov má nízku prepravnú kapacitu. Všetko závisí od očakávanej kapacity na svahu. Ak hovoríme o viac ako nejakých 900-1000 tisíc osôb za hodinu, tak musíme skončiť pri lanovke, pretože buď diskvalifikujeme zjazdovku alebo vlek nebude stíhať.

Čo si myslíte o myšlienke oživenia starého vleku v Bratislave na Kamzíku pri sedačkovej lanovke. Má to šancu po ekonomickej stránke veci?

Asi áno. S touto myšlienkou prišiel kedysi ešte nebohý Vladimír Štefunko (pozn. red.: dlhoročný zástupca firmy Poma na Slovensku). Pri novom zasnežovaní sa dá nafúkať 1,5 m snehu aj na Pezinskej Babe. Kdekoľvek dokážete vytvoriť zásobu snehu, ktorá vydrží aj pri plusovej teplote. Ale kvalita snehu je niekde úplne inde, lebo väčšinu sezóny sme v nejakej jarnej lyžovačke. Inštitút Bratislavy je síce fajn, ale nie vždy to funguje. To je jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli, že budeme veterný tunel stavať v Tatralandii a nie v Bratislave. Som v tomto smere skôr pesimista. Ak by to niekto bral ako komunitný projekt, čo zase podľa mňa veľkú šancu na fungovanie nemá, tak možno by sa to podarilo naštartovať. Ale neverím, že by to malo reálnu ekonomiku.

Kapacita Štrbského Plesa je v pohode

Aký je vývoj návštevnosti strediska na Štrbskom Plese pred a po začatí spolupráce s TMR?

Na Štrbskom Plese vychádzame z rakúskych štandardov, ktoré by sa mi páčili aj na Veľkej Rači, ale tam je to ešte len vo hviezdach. Tvorba veľkých prevádzkových spoločenstiev má svoje rácio. Problém je, že my ich vždy tvoríme na neprepojených strediskách. V Schladmingu pôsobí 9 spoločností, ktoré prevádzkujú rôzne časti strediska, ale tieto sú prepojené, takže môžete fungovať v celom stredisku. Detto Obertauern, kde sú 4 spoločnosti, každá investuje samostatne, ale prevádzkové a marketingové riadenie je spoločné.

Spolupráca s TMR má význam a je prínosom pre obe strany. Jednak by už asi bol menší investičný problém na oboch stranách a druhá vec je, že to umožňuje spolufungovanie, ktoré má hlavu a pätu. Prevádzkovo to síce vyzerá ako jedna spoločnosť, ale vlastnícka štruktúra je rozdelená. TMR má svoje možnosti a ja svoje – tým pádom dokážeme v rámci spolupráce posúvať jednu aj druhú stranu.

Štrbské Pleso, ako ho ja vnímam, sa stáva strediskom pre danú lokalitu. Už tam nechodí toľko pasantov ako predtým. Potrebujeme tam ešte vyriešiť jednu ľahkú modrú zjazdovku pre začiatočníkov, čo sa výborne osvedčilo v Tatranskej Lomnici. Šesťsedačková lanovka od Leitnera, ktorú tam chceme postaviť, by mala byť vrcholom investície a mala by dotvoriť Štrbské Pleso v tom duchu, ako funguje dnes. Prípadne by bolo dobré, ak by sa podarilo oprášiť myšlienku jedného zariadenia (ktorá neprešla v EIA) k Štrbskému plesu. Nemusí to byť lanovka, stačí vlek, aby mali ľudia z hotelov Patria a Kempinski ski-in ski-out nástup do strediska.

Neobávate sa preplnenosti zjazdoviek? Je tam plánovaná dosť veľká kapacita na plochu zjazdoviek, ktorou Štrbské Pleso disponuje.

Nie, je potrebné si uvedomiť, že s novou lanovkou vznikne nová zjazdovka, ktorá bude vytvárať novú kapacitu. Po tejto investícii práveže Štrbské Pleso dostane nádych, aký by stredisko pre danú kapacitu malo mať. Na Štrbskom Plese chýba lanovka s naozaj ľahkou zjazdovkou a komfortným dopravným zariadením. To si myslím, že sa podarí urobiť a posunie to Štrbské Pleso k tomu, aby dokázalo fungovať s Tatranskou Lomnicou.

Nová 6-sedačka nahradí existujúci lomený vlek, ktorý má kapacitu 900 os/h. Lanovka bude mať kapacitu 2400 os/h, čiže predsa len dôjde k nárastu kapacity o 1500 osôb. Dokáže tento nárast nová zjazdovka vykryť?

Myslím si, že úplne v pohode.

Neobávate sa prípadnej žaloby zo strany ľudí, ktorí by prišli na tej zjazdovke k úrazu, a snažili by sa argumentovať pred súdom v tom zmysle, že na zjazdovku ústi príliš veľa kapacity?

Nie, pretože tá plocha narastie. Nevidím tiež veľký dôvod, prečo by malo byť zvýšené riziko úrazov práve kvôli zvýšeniu kapacity. To isté by sme museli povedať aj o Jasnej. Tiež na tie plochy, ktoré tam sú – Jasná je dnes kapacitne postavená veľmi dobre – to so zaťažením vychádza veľmi podobne. Nemyslím si, že by malo ísť o nejaký výrazný problém.

Lyžiarsky vlek na Solisku napriek nedávnej rekonštrukcii nie je dlhodobo v prevádzke. Zmysel by mal v jarných mesiacoch, kedy by sa nemuselo zlyžovať úplne dole.

Zatiaľ je efektivita prevádzky tohto zariadenia veľmi komplikovaná. Ten vlek svojim spôsobom stratil význam po postavení Furkoty, čo bolo rozhodnutie Borisa Kollára. Zatiaľ sme ten vlek nechávali na mieste práve kvôli jarným mesiacom, ale doteraz sneh vždy vydržal dlhšie ako chuť ľudí lyžovať. Kvôli tomu vznikla svojho času medzistanica na Dedovke a nikdy sa nepoužívala. Dnes umožňuje zasnežovanie vytvoriť takú zásobu snehu, ktorá absolútne postačuje.

Zachytili sme informácie o rekonštrukcii vozňov na štvorsedačke na Solisko. Bude táto rekonštrukcia zahŕňať aj bubliny?

Pripravujeme zvýšenie komfortu a vyššie opierky. Bubliny nie, pretože by sme museli robiť prepočty na hlavy, keďže tam je isté zaťaženie na lanový systém.

V akom stave je projekt lanovky z centrálneho parkoviska pri železničnej stanici do areálu strediska?

To je ďaleká budúcnosť.

Vedeli by ste nám povedať nejaké bližšie informácie k projektu Riečavy?

Je to v dlhodobom výhľade. Veľa o tomto projekte diskutujeme, ale ide o podstatne zložitejší projekt, ktorý má svoju logiku. Bol by som rád, keby sa zrealizoval. Treba to však urobiť tak, aby to nebola vojna s ochranármi na život a na smrť.

Zaoberali ste sa niekedy možnosťou postaviť čiernu zjazdovku z vrchola Patrie?

Patria tu bola dávnejšie ako myšlienka Borisa Kollára. Skôr to bolo ale z troch štvrtín myslené ako žart. Sú veci, kde máme aj my nejakú prirodzenú úctu, a táto k nim patrí určite. Bolo by to fajn, viem si to technicky predstaviť, ale je to nerealizovateľné. Neviem kto by to schválil.

V Jasnej pribudnú zjazdovky

Plánuje sa dobudovanie zjazdoviek povolených v procese EIA v lokalite Otupné v Jasnej? Ide o modrú Rodinnú (východne od Vrbickej) a odjazdovú cestu Ski-In Ski-Out k hotelu Liptov.

Ak všetko pôjde dobre, tak by som to chcel začať na ďalšiu sezónu riešiť. To je to, o čom hovoríme, Jasná sa dostala na úroveň kapacitne dopravnými zariadeniami, ale chýbajú jej zjazdovky. Grand – Brhliská je lokalita ideálna na rodinné a začiatočnícke lyžovanie. Prepravné čísla 8-kabínky sú veľmi dobré a hodnotím ju ako jednu z rozumných investícií, ktoré sa tam mohli urobiť. Neveril by som tomu, ale keď sa pozriete do Tatranskej Lomnice, väčšina ľudí lyžuje od Štartu dole. To je asi 80% našich zákazníkov. Tých 20 až 30% dobrých lyžiarov odlyžuje všetko.

Predĺžená zjazdovka Vrbická má v oblasti pri dolnej stanici pôvodnej kabínky pomerne rovný úsek bez potrebného spádu. Ako je to so zemnými prácami na odstránenie tohto pomalého prechodu?

Sú v pláne, otázka je, či sa ich podarí zaradiť do investičného plánu na budúci rok. Cieľ je urobiť hlavne Rodinnú.

Budete vyvíjať ďalšie aktivity v Jasnej v podobe rozšírenia strediska?

Z pohľadu mojej diverzifikácie podstatne viac energie venujem simulátorom voľného pádu. Cítim, že je to vec, ktorá je dobre rozbehnutá a nachystaná. Väčšina mojich investičných aktivít smeruje tým smerom. V Jasnej ani nie je kam inam. Využil som situáciu, kedy v TMR nevedeli, čo urobiť s kabínkou na Brhliská. Urobil sa tento pokus o spoluprácu a evidentne funguje. Preto bola takáto dohoda aj na Štrbskom Plese. Stále mi chodia nejaké ponuky stredísk, ktoré sú na predaj, ale do intenzívnejšieho vlastného investovania do lyžiarskeho biznisu by som asi nešiel.

Patrí lyžiarsky vlek v Derešskom kotli pod spoločnosť Webis alebo TMR?

Derešský kotol patrí pod Webis.

Údajne je tam dostatok snehu, no vlek v prevádzke nie je.

Do prevádzkových vecí nezasahujem, mám na to ľudí, ktorí sú za to zodpovední a hlavne to musím koordinovať s TMR, nakoľko naša činnosť spolu súvisí. Ja by som bol rád, keby ten vlek išiel, ale s tým súvisí veľmi veľa vecí. Neviete selektívne rozdeliť to, koho na ten vlek nasadiť. Vždy je to o nejakom riziku, ktoré si tým vytváram.

Pripravujete letnú a nočnú prevádzku 8-kabínky?

Nie. Nočné lyžovanie je fenoménom Veľkej Rače. Máme lanovku osvetlenú v Dedovke na jednej a druhej strane.

Nepokúsite sa tam zopakovať koncept zo Semmeringu, že by boli osvetlené všetky zjazdovky?

Asi nie, i keď by to bolo možno zaujímavé. To stredisko je pomerne veľké. Pokiaľ by to bolo tak, že na večerné lyžovanie sú niekoľkohodinové rady a je o to veľký záujem, tak to by bola iná vec. Vychádza to vždy z nejakého cítenia trhu – čo trh chce a čo nie.

Minulý rok ste otvorili v Prahe veterný tunel – simulátor voľného pádu a vo výstavbe máte ďalší pri Liptovskom Mikuláši v Tatralandii. Pripravujete aj ďalšie projekty v tejto oblasti?

Okrem nového tunela, ktorý staviame v Tatralandii, je pripravený projekt do Berlína, Londýna, Varšavy, Verony a Budapešti. Bude to celoeurópska sieť tunelov.

Pre Tatralandiu ste medializovali rozpočet 5 miliónov eur. Má to šancu na návratnosť v kontexte regiónu Liptov?

Je to veľmi špecifický biznis – vychádza z nejakého poznania trhu a toho, kto je jeho zákazníkom. Na rozdiel od lyžiarskych stredísk tu reálne predávame čas. Objem ľudí, ktorých dokážeme vybaviť, je limitovaný. Keď postavíte lyžiarske stredisko a aquapark, síce tiež máte limity, ale tie sú široké. Prahu máme prebookovanú, ten záujem a potenciál nárastu tam je.

Okrem ľudí, ktorí prídu lietať prvý krát (tzv. fun), vsádzame aj na to, že flyeri a skydiveri, ktorí chodia do Prahy a iných lokalít v Európe, budú chodiť aj do Tatralandie. Ale hlavne vznikne ďalšie zariadenie, kde je voľný priestor a čas a kde sa dá rezervovať lietanie. Máme dnes v Prahe problém s rezerváciou väčšieho objemu času. Na 2 mesiace dopredu nie je kam.

V tuneli musí byť vždy len jedna osoba?

Záleží ako, pri fune je tam jeden človek s jedným inštruktorom. Profesionáli tam môžu byť až štyria. V Berlíne postavíme ešte o jeden meter širší tunel, takže ich tam bude môcť byť až osem.

V Tatralandii sa budete zameriavať na turistov a zároveň na ľudí, ktorí cestujú po rôznych simulátoroch po celom svete?

Áno, pretože hlavná sezóna pre tunely začína koncom normálnej skydiverskej sezóny. Teda v polovici októbra alebo koncom septembra, kulminuje cez zimu a končí v júni. V Prahe máme cez leto hluchšie obdobie, kedy síce je tunel vybookovaný, ale nie na maximum ako v zime. Nie ste schopní predať viac ako 20 hodín času, pretože potrebujete čas na údržbu a podobne. Z pohľadu funu a firemných akcií budeme vedieť umiestniť klientov aj v Tatralandii. V lete, kedy je Tatralandia plná ľudí, budú mať títo možnosť vyskúšať si ďalšiu atrakciu. Čo sa týka skydiverov, tak oni sú zvyknutí cestovať za lietaním.

Rozhovor bol autorizovaný.

Na príprave otázok sa podieľal Peter Brňák.

Matej Petőcz – lanovky.sk
08.03.2013